Joga — je to len cvičenie, alebo je to niečo viac?

ĽUĎOM dnes veľmi záleží na tom, aby boli štíhli a zdraví. Preto mnohí navštevujú telocvične a fitnescentrá. Z rovnakého dôvodu sa tisíce ľudí v západnom svete začali venovať joge, východnému umeniu.

Joge sa začali venovať aj ľudia, ktorí zažívajú stres, depresiu a frustráciu. Hľadajú v nej útechu a riešenie svojich problémov. Zvlášť od 60. rokov minulého storočia, od desaťročia hippies a detí kvetov, sa v západných krajinách rozšíril záujem o východné náboženstvá a ich mystické praktiky. Filmové hviezdy a rockoví hudobníci spopularizovali jednu odnož jogy, transcendentálnu meditáciu. Vzhľadom na rastúci záujem o jogu sa môžeme opýtať: ‚Je joga iba sústavou telesných cvičení, ktorá človeku umožňuje nadobudnúť zdravie, štíhlosť a istú mieru pokoja mysle? Dá sa praktizovať bez náboženského podtextu? Je vhodná pre kresťanov?‘

Pôvod jogy

Slovo joga môže v sanskrite znamenať spojiť alebo spriahnuť, alebo zapriahnuť do jarma s cieľom ovládnuť. Pre hinduistu je joga technikou či cvičením, ktoré vedie k spojeniu s veľkou nadprirodzenou silou alebo duchom. Bola označená ako „nasadenie jarma všetkým telesným, rozumovým a duševným schopnostiam v prospech Boha“.

Kam až siaha história jogy? Na pečatiach nájdených v údolí rieky Indus v dnešnom Pakistane sú postavy ľudí sediacich v rôznych jogistických polohách. Civilizáciu v údolí Indu datujú archeológovia do tretieho až druhého tisícročia pred n. l., čo je časovo veľmi blízko ku kultúre Mezopotámie. Na artefaktoch z oboch oblastí je znázornenie nejakého božstva v podobe muža, ktorý má na hlave zvieracie rohy, je obklopený zvieratami a pripomína  ‚mocného lovca‘ Nimróda. (1. Mojžišova 10:8, 9) Hinduisti tvrdia, že postavy sediace v jogistických polohách sú zobrazeniami boha Šivu, pána zvierat a jogy, ktorého často uctievajú prostredníctvom falického symbolu, lingamu. V knihe Hindu World (Svet hinduistu) sa preto joga nazýva „kódexom asketických cvičení zväčša predárijského pôvodu, ktorý obsahuje mnoho starovekých predstáv a zvykov“.

Metódy jogy sa najprv odovzdávali ústne. Potom ich indický jogistický mudrc Pataňdžali podrobne spísal do podoby známej ako Jóga-sútra, ktorá je až dodnes základnou učebnicou jogy. Podľa Pataňdžaliho je joga „metodickým úsilím o dosiahnutie dokonalosti ovládaním jednotlivých zložiek ľudskej prirodzenosti, tak telesných, ako aj psychických“. Joga je už od svojho začiatku neoddeliteľnou súčasťou východných náboženstiev; v súčasnosti zvlášť hinduizmu, džinizmu a budhizmu. Niektorí z tých, ktorí jogu praktizujú, sú presvedčení, že pomocou nej dosiahnu mókšu, čiže vyslobodenie, tak, že splynú so všadeprítomným duchom.

Preto sa opäť pýtame: ‚Dá sa joga praktizovať len ako telesné cvičenie s cieľom upevniť telesné zdravie a dosiahnuť pokoj mysle, a to bez akéhokoľvek spojenia s náboženstvom?‘ Vzhľadom na jej pôvod odpoveď je jednoznačná: Nie.

Kam nás môže joga priviesť?

Cieľom jogy ako disciplíny je viesť ľudí k duchovnej skúsenosti vo forme spojenia s nadľudským duchom akoby pomocou jarma alebo splynutia s týmto duchom. No s ktorým duchom sa spájajú?

Pisateľ knihy Hindu World Benjamin Walker o joge uvádza: „Joga bola možno nejakým raným systémom magického obradu a jej účel má doteraz podtext okultizmu a čarodejníctva.“ Hinduistickí filozofi pripúšťajú, že praktizovaním jogy možno nadobudnúť nadprirodzené schopnosti, i keď obyčajne tvrdia, že to nie je hlavným cieľom jogy. Napríklad v knihe Indická filozofia bývalý prezident Indie Dr. S. Rádhákrišnan hovorí, že „ovládanie tela pomocou póz vedie k tomu, že jogín necíti extrémne teploty a mrazy... Môže... vidieť a počuť na diaľku... Je možné prenášať myšlienky od jedného človeka k druhému bez zapojenia normálnych komunikačných mechanizmov... Jogín môže zneviditeľniť svoje telo.“

Obraz jogína, ktorý spí na posteli s klincami alebo chodí po žeravých uhlíkoch, sa môže niektorým ľuďom javiť ako podvod a iným ako žart. No v Indii sú tieto veci bežné, rovnako ako je bežné stáť na jednej nohe a celé hodiny pozerať priamo do slnka a ovládať dych tak, že človeka môžu na dlhý čas zasypať pieskom. V júni 1995 sa v novinách The Times of India písalo, že keď isté triapolročné dievčatko ležalo v tranze, po bruchu mu prešlo auto, ktoré malo hmotnosť vyše 750 kilogramov. Zástup ľudí bol udivený, keď dievčatko nebolo po prebudení vôbec poranené. Reportér dodal: „Bol to jasný prejav jogistickej moci.“

Niet pochýb, že také niečo nedokáže žiaden bežný človek. Kresťan si teda musí položiť otázku: O čom svedčia tieto výkony? Pochádzajú od Jehovu Boha, ‚Najvyššieho nad celou zemou‘, alebo z iného zdroja? (Žalm 83:18) Biblia to hovorí celkom jasne. Tesne predtým ako Izraeliti vstúpili do Zasľúbenej krajiny obývanej Kanaančanmi, Jehova im prostredníctvom Mojžiša povedal: „Nebudeš sa učiť, aby si robil podľa odporných vecí tých národov.“ O aké ‚odporné veci‘ išlo? Mojžiš varoval pred ‚niekým, kto používa veštenie, kto pestuje mágiu, kto hľadá znamenie, alebo je čarodejník‘. (5. Mojžišova 18:9, 10) Tieto veci sú Bohu odporné,  lebo sú dielom démonov a padlého tela. — Galaťanom 5:19–21.

Nič pre kresťanov

Bez ohľadu na námietky inštruktorov, ktorí sa zameriavajú na zdravie ľudí, joga nie je len telesné cvičenie. V knihe Hindu Manners, Customs and Ceremonies (Hinduistické spôsoby, zvyky a obrady) sú uvedené skúsenosti dvoch jogínov začiatočníkov, ktorých viedol istý guru. Jeden z nich povedal: „Vynaložil som priam nadľudské úsilie zadržať dych čo najdlhšie a nadýchol som sa až vtedy, keď som už omdlieval... Jedného dňa som mal na pravé poludnie pocit, že vidím jasný mesiac, ktorý akoby sa pohyboval zo strany na stranu. Inokedy sa mi zdalo, že som sa napoludnie ocitol v hustej tme. Môj vodca... sa veľmi potešil, keď som mu povedal o týchto videniach... Uistil ma, že onedlho zažijem mnoho ďalších prekvapujúcich výsledkov svojho pokánia.“ Druhý muž rozpráva: „Prikázal [mi] každý deň bez žmurknutia oka a zmeny polohy pozerať na oblohu... Niekedy som mal pocit, že vidím vo vzduchu iskry; inokedy sa mi zdalo, že vidím žeravé gule a iné meteory. Môj učiteľ bol s výsledkami môjho úsilia veľmi spokojný.“

Tieto zvláštne obrazy boli zrejme podľa názoru guruov tým správnym výsledkom na ceste k pravému cieľu jogistických cvičení. Áno, konečným cieľom jogy je mókša, ktorá sa vysvetľuje ako splynutie s akýmsi neosobným veľkým duchom. Opisuje sa ako vedomé „zastavenie spontánneho procesu myslenia“. To je v úplnom protiklade s cieľom, ktorý dostávajú kresťania slovami tohto nabádania: „[Predkladajte] svoje telá ako živú, svätú obeť prijateľnú Bohu, svätú službu so silou rozumu. A už sa prestaňte utvárať podľa tohto systému vecí, ale sa premieňajte obnovením svojej mysle, aby ste sa sami presvedčili, aká je dobrá a prijateľná a dokonalá Božia vôľa.“ — Rimanom 12:1, 2.

Voľba telesného cvičenia je osobnou vecou. No kresťania nedovolia, aby niečo — či už je to telesné cvičenie, jedenie, pitie, obliekanie, zábava, alebo čokoľvek iné — zničilo ich vzťah k Jehovovi Bohu. (1. Korinťanom 10:31) Tí, ktorí cvičia len pre zdravie, to môžu robiť mnohými spôsobmi, ktorými sa nevystavia nebezpečenstvu špiritizmu a okultizmu. Ak sa nepoškvrníme praktikami a náukami, ktoré majú korene vo falošnom náboženstve, môžeme sa tešiť na Božie požehnanie v spravodlivom novom systéme vecí, v ktorom budeme mať po celú večnosť dokonale zdravé telo i myseľ. — 2. Petra 3:13; Zjavenie 21:3, 4.

[Obrázky na strane 22]

Mnohí sa venujú zdravým činnostiam, pri ktorých sa nevystavujú špiritizmu