Prejsť na článok

Prejsť na obsah

Pripoj k svojej vytrvalosti zbožnú oddanosť

Pripoj k svojej vytrvalosti zbožnú oddanosť

Pripoj k svojej vytrvalosti zbožnú oddanosť

„Pripojte k svojej viere... vytrvalosť, k vytrvalosti zbožnú oddanosť.“ — 2. PETRA 1:5, 6.

1, 2. a) Aký rast sa očakáva u dieťaťa? b) Nakoľko dôležitý je duchovný rast?

U DIEŤAŤA je dôležité, aby rástlo, ale potrebné je viac než len to, aby rástlo telesne. Očakáva sa aj duševný a emocionálny rast. Časom dieťa odloží nezrelé spôsoby a vyrastie z neho dospelý muž alebo dospelá žena. Na to poukázal apoštol Pavol, keď napísal: „Keď som bol dieťa, hovorieval som ako dieťa, myslieval som ako dieťa, uvažoval som ako dieťa, ale keď som sa teraz stal mužom, odložil som rysy dieťaťa.“ — 1. Korinťanom 13:11.

Pavlove slová obsahujú dôležitú myšlienku o duchovnom raste. Kresťania musia napredovať, aby sa z duchovných detí stali ľuďmi, ktorí budú „plne dospelými v schopnosti porozumenia“. (1. Korinťanom 14:20) Mali by sa vážne usilovať, aby dosiahli ‚mieru vzrastu, ktorý patrí ku Kristovej plnosti‘. Potom nebudú „deťmi, ktoré sú zmietané ako na vlnách a unášané sem a tam každým vetrom učenia“. — Efezanom 4:13, 14.

3, 4. a) Čo musíme robiť, aby sme duchovne dospeli? b) Aké zbožné vlastnosti by sme mali prejavovať a nakoľko sú dôležité?

Ako sa môžeme stať duchovne dospelými ľuďmi? Zatiaľ čo telesný rast prebieha za normálnych okolností takmer automaticky, duchovný rast si vyžaduje vedomé úsilie. Začína sa tak, že prijímame presné poznanie z Božieho Slova a konáme v súlade s tým, čo sa dozvedáme. (Hebrejom 5:14; 2. Petra 1:3) To nám umožňuje prejavovať zbožné vlastnosti. Podobne ako pri telesnom raste a s ním súvisiacich aspektoch, aj rast v rôznych zbožných vlastnostiach obyčajne prebieha súčasne. Apoštol Peter napísal: „Prispejte podľa toho celým svojím vážnym úsilím, pripojte k svojej viere cnosť, k cnosti poznanie, k poznaniu sebaovládanie, k sebaovládaniu vytrvalosť, k vytrvalosti zbožnú oddanosť, k zbožnej oddanosti bratskú náklonnosť, k bratskej náklonnosti lásku.“ — 2. Petra 1:5–7.

Každá vlastnosť, ktorú Peter uvádza, je veľmi dôležitá a žiadnu z nich nemožno vynechať. Ďalej Peter hovorí: „Ak sú tieto veci vo vás a prekypujú, zabránia vám, aby ste neboli ani nečinní, ani neplodní vzhľadom na presné poznanie nášho Pána Ježiša Krista.“ ​(2. Petra 1:8) Zamerajme sa na potrebu pripojiť k svojej vytrvalosti zbožnú oddanosť.

Prečo je potrebná vytrvalosť

5. Prečo potrebujeme vytrvalosť?

Peter i Pavol spájajú zbožnú oddanosť s vytrvalosťou. (1. Timotejovi 6:11) Byť vytrvalý znamená viac než len znášať ťažkosti a zostať pevný. Patrí k tomu prejavovať trpezlivosť, odvahu a stálosť a pritom nestrácať nádej, keď stojíme zoči-voči skúškam, prekážkam, pokušeniam či prenasledovaniu. Ako ľudia, ktorí žijú „v zbožnej oddanosti v spoločenstve s Kristom Ježišom“, očakávame, že budeme prenasledovaní. (2. Timotejovi 3:12) Musíme vytrvávať, ak chceme dokázať, že máme lásku k Jehovovi, a ak si chceme rozvinúť vlastnosti potrebné na záchranu. (Rimanom 5:3–5; 2. Timotejovi 4:7, 8; Jakub 1:3, 4, 12) Bez vytrvalosti nezískame večný život. — Rimanom 2:6, 7; Hebrejom 10:36.

6. Čo znamená vytrvať až do konca?

Nehľadiac na to, ako dobre sme začali, rozhodujúce bude v konečnom dôsledku to, či vytrváme. Ježiš povedal: „Kto vytrvá až do konca, bude zachránený.“ ​(Matúš 24:13) Áno, musíme vytrvať až do konca, či už to bude do konca nášho súčasného života, alebo do konca tohto skazeného systému vecí. V každom prípade si musíme zachovať rýdzosť pred Bohom. No nemohli by sme sa páčiť Jehovovi a nezískali by sme večný život, keby sme k svojej vytrvalosti nepripojili zbožnú oddanosť. Čo však je zbožná oddanosť?

Čo je zbožná oddanosť

7. Čo je zbožná oddanosť a čo nás podnecuje robiť?

Zbožnú oddanosť prejavujeme tým, že preukazujeme Jehovovi posvätnú úctu, uctievame ho a slúžime mu, pričom našou pohnútkou je to, že chceme lojálne podporovať jeho univerzálnu zvrchovanosť. Ak chceme žiť v súlade so zbožnou oddanosťou Jehovovi, potrebujeme presné poznanie o ňom a o jeho spôsoboch konania. Mali by sme chcieť poznať Boha osobne, dôverne. To nás podnieti rozvíjať si k nemu úprimnú náklonnosť, ktorá sa bude prejavovať našimi skutkami a spôsobom života. Mali by sme túžiť čo najviac sa podobať Jehovovi — napodobňovať jeho spôsob konania a odzrkadľovať jeho vlastnosti a osobnosť. (Efezanom 5:1) Zbožná oddanosť nás teda podnecuje, aby sme sa chceli Bohu páčiť vo všetkom, čo robíme. — 1. Korinťanom 10:31.

8. Ako súvisí zbožná oddanosť s výlučnou oddanosťou?

Ak chceme žiť v súlade s pravou zbožnou oddanosťou, musíme uctievať výlučne Jehovu a nesmieme dovoliť, aby v našom srdci zaujalo jeho miesto niečo iné. Ako náš Stvoriteľ má právo na našu výlučnú oddanosť. (5. Mojžišova 4:24; Izaiáš 42:8) A predsa nás nenúti, aby sme ho uctievali. Chce, aby sme mu oddanosť prejavovali ochotne. To, čo nás podnecuje očistiť svoj život a bezvýhradne sa Bohu oddať, je naša láska k Bohu založená na presnom poznaní o ňom.

Rozvíjaj si vzťah k Bohu

9, 10. Ako si môžeme rozvinúť a udržať blízky vzťah k Bohu?

Aj po tom, čo sme symbolizovali oddanosť Bohu krstom, musíme si k nemu rozvíjať stále bližší osobný vzťah. Naša túžba robiť to a verne slúžiť Jehovovi nás preto podnecuje ďalej študovať jeho Slovo a rozjímať o ňom. Keď umožňujeme Božiemu duchu, aby pôsobil na našu myseľ a srdce, prehlbuje sa naša láska k Jehovovi. Vzťah k nemu je pre nás naďalej tým najdôležitejším v živote. Jehovu považujeme za najlepšieho Priateľa a chceme sa mu vždy páčiť. (1. Jána 5:3) Z priateľského vzťahu k Bohu máme stále väčšie potešenie a sme vďační, že Boh nás láskyplne poúča a napráva, keď je to potrebné. — 5. Mojžišova 8:5.

10 Ak svoj drahocenný vzťah k Jehovovi stále neposilňujeme, môže oslabnúť. Keby sa to prihodilo, nebola by to chyba Boha, lebo on „nie je ďaleko od nikoho z nás“. (Skutky 17:27) Sme skutočne šťastní, že Jehova nám nesťažuje prístup k sebe. (1. Jána 5:14, 15) Prirodzene, o udržanie blízkeho osobného vzťahu k nemu sa musíme veľmi snažiť. No Jehova nám pomáha približovať sa k nemu tak, že nám poskytuje všetko, čo potrebujeme, aby sme si mohli rozvinúť a udržať zbožnú oddanosť. (Jakub 4:8) Ako môžeme túto láskyplnú pomoc využiť čo najplnšie?

Udržiavaj si duchovnú silu

11. Napríklad ako môžeme dávať najavo zbožnú oddanosť?

11 Naša hlboko zakorenená láska k Bohu nás podnecuje dávať najavo hĺbku našej zbožnej oddanosti v súlade s Pavlovou radou: „Vynasnaž sa, aby si sa predstavil Bohu ako schválený, ako robotník, ktorý sa nemá za čo hanbiť a správne zaobchádza so slovom pravdy.“ ​(2. Timotejovi 2:15) Ak máme takto konať, musíme si udržiavať dobré návyky — pravidelne študovať Bibliu, navštevovať zhromaždenia a zapájať sa do zvestovateľskej služby. Blízky vzťah k Jehovovi si udržiavame aj tak, že sa ‚ustavične modlíme‘. (1. Tesaloničanom 5:17) To sú významné prejavy našej zbožnej oddanosti. Keby sme hociktorý z nich zanedbali, mohlo by to viesť k duchovnej chorobe a vystaviť nás nebezpečenstvu, že podľahneme Satanovým úkladom. — 1. Petra 5:8.

12. Ako sa môžeme vyrovnávať so skúškami?

12 Keď si udržiavame duchovnú silu a aktivitu, pomáha nám to znášať tiež tie mnohé skúšky, ktoré nás postihujú. Skúšky môžu prísť zo zdrojov, ktoré nás môžu veľmi vyskúšať. Ľahostajnosť, odpor a prenasledovanie môže byť ťažšie zniesť, ak pochádza od blízkych členov rodiny, príbuzných alebo susedov. Zákerné tlaky dopustiť sa kompromisu v kresťanských zásadách môžu vzniknúť na našom pracovisku alebo v škole. Skľúčenosť, choroba a depresia nás môže fyzicky oslabiť a môže nám sťažiť vyrovnávanie sa so skúškami viery. No so všetkým trápením sa môžeme vyrovnať, ak vytrvávame ‚v svätých činoch správania a v skutkoch zbožnej oddanosti, keď očakávame a pevne zachovávame v mysli prítomnosť Jehovovho dňa‘. (2. Petra 3:11, 12) A z takého konania môžeme mať ďalej radosť, lebo dôverujeme, že Boh nás požehná. — Príslovia 10:22.

13. Čo musíme robiť, ak chceme ďalej žiť v súlade so zbožnou oddanosťou?

13 Aj keď sa Satan zameriava na ľudí, ktorí žijú v súlade so zbožnou oddanosťou, nemusíme sa báť. Prečo? Lebo „Jehova vie, ako oslobodiť zo skúšky ľudí zbožnej oddanosti“. (2. Petra 2:9) Aby sme mohli skúšky zniesť a zažiť také oslobodenie, musíme ‚odvrhnúť bezbožnosť a svetské žiadosti a žiť uprostred tohto terajšieho systému vecí so zdravou mysľou a spravodlivosťou a zbožnou oddanosťou‘. (Títovi 2:12) Ako kresťania musíme byť na stráži, aby našu zbožnú oddanosť nenarušila a nakoniec úplne nezničila nejaká slabosť súvisiaca s telesnými žiadosťami a činnosťami. Pouvažujme teraz o niekoľkých hrozbách.

Dávaj si pozor na to, čo ohrozuje zbožnú oddanosť

14. Na čo by sme mali pamätať, ak nás láka osídlo hmotárstva?

14 Pre mnohých je osídlom hmotárstvo. Mohlo by sa stať, že budeme klamať sami seba a ‚myslieť si, že zbožná oddanosť je prostriedkom k [hmotnému] zisku‘. Tak by sme mohli byť posmelení nevhodne využívať dôveru, ktorú nám prejavujú spoluveriaci. (1. Timotejovi 6:5) Mohli by sme dokonca dospieť k nesprávnemu záveru, že je úplne v poriadku, keď na kresťana, ktorému sa z hmotnej stránky darí, vyvíjame nátlak, aby nám poskytol pôžičku, ktorú mu pravdepodobne nebudeme schopní splatiť. (Žalm 37:21) Ale „sľub terajšieho života a toho, ktorý má prísť“, má zbožná oddanosť, nie získanie hmotných vecí. (1. Timotejovi 4:8) Keďže „sme si nič nepriniesli na svet a ani si nemôžeme nič odniesť“, s ešte väčším odhodlaním sa usilujme o ‚zbožnú oddanosť spolu so sebestačnosťou‘ a buďme ‚spokojní, ak máme živobytie a niečo na seba‘. — 1. Timotejovi 6:6–11.

15. Čo môžeme robiť, ak nám hrozí, že honba za pôžitkami vytlačí našu zbožnú oddanosť?

15 Zbožnú oddanosť môže vytlačiť honba za pôžitkami. Je možné, že v tomto ohľade musíme urobiť okamžité úpravy? Iste, telesné cvičenie a oddychová činnosť sú na niečo užitočné. Jednako v porovnaní s večným životom je taký úžitok malý. (1. Jána 2:25) Dnes mnohí ľudia ‚viac milujú rozkoše ako Boha a majú spôsob zbožnej oddanosti, ale vzhľadom na jej silu sa preukazujú ako falošní‘, a od takých sa musíme odvracať. (2. Timotejovi 3:4, 5) Ľudia, ktorí kladú hlavný dôraz na zbožnú oddanosť, ‚si ako poklad bezpečne zhromažďujú znamenitý základ do budúcnosti, aby sa tak chopili skutočného života‘. — 1. Timotejovi 6:19.

16. Aké hriešne žiadosti bránia niektorým žiť v súlade s Božími spravodlivými požiadavkami a ako môžeme tieto žiadosti ovládnuť?

16 Našu zbožnú oddanosť môže zničiť zneužívanie alkoholu a drog, nemravnosť a hriešne žiadosti. Keby sme sa týmto veciam poddávali, nežili by sme v súlade s Božími spravodlivými požiadavkami. (1. Korinťanom 6:9, 10; 2. Korinťanom 7:1) Aj Pavol musel znášať neustály konflikt s hriešnym telom. (Rimanom 7:21–25) Na vykorenenie nesprávnych žiadostí treba urobiť veľmi prísne opatrenia. Napríklad musíme sa rozhodnúť zostať mravne čistí. Pavol nám hovorí: „Umŕtvujte... svoje telesné údy, ktoré sú na zemi, čo sa týka smilstva, nečistoty, pohlavných vášní, škodlivej žiadosti a žiadostivosti, čo je modlárstvo.“ ​(Kolosanom 3:5) Pri umŕtvovaní telesných údov, čo sa týka tých hriešnych vecí, potrebujeme odhodlanie. Tak dokážeme tieto veci odstrániť. Keď sa budeme modliť k Bohu o pomoc, budeme schopní uprostred tohto skazeného systému vecí potláčať nesprávne žiadosti a usilovať sa o spravodlivosť a zbožnú oddanosť.

17. Ako by sme sa mali pozerať na vedenie k disciplíne?

17 Našu vytrvalosť môže oslabiť skľúčenosť a tento stav môže zhubne vplývať aj na našu zbožnú oddanosť. Skľúčenosť zažilo už mnoho Jehovových služobníkov. (4. Mojžišova 11:11–15; Ezdráš 4:4; Jonáš 4:3) Skľúčenosť môže mať na nás ničivý vplyv zvlášť vtedy, ak ju sprevádza rozhorčenie z pocitu, že nás niekto urazil, alebo z toho, že sme dostali prísne pokarhanie alebo vedenie k disciplíne. Pokarhanie a vedenie k disciplíne je však dôkazom, že Boh sa o nás zaujíma a s láskou stará. (Hebrejom 12:5–7, 10, 11) Vedenie k disciplíne by sa nemalo považovať za obyčajný trest, ale za prostriedok, ktorým dostávame školenie na ceste spravodlivosti. Ak sme pokorní, budeme si rady vážiť a prijímať ich s vedomím, že „kázeň je cestou života“. (Príslovia 6:23) To nám pomôže robiť v úsilí o zbožnú oddanosť duchovné pokroky.

18. Čo je našou zodpovednosťou, pokiaľ ide o osobné urážky?

18 Prejavovanie zbožnej oddanosti nám môžu sťažovať nedorozumenia a osobné urážky. Takéto veci môžu spôsobiť úzkosť alebo niektorých môžu podnietiť urobiť nemúdry krok tým, že sa budú izolovať od duchovných bratov a sestier. (Príslovia 18:1) No je dobré pamätať na to, že prechovávanie rozhorčenia alebo nepriateľstva voči iným môže škodlivo pôsobiť na náš vzťah k Jehovovi. (3. Mojžišova 19:18) „Ten, kto nemiluje svojho brata, ktorého videl, nemôže milovať Boha, ktorého nevidel.“ ​(1. Jána 4:20) V Kázni na vrchu Ježiš zdôraznil, že na vyriešenie osobných nedorozumení je potrebné podniknúť okamžité kroky. Svojim poslucháčom povedal: „Ak teda nesieš svoj dar na oltár a tam si spomenieš, že tvoj brat má niečo proti tebe, nechaj svoj dar pred oltárom a odíď; najprv sa zmier so svojím bratom a potom, keď sa vrátiš, obetuj svoj dar.“ ​(Matúš 5:23, 24) Citová rana, ktorú spôsobili neláskavé slová alebo skutky, sa môže zahojiť ospravedlnením. Ak poprosíme o prepáčenie a uznáme, že sme nekonali správne, môžeme zaceliť narušené vzťahy a obnoviť pokoj. Ježiš dal aj ďalšie rady, ako riešiť ťažkosti. (Matúš 18:15–17) Keď je snaha vyriešiť problémy úspešná, sme veľmi šťastní! — Rimanom 12:18; Efezanom 4:26, 27.

Napodobňuj Ježišov príklad

19. Prečo je veľmi dôležité napodobňovať Ježišov príklad?

19 So skúškami sa určite ešte budeme stretávať, ale nemusia spôsobiť, že sa v behu o večný život vzdáme. Pamätajme, že Jehova nás môže zo skúšky oslobodiť. Zatiaľ čo ‚odkladáme všetku príťaž‘ a ‚s vytrvalosťou bežíme preteky, ktoré sú nám predložené‘, ‚hľaďme uprene na Ježiša, Hlavného Sprostredkovateľa a Zdokonaľovateľa našej viery‘. (Hebrejom 12:1–3) Keď budeme pozorne skúmať Ježišov príklad a usilovať sa napodobňovať ho v slovách i v skutkoch, pomôže nám to rozvíjať si zbožnú oddanosť a prejavovať ju vo väčšej miere.

20. Čo bude odmenou za úsilie o vytrvalosť a zbožnú oddanosť?

20 Vytrvalosť a zbožná oddanosť spolu úzko súvisia a pomáhajú nám zaistiť si záchranu. Keď budeme prejavovať tieto vzácne vlastnosti, budeme môcť Bohu ďalej verne preukazovať posvätnú službu. A aj keď sa ocitneme v skúške, budeme šťastní, pretože budeme pociťovať Jehovovu nežnú náklonnosť a zažívať jeho požehnania za to, že vytrvávame a žijeme v súlade so zbožnou oddanosťou. (Jakub 5:11) Sám Ježiš nás okrem toho uisťuje: „Svojou vytrvalosťou získate svoje duše.“ — Lukáš 21:19.

Ako odpovieš?

• Prečo je vytrvalosť dôležitá?

• Čo je zbožná oddanosť a ako sa prejavuje?

• Ako si môžeme vytvárať a rozvíjať blízky vzťah k Bohu?

• Čo napríklad ohrozuje našu zbožnú oddanosť a ako sa týmto osídlam môžeme vyhnúť?

[Študijné otázky]

[Obrázky na stranách 12, 13]

Zbožná oddanosť sa prejavuje rôzne

[Obrázky na strane 14]

Dávaj si pozor na to, čo môže ohroziť tvoju zbožnú oddanosť