Ďalej chodia v pravde

„Nemám väčší dôvod k vďačnosti ako to, aby som počul, že moje deti chodia ďalej v pravde.“ — 3. JÁNA 4.

1. Na čo sa zameriava ‚pravda dobrého posolstva‘?

JEHOVA schvaľuje iba takých ľudí, ktorí ho uctievajú „duchom a pravdou“. (Ján 4:24) Sú to ľudia, ktorí poslúchajú pravdu a prijímajú celý súbor kresťanských náuk založených na Božom Slove. ‚Pravda dobrého posolstva‘ sa zameriava na Ježiša Krista a na obhájenie Jehovovej zvrchovanosti prostredníctvom Kráľovstva. (Galaťanom 2:14) Ak niekto dáva prednosť lži, Boh naňho necháva „pôsobiť omyl“, ale záchrana závisí od toho, či ľudia majú vieru v dobré posolstvo a či chodia v pravde. — 2. Tesaloničanom 2:9–12; Efezanom 1:13, 14.

2. Za čo bol apoštol Ján zvlášť vďačný a aký mal vzťah ku Gájovi?

² Hlásatelia Kráľovstva sú „spolupracovníkmi v pravde“. Podobne ako apoštol Ján a jeho priateľ Gájus sa rozhodne pridŕžajú pravdy a chodia v nej. Ján myslel na Gája, keď napísal: „Nemám väčší dôvod k vďačnosti ako to, aby som počul, že moje deti chodia ďalej v pravde.“ ​(3. Jána 3–8) Aj keby Gájus nespoznal pravdu od zostarnutého Jána, bolo vhodné, že Ján tohto zrejme mladšieho muža považoval za jedno zo svojich duchovných detí, a to pre Jánov pokročilý vek, kresťanskú zrelosť a otcovskú náklonnosť, ktorú cítil ku Gájovi.

Pravda a kresťanské uctievanie

3. Aký bol účel zhromaždení, ktoré usporadúvali raní kresťania, a aký úžitok im prinášali?

³ Raní kresťania spoznávali pravdu tak, že sa stretávali ako zbory, často v súkromných domoch. (Rimanom 16:3–5) Tak dostávali povzbudenie a podnecovali sa navzájom k láske a k znamenitým skutkom. (Hebrejom 10:24, 25) O ľuďoch, ktorí sa v neskoršom období hlásili ku kresťanstvu, Tertulián (asi 155–po 220 n. l.) napísal: „Stretávame sa, aby sme čítali Božie knihy... Týmito svätými slovami živíme svoju vieru, pozdvihujeme svoju nádej, upevňujeme svoju dôveru.“ — Apológia, 39. kapitola.

4. Akú úlohu mal spev na kresťanských zhromaždeniach v minulosti a akú má aj dnes?

⁴ Súčasťou zhromaždení raných kresťanov bol pravdepodobne aj spev. (Efezanom 5:19; Kolosanom 3:16) Profesor Henry Chadwick píše, že kritik Celsus žijúci v druhom storočí považoval zjavne melodické liturgické piesne ľudí, ktorí sa hlásili ku kresťanstvu, za „také krásne, že sa vážne nahneval na to, ako pôsobia na city“. Chadwick dodáva: „Klement Alexandrijský je najskorší kresťanský spisovateľ, ktorý sa venoval otázke toho, aký druh hudby je vhodný pre kresťanov. Nariaďuje, že to nemá byť hudba, ktorá má niečo spoločné s erotickou tanečnou hudbou.“ ​(The Early Church [Raná cirkev], strany 274–275) Rovnako ako pri stretnutiach podľa všetkého spievali prví kresťania, aj Jehovovi svedkovia často spievajú piesne založené na Biblii, medzi ktorými sú pôsobivé hymnické piesne na oslavu Boha a Kráľovstva.

5. a) Kto poskytoval duchovné vedenie v raných kresťanských zboroch? b) Ako praví kresťania uplatňovali a uplatňujú Ježišove slová zaznamenané v Matúšovi 23:8, 9?

⁵ V raných kresťanských zboroch učili pravdu dozorcovia a spoluveriacim pomáhali  rôznymi spôsobmi služobní pomocníci. (Filipanom 1:1) Duchovné vedenie poskytoval vedúci zbor, ktorý sa spoliehal na Božie Slovo a svätého ducha. (Skutky 15:6, 23–31) Náboženské tituly sa nepoužívali, lebo Ježiš svojim učeníkom prikázal: „Nedajte [sa] nazývať Rabbi, lebo jeden je váš učiteľ, kým vy všetci ste bratia. Okrem toho nenazývajte nikoho na zemi svojím otcom, lebo jeden je váš Otec, Ten nebeský.“ ​(Matúš 23:8, 9) V týchto a mnohých ďalších ohľadoch jestvujú paralely medzi ranými kresťanmi a Jehovovými svedkami.

Prenasledovaní za kázanie pravdy

6, 7. Ako ľudia zaobchádzali s pravými kresťanmi, hoci hlásali pokojné posolstvo?

⁶ Hoci raní kresťania hlásali pokojné posolstvo o Kráľovstve, boli terčom prenasledovania tak ako Ježiš. (Ján 15:20; 17:14) Historik John L. von Mosheim nazval kresťanov prvého storočia „skupinou ľudí tej najneškodnejšej povahy, ktorí v mysli nikdy neprechovávajú túžbu či myšlienku, ktorá by bola nepriateľsky zameraná voči blahu štátu“. Dr. Mosheim uviedol, že „Rimanov dráždila na kresťanoch jednoduchosť ich uctievania, ktoré ničím nepripomínalo posvätné rituály iných národov“. A dodal: „Nemali obete, chrámy, obrazy ani sochy, veštcov ani kňazské rády; a to stačilo, aby ich mohli hanobiť davy neznalých ľudí, ktorí si mysleli, že bez týchto vecí nemôže existovať žiadne náboženstvo. Preto ich v určitom zmysle považovali za ateistov a podľa rímskych zákonov boli ľudia, ktorých bolo možné obviniť z ateizmu, vyhlásení za mor ľudskej spoločnosti.“

⁷ Kňazi, remeselníci a ďalší ľudia, ktorých živilo modlárstvo, popudzovali ľud proti kresťanom, ktorí sa nezapájali do modlárskych praktík. (Skutky 19:23–40; 1. Korinťanom 10:14) Tertulián napísal: „Domnievajú [sa], že kresťania sú príčinou každej katastrofy, ktorá postihne štát, a každého nešťastia ľudu. Ak Tiber dosiahne múry, ak Níl nevystúpi do polí, ak sa nezmení počasie, ak dôjde k zemetraseniu, hladu, moru — hneď je krik:  ‚Hoďte kresťanov levom!‘“ Praví kresťania sa bez ohľadu na následky ‚chránia pred modlami‘. — 1. Jána 5:21.

Pravda a náboženské oslavy

8. Prečo ľudia, ktorí chodia v pravde, neslávia Vianoce?

⁸ Ľudia, ktorí chodia v pravde, sa vyhýbajú nebiblickým oslavám, lebo ‚svetlo nemá podiel s tmou‘. (2. Korinťanom 6:14–18) Napríklad 25. decembra neoslavujú Vianoce. Istá encyklopédia pripúšťa: „Presný dátum Kristovho narodenia nepozná nikto.“ ​(The World Book Encyclopedia) V inej encyklopédii sa uvádza: „Saturnálie, rímska slávnosť, ktorá sa konala uprostred decembra, poskytli vzor pre mnohé veselé vianočné obyčaje.“ ​(The Encyclopedia Americana [vydanie z roku 1956]) A jedna odborná publikácia poznamenáva: „Slávenie Vianoc nie je božsky ustanovené ani nemá pôvod v N[ovom] Z[ákone].“ ​(M’Clintockova a Strongova Cyclopædia) Kniha Daily Life in the Time of Jesus (Každodenný život v dobe Ježiša) píše: „Stádo... prečkávalo zimu pod strechou; už len z toho môžeme vidieť, že je nepravdepodobné, aby tradičný dátum Vianoc, v období zimy, bol správny, lebo Evanjelium hovorí, že pastieri boli na poliach.“ — Lukáš 2:8–11.

9. Prečo Jehovovi služobníci v minulosti neslávili Veľkú noc a prečo ju neslávia ani dnes?

⁹ Na Veľkú noc (v angl. Easter) sa údajne pripomína Kristovo vzkriesenie, ale uznávané pramene ju spájajú s falošným uctievaním. Jeden slovník uvádza, že Veľká noc bola „pôvodne jarným sviatkom na počesť teutónskej bohyne svetla a jari, v anglosaštine známej ako Eastre“ alebo Eostre. (The Westminster Dictionary of the Bible) Tak či onak, v diele The Encyclopædia Britannica (11. vydanie) sa uvádza: „V Novom Zákone nie je ani náznak slávenia sviatku Veľkej noci.“ Raní kresťania neslávili Veľkú noc a neoslavuje ju ani Jehovov ľud dnes.

10. Akú spomienkovú slávnosť zaviedol Ježiš a kto ju správne zachováva?

¹⁰ Ježiš neprikázal svojim nasledovníkom, aby slávili jeho narodenie alebo vzkriesenie, ale zaviedol Slávnosť na pamiatku svojej obetnej smrti. (Rimanom 5:8) To je jediná udalosť, ktorú mali podľa jeho nariadenia učeníci sláviť. (Lukáš 22:19, 20) Táto výročná slávnosť sa nazýva aj Pánova večera a Jehovovi svedkovia ju dodnes zachovávajú. — 1. Korinťanom 11:20–26.

Pravda sa oznamuje po celej zemi

11, 12. Ako ľudia, ktorí chodia v pravde, vždy podporovali svoju kazateľskú činnosť?

¹¹ Ľudia, ktorí poznajú pravdu, považujú za výsadu venovať svoj čas, energiu a ďalšie prostriedky dielu kázania dobrého posolstva. (Marek 13:10) Raní kresťania podporovali svoju kazateľskú činnosť dobrovoľnými darmi. (2. Korinťanom 8:12; 9:7) Tertulián napísal: „Hoci je tam nejaká pokladnička, nie je na peniaze platené ako vstupné, akoby náboženstvo bolo vecou zmluvy. Každý človek raz za mesiac prinesie nejakú malú mincu — alebo kedykoľvek chce, a iba ak chce a ak môže; lebo nikto nie je nútený; je to dobrovoľná obeť.“ — Apológia, 39. kapitola.

¹² Aj Jehovovi svedkovia podporujú svoje celosvetové dielo kázania dobrovoľnými darmi. Okrem svedkov aj vďační záujemcovia považujú za výsadu podporovať túto činnosť svojimi príspevkami. Aj tu je podobnosť medzi prvými kresťanmi a Jehovovými svedkami.

Pravda a osobné správanie

13. Akú radu týkajúcu sa správania Jehovovi svedkovia poslúchajú?

¹³ Raní kresťania ako ľudia, ktorí chodili v pravde, poslúchali radu apoštola Petra:  „Udržte si znamenité správanie medzi národmi, aby v tom, v čom proti vám hovoria ako proti zločincom, v dôsledku vašich znamenitých skutkov, ktorých sú očitými svedkami, oslavovali Boha v deň jeho prehliadky.“ ​(1. Petra 2:12) Jehovovi svedkovia si berú tieto slová k srdcu.

14. Ako sa kresťania pozerajú na nemravnú zábavu?

¹⁴ Dokonca aj takzvaní kresťania po preniknutí odpadlíctva sa vyhýbali nemorálnym činnostiam. Profesor cirkevných dejín W. D. Killen napísal: „V druhom a treťom storočí bolo v každom veľkom meste jednou z hlavných atrakcií divadlo; a hoc herci všeobecne boli ľuďmi s voľnou morálkou, ich divadelné vystúpenia boli ustavične výživou pre zvrátené chúťky ľudí tej doby... Všetci praví kresťania sa na divadlo pozerali s odporom... Odťahovali sa od jeho obscénnosti; a neustále výzvy adresované pohanským bohom a bohyniam, urážali ich náboženské presvedčenie.“ ​(The Ancient Church [Staroveká cirkev], strany 318–319) Aj dnešní Ježišovi praví nasledovníci sa vyhýbajú necudným a z morálneho hľadiska úpadkovým formám zábavy. — Efezanom 5:3–5.

Pravda a „nadriadené vrchnosti“

15, 16. Kto sú „nadriadené vrchnosti“ a ako sa na ne oddávna pozerajú ľudia, ktorí chodia v pravde?

¹⁵ Napriek tomu, že raní kresťania sa správali znamenite, väčšina rímskych cisárov ich neposudzovala správne. Historik E. G. Hardy hovorí, že cisári ich považovali ‚do istej miery za opovrhnutiahodných fanatikov‘. Z korešpondencie medzi miestodržiteľom Bitýnie Plíniom Mladším a cisárom Trajánom vidno, že vládnuce vrstvy vo všeobecnosti nepoznali pravú podstatu kresťanstva. Ako sa kresťania pozerajú na štát?

¹⁶ Jehovovi svedkovia sú podobne ako Ježišovi raní nasledovníci relatívne podriadení vládnym „nadriadeným vrchnostiam“. (Rimanom 13:1–7) Ak je medzi požiadavkou ľudí a Božou vôľou rozpor, zaujímajú stanovisko: „Ako vládcu musíme viac poslúchať Boha ako ľudí.“ ​(Skutky 5:29) V knihe After Jesus—The Triumph of Christianity (Po Ježišovi — víťazstvo kresťanstva) sa píše: „Aj keď sa kresťania nezapájali do uctievania cisára, neboli buričmi a ich náboženstvo, i keď z pohľadu pohanov čudné a občas urážajúce, nepredstavovalo pre ríšu žiadnu skutočnú hrozbu.“

17. a) Ktorej vlády sa zastávali raní kresťania? b) Ako praví Kristovi nasledovníci už od prvého storočia uplatňujú v živote slová z Izaiáša 2:4?

 ¹⁷ Raní kresťania boli zástancami Božieho Kráľovstva, rovnako ako patriarchovia Abrahám, Izák a Jakob prejavovali vieru v sľúbené ‚mesto, ktoré postaví Boh‘. (Hebrejom 11:8–10) Ježišovi učeníci neboli „časťou sveta“, rovnako ako ňou nebol ani ich Pán. (Ján 17:14–16) A pokiaľ ide o ľudské vojny a boje, usilovali sa o mier tak, že ‚prekovali svoje meče na radlice‘. (Izaiáš 2:4) Geoffrey F. Nuttall, ktorý prednáša cirkevné dejiny, poukázal na jednu zaujímavú paralelu: „Medzi postojom raných kresťanov k vojne a postojom ľudí, ktorí sa nazývajú Jehovovými svedkami, je väčšia podobnosť, než je nám príjemné uznať.“

18. Prečo žiadna vláda nemá dôvod báť sa Jehovových svedkov?

¹⁸ Ako neutrálni ľudia podriadení „nadriadeným vrchnostiam“ neboli prví kresťania hrozbou pre žiadnu jestvujúcu politickú moc a rovnako ňou nie sú ani Jehovovi svedkovia. Istý severoamerický novinár napísal: „Veriť, že Jehovovi svedkovia predstavujú nejakú hrozbu pre akýkoľvek politický režim, si vyžaduje bigotnú a paranoidnú predstavivosť; sú do takej miery nerozvratnícki a pokojamilovní, ako je to len v prípade náboženského zboru možné.“ Informované vrchnosti vedia, že zo strany svedkov Jehovu sa nemajú čoho báť.

19. Čo možno povedať v súvislosti s daňami o raných kresťanoch a Jehovových svedkoch?

¹⁹ Jedným zo spôsobov, akým dávali raní kresťania najavo úctu k „nadriadeným vrchnostiam“, bolo platenie daní. Keď Justín Mučeník písal rímskemu cisárovi Antoninovi Piovi (138–161 n. l.), tvrdil, že kresťania platia dane „ochotnejšie než všetci ľudia“. (Prvá apológia, 17. kapitola) A Tertulián povedal rímskym vládcom, že ich vyberači sú „dlžníkmi kresťanom“ za svedomitosť, s akou kresťania platia dane. (Apologeticum, 42. kapitola) Kresťania mali úžitok z Pax Romana, čiže z Rímskeho mieru, ku ktorému patrili  zákony a poriadok, dobré cesty a relatívne bezpečné cestovanie po mori. Uznávali svoj dlh voči spoločnosti a dbali na Ježišove slová: „Splácajte cézarove veci cézarovi, ale Božie veci Bohu.“ ​(Marek 12:17) Jehovov ľud dnes poslúcha túto radu a dostáva chvály za poctivosť napríklad v platení daní. — Hebrejom 13:18.

Pravda — zjednocujúce puto

20, 21. Čo platí o raných kresťanoch a o Jehovových dnešných služobníkoch, pokiaľ ide o pokojné bratstvo?

²⁰ Raní kresťania boli spojení do pokojného bratstva, lebo chodili v pravde. Rovnako je to dnes u Jehovových svedkov. (Skutky 10:34, 35) V jednom liste uverejnenom v The Moscow Times sa písalo: „[Jehovovi svedkovia sú] známi ako veľmi príjemní, láskaví a mierni ľudia, dobre sa s nimi vychádza, nikdy nevyvíjajú nátlak na iných ľudí a vždy sa usilujú o pokojné vzťahy s druhými... Nie sú medzi nimi ľudia, ktorí berú úplatky, opilci ani závislí od drog, a to z veľmi jednoduchého dôvodu — vo všetkom, čo robia alebo hovoria, sa nechávajú viesť biblicky podloženým presvedčením. Ak by sa všetci ľudia na svete aspoň snažili žiť podľa Biblie, ako to robia Jehovovi svedkovia, náš krutý svet by bol úplne iný.“

²¹ V istej encyklopédii sa píše: „Raná cirkev sa považovala za novú ľudskú spoločnosť, v ktorej skupiny, ktoré boli predtým znepriatelené, Židia a pohania, dokázali žiť spolu v pokoji.“ ​(Encyclopedia of Early Christianity) Aj Jehovovi svedkovia sú mierumilovným medzinárodným bratstvom — skutočne spoločnosťou nového sveta. (Efezanom 2:11–18; 1. Petra 5:9; 2. Petra 3:13) Keď hlavný bezpečnostný referent výstaviska v Pretórii v Južnej Afrike videl, ako sa tam svedkovia všetkých rás stretli ako delegáti zjazdu, povedal: „Každý bol a je zdvorilý, ľudia, ktorí sa spolu milo rozprávali, postoj, ktorý prejavovali počas niekoľkých posledných dní — to všetko svedčí o úrovni členov vašej spoločnosti a o tom, že žijú všetci spolu ako jedna šťastná rodina.“

Požehnaní za vyučovanie o pravde

22. Čo sa deje vďaka tomu, že kresťania robia pravdu zjavnou?

²² Pavol a ďalší kresťania svojím správaním a kazateľskou činnosťou ‚robili pravdu zjavnou‘. (2. Korinťanom 4:2) Nesúhlasíš s tým, že Jehovovi svedkovia robia to isté a učia všetky národy o pravde? Ľudia po celej zemi prijímajú pravé uctievanie a v stále väčšom počte prúdia k ‚vrchu Jehovovho domu‘. (Izaiáš 2:2, 3) Každý rok sa krstia tisíce ľudí, čím symbolizujú, že sa oddali Bohu; to vedie k vzniku mnohých nových zborov.

23. Aký máš názor na tých, ktorí vyučujú všetky národy o pravde?

²³ Hoci členovia Jehovovho ľudu pochádzajú z rôzneho prostredia, sú jednotní v čistom uctievaní. Láska, ktorú prejavujú, ich identifikuje ako Ježišových učeníkov. (Ján 13:35) Vidíš, že ‚Boh je skutočne medzi nimi‘? (1. Korinťanom 14:25) Postavil si sa na stranu tých, ktorí vyučujú všetky národy o pravde? Ak áno, stále prejavuj vďačnosť za pravdu a kiež máš výsadu chodiť v pravde večne.

Ako odpovieš?

• Aká je podobnosť v spôsobe uctievania medzi ranými kresťanmi a Jehovovými svedkami?

• Akú jedinú náboženskú slávnosť majú ľudia, ktorí chodia v pravde?

• Kto sú „nadriadené vrchnosti“ a ako sa na ne kresťania pozerajú?

• V akom zmysle je pravda zjednocujúcim putom?

[Študijné otázky]

[Obrázok na strane 21]

Kresťanské zhromaždenia sú pre ľudí, ktorí chodia v pravde, oddávna požehnaním

[Obrázky na strane 23]

Ježiš prikázal svojim nasledovníkom, aby zachovávali slávnosť na pamiatku jeho obetnej smrti

[Obrázok na strane 24]

Jehovovi svedkovia podobne ako raní kresťania prejavujú úctu „nadriadeným vrchnostiam“