Kresťania uctievajú duchom a pravdou
Kresťania uctievajú duchom a pravdou
„Boh je Duch, a tí, ktorí ho uctievajú, musia ho uctievať duchom a pravdou.“ — JÁN 4:24.
1. Aké uctievanie sa páči Bohu?
JEHOVOV jednosplodený Syn, Ježiš Kristus, nenechal žiaden priestor na pochybnosť o tom, aké uctievanie sa páči jeho nebeskému Otcovi. Keď Ježiš vydával povzbudzujúce svedectvo Samaritánke pri studni blízko mesta Sychar, povedal: „Uctievate, čo nepoznáte; my uctievame, čo poznáme, lebo záchrana je zo Židov. Ale prichádza hodina, a už je tu, keď praví ctitelia budú uctievať Otca duchom a pravdou, lebo Otec skutočne hľadá takýchto, aby ho uctievali. Boh je Duch, a tí, ktorí ho uctievajú, musia ho uctievať duchom a pravdou.“ (Ján 4:22–24) Ako máme rozumieť týmto slovám?
2. Na čom zakladali Samaritáni svoje uctievanie?
2 Samaritáni mali nesprávne náboženské názory. Za inšpirované spisy uznávali iba prvých päť kníh Svätého Písma — a aj to len vo vlastnej upravenej podobe nazývanej Samaritánsky Pentateuch. Zatiaľ čo Samaritáni v skutočnosti Boha nepoznali, Židom bolo zverené biblické poznanie. (Rimanom 3:1, 2) Verní Židia a ďalší ľudia mohli mať Jehovovu priazeň. Čo si to však od nich vyžadovalo?
3. Čo je potrebné, ak chceme uctievať Boha „duchom a pravdou“?
3 Čo museli Židia, Samaritáni a ďalší ľudia v minulosti robiť, aby sa páčili Jehovovi? Museli ho uctievať „duchom a pravdou“. To platí aj o nás. Hoci slúžiť Bohu musíme oduševnene, čiže horlivo, a musí nás podnecovať srdce naplnené láskou a vierou, ak chceme uctievať Boha duchom, je predovšetkým potrebné, aby na nás spočíval Boží svätý duch a aby sme dovoľovali Bohu viesť nás týmto duchom. Svojho ducha, čiže myšlienkový sklon, musíme prispôsobiť jeho duchu, a to štúdiom a uplatňovaním Božieho Slova. (1. Korinťanom 2:8–12) Okrem toho, ak má byť naše uctievanie Jehovovi prijateľné, musíme ho preukazovať pravdou. Naše uctievanie musí zodpovedať tomu, čo o Jehovovi a jeho predsavzatiach odhaľuje Božie Slovo, Biblia.
Pravdu možno nájsť
4. Čo si niektorí myslia o pravde?
4 Niektorí študenti filozofie si osvojili názor, že absolútna pravda je pre ľudstvo nedosiahnuteľná. Švédsky spisovateľ Alf Ahlberg napísal: „Mnohé filozofické otázky sú takého charakteru, že na ne nemožno dať definitívnu odpoveď.“ Hoci niektorí hovoria, že pravda je len relatívna, je to naozaj tak? Podľa Ježiša Krista nie.
5. Prečo prišiel Ježiš do sveta?
5 Predstavme si, že sme svedkami nasledujúcej scény: Je začiatok roku 33 n. l. a Ježiš stojí pred rímskym miestodržiteľom Pontským Pilátom. Ježiš hovorí Pilátovi: „Preto som prišiel do sveta, aby som svedčil o pravde.“ Pilát sa pýta: „Čo je pravda?“ Nečaká však na to, čo Ježiš ďalej povie. — Ján 18:36–38.
6. a) Ako býva definovaná „pravda“? b) Čím poveril Ježiš svojich nasledovníkov?
6 Pravda býva definovaná ako súhrn skutočných vecí, udalostí a faktov. No svedčil Ježiš o pravde vo všeobecnosti? Nie. Mal na mysli konkrétnu pravdu. Svojich nasledovníkov poveril oznamovať túto pravdu, lebo im povedal: „Robte učeníkov z ľudí všetkých národov, krstite ich v mene Otca a Syna a svätého ducha a učte ich zachovávať všetko, čo som vám prikázal.“ (Matúš 28:19, 20) Pred koncom tohto systému vecí mali Ježišovi praví nasledovníci oznamovať ‚pravdu dobrého posolstva‘ po celej zemi. (Matúš 24:3; Galaťanom 2:14) Tak sa mali naplniť Ježišove slová: „Toto dobré posolstvo o kráľovstve sa bude zvestovať po celej obývanej zemi na svedectvo všetkým národom; a potom príde koniec.“ (Matúš 24:14) Preto je veľmi dôležité, aby sme zistili totožnosť ľudí, ktorí učia všetky národy o pravde tak, že kážu dobré posolstvo o Kráľovstve.
Ako môžeme spoznať pravdu
7. Ako by si dokázal, že Jehova je Zdrojom pravdy?
7 Zdrojom duchovnej pravdy je Jehova. Žalmista Dávid nazval Jehovu „Bohom pravdy“. (Žalm 31:5; 43:3) Ježiš uznal, že slovo jeho Otca je pravda, a okrem toho povedal: „V Prorokoch je napísané: ‚A všetci budú vyučovaní Jehovom.‘ Každý, kto počul od Otca a naučil sa, prichádza ku mne.“ (Ján 6:45; 17:17; Izaiáš 54:13) Je teda zrejmé, že ľudí, ktorí hľadajú pravdu, musí vyučovať Vznešený Učiteľ, Jehova. (Izaiáš 30:20, 21) Tí, ktorí hľadajú pravdu, potrebujú „pravé poznanie Boha“. (Príslovia 2:5) A Jehova láskavo vyučuje o pravde alebo ju odovzdáva rôznymi spôsobmi.
8. Akými spôsobmi Boh učil alebo odovzdával pravdu?
8 Napríklad Zákon odovzdal Boh Izraelitom prostredníctvom anjelov. (Galaťanom 3:19) Požehnania sľúbil patriarchom Abrahámovi a Jakobovi vo sne. (1. Mojžišova 15:12–16; 28:10–19) Keď sa Ježiš krstil, Boh dokonca hovoril z nebies a na zemi bolo počuť tieto slová: „Toto je môj Syn, milovaný, ktorého som schválil.“ (Matúš 3:17) Môžeme byť vďační aj za to, že Boh odovzdal pravdu tak, že inšpiroval pisateľov Biblie. (2. Timotejovi 3:16, 17) Teda vďaka tomu, že sa učíme z Božieho Slova, môžeme mať ‚vieru v pravdu‘. — 2. Tesaloničanom 2:13.
Pravda a Boží Syn
9. Ako Boh použil svojho Syna na zjavovanie pravdy?
9 Boh používal na zjavovanie pravdy ľudstvu predovšetkým svojho Syna, Ježiša Krista. (Hebrejom 1:1–3) Žiaden človek nehovoril pravdu tak ako Ježiš. (Ján 7:46) Pravdu od svojho Otca zjavoval aj po vystúpení do neba. Napríklad apoštol Ján dostal „zjavenie od Ježiša Krista, ktoré mu dal Boh, aby ukázal svojim otrokom, čo sa má zakrátko stať“. — Zjavenie 1:1–3.
10, 11. a) S čím súvisí pravda, ktorú vyučoval Ježiš? b) Ako Ježiš urobil pravdu skutočnosťou?
10 Pontskému Pilátovi Ježiš povedal, že prišiel na zem, aby svedčil o pravde. Ježiš počas svojej služby ukázal, že táto pravda súvisí s obhájením Jehovovej zvrchovanosti prostredníctvom Božieho Kráľovstva na čele s Kristom ako Kráľom. No vydávanie svedectva o pravde si od Ježiša vyžadovalo viac ako len kázať a vyučovať. Ježiš urobil pravdu skutočnosťou tak, že ju naplnil. Preto apoštol Pavol napísal: „Nech vás nikto nesúdi pre jedlo a pitie alebo pre nejaký sviatok alebo zachovávanie novmesiaca či sabatu; lebo tieto veci sú tieňom budúcich vecí, ale skutočnosť patrí Kristovi.“ — Kolosanom 2:16, 17.
11 Jeden zo spôsobov, akým sa pravda stala skutočnosťou, bolo Ježišovo predpovedané narodenie v Betleheme. (Micheáš 5:2; Lukáš 2:4–11) Pravda sa stala skutočnosťou aj pri splnení Danielových prorockých slov o príchode Mesiáša na konci 69 ‚týždňov rokov‘. To sa stalo v roku 29 n. l., keď sa Ježiš dal Bohu k dispozícii pri krste a keď bol presne načas pomazaný svätým duchom. (Daniel 9:25; Lukáš 3:1, 21, 22) Ďalej sa pravda stala skutočnosťou, keď Ježiš vyučoval ako hlásateľ Kráľovstva. (Izaiáš 9:1, 2, 6, 7; 61:1, 2; Matúš 4:13–17; Lukáš 4:18–21) Skutočnosťou sa pravda stala aj jeho smrťou a vzkriesením. — Žalm 16:8–11; Izaiáš 53:5, 8, 11, 12; Matúš 20:28; Ján 1:29; Skutky 2:25–31.
12. Prečo mohol Ježiš povedať: ‚Ja som pravda‘?
12 Keďže pravda sa zameriava na Ježiša Krista, Ježiš mohol povedať: „Ja som cesta a pravda a život. Nikto neprichádza k Otcovi, iba prostredníctvom mňa.“ (Ján 14:6) Keď sa ľudia postavia ‚na stranu pravdy‘ tak, že uznajú Ježišovu úlohu v Božom predsavzatí, získavajú duchovnú slobodu. (Ján 8:32–36; 18:37) Ľudia podobní ovciam prijímajú pravdu a s vierou nasledujú Krista, a preto dostanú večný život. — Ján 10:24–28.
13. V ktorých troch oblastiach budeme skúmať biblickú pravdu?
13 Súbor právd, ktoré odovzdal Ježiš a jeho inšpirovaní učeníci, tvorí pravú kresťanskú vieru. Preto tí, ktorí ‚poslúchajú vieru‘, „chodia ďalej v pravde“. (Skutky 6:7; 3. Jána 3, 4) Teda kto dnes chodí v pravde? Kto skutočne vyučuje všetky národy o pravde? Pri hľadaní odpovedí na tieto otázky sa zameriame na raných kresťanov a preskúmame biblickú pravdu vo vzťahu (1) k učeniu, (2) k spôsobu uctievania a (3) k osobnému správaniu.
Pravda a učenie
14, 15. V čom sa podľa teba zhoduje pohľad raných kresťanov na Písma s pohľadom Jehovových svedkov?
14 Raní kresťania si vysoko cenili Jehovovo písané Slovo. (Ján 17:17) Bolo ich normou v učení i zvykoch. Klement Alexandrijský, ktorý žil na prelome druhého a tretieho storočia, povedal: „Tí, ktorí sa usilujú o znamenitosť, sa nezastavia v pátraní po pravde, kým sami priamo z Písiem nezískajú dôkazy pre to, čomu veria.“
15 Jehovovi svedkovia si podobne ako raní kresťania vysoko cenia Bibliu. Veria, že „celé Písmo je inšpirované Bohom a je užitočné na učenie“. (2. Timotejovi 3:16) Preto pouvažujme o niekoľkých náukách raných kresťanov a porovnajme ich s tým, čo sa dozvedeli súčasní Jehovovi služobníci vďaka tomu, že používajú Bibliu ako svoju hlavnú učebnicu.
Pravda o duši
16. Aká je pravda o duši?
16 Raní kresťania učili o duši pravdu, lebo verili tomu, čo je v Písme. Vedeli, že keď Boh vytvoril človeka, „človek sa stal živou dušou“. (1. Mojžišova 2:7) Navyše uznávali, že ľudská duša je smrteľná. (Ezechiel 18:4; Jakub 5:20) Okrem toho vedeli, že „mŕtvi si neuvedomujú vôbec nič“. — Kazateľ 9:5, 10.
17. Ako by si objasnil nádej pre mŕtvych?
17 Jednako mali Ježišovi raní učeníci spoľahlivú nádej, že mŕtvi, ktorí sú v Božej pamäti, budú vzkriesení, teda že budú opäť žiť. Toto presvedčenie jasne vyjadril Pavol, ktorý povedal: „Mám nádej v Bohu... že nastane vzkriesenie spravodlivých i nespravodlivých.“ (Skutky 24:15) Aj neskôr Minucius Felix, ktorý sa hlásil ku kresťanstvu, napísal: „Kto je taký hlúpy alebo nerozumný, že si dovolí tvrdiť, že človeka, ktorého na začiatku vytvoril Boh, nemôže Boh vytvoriť znova?“ Jehovovi svedkovia sa podobne ako prví kresťania pridržiavajú biblickej pravdy o ľudskej duši, o smrti a vzkriesení. Pouvažujme teraz o totožnosti Boha a Krista.
Pravda a Trojica
18, 19. Prečo možno povedať, že Trojica nie je biblická náuka?
18 Raní kresťania nepovažovali Boha, Krista a svätého ducha za Trojicu. V diele The Encyclopædia Britannica sa píše: „V Novom zákone sa neobjavuje ani slovo Trojica, ani jasne formulovaná náuka o nej a ani Ježiš a jeho nasledovníci nemali v úmysle protirečiť šeme [hebrejskej modlitbe] Starého zákona: ‚Počúvaj, ó Izrael: Pán, náš Boh, je jeden Pán.‘ (Deut. 6:4).“ Kresťania neuctievali rímske triády ani žiadnych iných bohov. Prijímali Ježišovo vyjadrenie, že uctievať možno jedine Jehovu. (Matúš 4:10) Navyše verili Kristovým slovám: „Otec je väčší ako ja.“ (Ján 14:28) Ten istý názor majú aj Jehovovi svedkovia dnes.
19 Ježišovi raní nasledovníci jasne rozlišovali medzi Bohom, Kristom a svätým duchom. Veď aj učeníkov krstili (1) v mene Otca, (2) v mene Syna a (3) v mene svätého ducha, nie v mene Trojice. Podobne aj Jehovovi svedkovia vyučujú biblickú pravdu, a preto rozlišujú medzi Bohom, jeho Synom a svätým duchom. — Matúš 28:19.
Pravda a krst
20. Aké poznanie potrebujú uchádzači o krst?
20 Ježiš poveril svojich nasledovníkov, aby robili učeníkov tak, že budú ľudí vyučovať o pravde. Ak sa ľudia chcú dať pokrstiť, potrebujú základné poznanie Písiem. Musia napríklad uznávať postavenie a autoritu Otca a jeho Syna, Ježiša Krista. (Ján 3:16) Okrem toho musia chápať, že svätý duch nie je osoba, ale Božia činná sila. — 1. Mojžišova 1:2, poznámka pod čiarou v Reference Bible, angl.
21, 22. Prečo by si povedal, že krst majú absolvovať veriaci ľudia?
21 Raní kresťania krstili iba ľudí, ktorí boli poučení a kajali sa zo svojich hriechov a ktorí sa bezvýhradne oddali Bohu a konaniu jeho vôle. Židia a prozelyti, ktorí sa zhromaždili v Jeruzaleme na Letnice roku 33 n. l., už poznali Hebrejské Písma. Keď počuli apoštola Petra hovoriť o Ježišovi ako o Mesiášovi, asi 3000 ich ‚srdečne prijalo slovo‘ a „boli pokrstení“. — Skutky 2:41; 3:19–4:4; 10:34–38.
22 Kresťanský krst majú absolvovať veriaci. Ľudia v Samárii prijali pravdu, a „keď... uverili Filipovi, ktorý oznamoval dobré posolstvo o Božom kráľovstve a o mene Ježiša Krista, dávali sa pokrstiť muži aj ženy“. (Skutky 8:12) Etiópsky eunuch, ktorý ako oddaný prozelyta mal poznanie o Jehovovi, najprv prijal Filipove slová o naplnení mesiášskeho proroctva a potom sa dal pokrstiť. (Skutky 8:34–36) Neskôr Peter povedal Kornéliovi a ďalším pohanom, že Bohu je „prijateľný ten, kto sa [Boha] bojí a koná spravodlivosť“, a že každý, kto verí v Ježiša Krista, získava odpustenie hriechov. (Skutky 10:35, 43; 11:18) To všetko je v súlade s Ježišovým príkazom ‚robiť učeníkov a učiť ich zachovávať všetko, čo prikázal‘. (Matúš 28:19, 20; Skutky 1:8) Jehovovi svedkovia sa pridŕžajú tej istej normy a na krst prijímajú iba ľudí, ktorí majú základné poznanie Písma a ktorí sa oddali Bohu.
23, 24. Aká forma kresťanského krstu je správna?
23 Správnou formou krstu veriacich je úplné ponorenie do vody. Keď bol Ježiš pokrstený v rieke Jordán, ‚vystúpil z vody‘. (Marek 1:10) Etiópsky eunuch pri krste ‚zostúpil s Filipom do vody‘ a potom z nej ‚vystúpil‘. (Skutky 8:36–40) Aj skutočnosť, že Biblia spája krst so symbolickým pochovaním, svedčí o tom, že išlo o úplné ponorenie do vody. — Rimanom 6:4–6; Kolosanom 2:12.
24 V jednom náučnom diele sa píše: „Opis konkrétnych krstov v Novom zákone svedčí o tom, že krstený človek bol ponorený pod vodu.“ (The Oxford Companion to the Bible) Podľa iného diela „prví kresťania sa krstili ponorením všade, kde bola voda“. (Larousse du XXe Siècle, Paríž 1928) A v knihe After Jesus—The Triumph of Christianity (Po Ježišovi — víťazstvo kresťanstva) sa uvádza: „V najzákladnejšej podobe si [krst] vyžadoval vyznanie viery uchádzača, po čom nasledovalo úplné ponorenie do vody v Ježišovom mene.“
25. Čo sa bude rozoberať v nasledujúcom článku?
25 Predchádzajúce myšlienky týkajúce sa biblicky podložených náuk a zvykov prvých kresťanov predstavujú len niekoľko príkladov týchto náuk a zvykov. Dali by sa uviesť aj iné paralely medzi náukami prvých kresťanov a náukami Jehovových svedkov. V nasledujúcom článku budeme hovoriť o ďalších spôsoboch, ako zistiť totožnosť tých, ktorí vyučujú ľudí o pravde.
Ako odpovieš?
• Aké uctievanie Boh vyžaduje?
• Ako sa prostredníctvom Ježiša Krista stala pravda skutočnosťou?
• Aká je pravda o duši a smrti?
• Ako sa vykonáva kresťanský krst a čo sa vyžaduje od uchádzača o krst?
[Študijné otázky]
[Obrázok na strane 16]
Ježiš povedal Pilátovi: ‚Prišiel som svedčiť o pravde‘
[Obrázok na strane 17]
Vieš vysvetliť, prečo Ježiš povedal: ‚Ja som pravda‘?
[Obrázok na strane 18]
Aká je pravda o kresťanskom krste?