Lojálne sa podriaďuj božskej autorite

„Jehova je náš Sudca, Jehova je Ten, kto nám dáva ustanovenia, Jehova je náš Kráľ.“ — IZAIÁŠ 33:22.

1. Čím sa staroveký Izrael odlišoval od ostatných národov?

V ROKU 1513 pred n. l. vznikol izraelský národ. V tom čase nemal hlavné mesto, nemal domovinu ani viditeľného kráľa. Príslušníkmi tohto národa boli bývalí otroci. Tento nový národ bol však výnimočný aj v inom ohľade. Mal neviditeľného Sudcu, Zákonodarcu a Kráľa, ktorým bol Jehova Boh. (2. Mojžišova 19:5, 6; Izaiáš 33:22) Niečo také o sebe nemohol povedať žiaden iný národ!

2. Aká otázka vzniká v súvislosti so spôsobom, akým bol Izrael organizovaný, a prečo je odpoveď na túto otázku pre nás dôležitá?

² Jehova je Bohom poriadku a pokoja, a preto sa dá očakávať, že každý národ, ktorého Vládcom je Jehova, bude dobre organizovaný. (1. Korinťanom 14:33) To o Izraeli rozhodne platilo. Ale ako mohol neviditeľný Boh riadiť viditeľnú organizáciu na zemi? Bude užitočné, keď pouvažujeme nad tým, ako Jehova nad týmto starovekým národom vládol, a keď si všimneme zvlášť to, ako jeho zaobchádzanie s Izraelom poukazuje na dôležitosť lojálnej podriadenosti božskej autorite.

Ako Jehova vládol starovekému Izraelu?

3. Aké praktické usporiadanie Jehova vytvoril na vedenie svojho ľudu?

³ Hoci bol Jehova neviditeľným Kráľom Izraela, vymenoval verných mužov za svojich viditeľných zástupcov. Ako radcovia a sudcovia mali ľudu slúžiť náčelníci, hlavy otcovských domov a starší muži. (2. Mojžišova 18:25, 26; 5. Mojžišova 1:15) Nesmieme dospieť k záveru, že títo zodpovední muži mohli bez Božieho vedenia posudzovať záležitosti s bezchybnou rozlišovacou schopnosťou a porozumením. Neboli dokonalí a nedokázali čítať v srdci spoluctiteľov. No bohabojní sudcovia mohli dať spoluveriacim rady, ktoré im boli užitočné, lebo boli založené na Jehovovom  Zákone. — 5. Mojžišova 19:15; Žalm 119:97–100.

4. Akým sklonom sa verní izraelskí sudcovia snažili vyhýbať a prečo?

⁴ Od sudcu sa však vyžadovalo viac ako len poznať Zákon. Keďže starší muži boli nedokonalí, museli pozorne ovládať vlastné nežiaduce sklony — napríklad sebectvo, straníckosť či chamtivosť —, ktoré by mohli pokriviť ich úsudok. Mojžiš im povedal: „Nebudete pri súdení predpojatí. Máte vypočuť malého rovnako ako veľkého. Neľakajte sa kvôli nejakému mužovi, lebo súd patrí Bohu.“ Sudcovia Izraela zastupovali v súdení Boha. To bola skutočne mimoriadna výsada! — 5. Mojžišova 1:16, 17.

5. Čo urobil Jehova v rámci starostlivosti o svoj ľud okrem toho, že zriadil úrad sudcov?

⁵ Jehova urobil v rámci starostlivosti o duchovné potreby svojho ľudu aj ďalšie opatrenia. Už pred príchodom do Zasľúbenej krajiny prikázal členom svojho ľudu postaviť svätostánok, stredisko pravého uctievania. Okrem toho zariadil, aby kňazi vyučovali Zákon, predkladali zvieracie obete a ráno a večer pálili kadidlo. Do úradu prvého izraelského veľkňaza Boh uviedol Mojžišovho staršieho brata Árona a Áronových synov poveril, aby pomáhali svojmu otcovi pri plnení úloh. — 2. Mojžišova 28:1; 4. Mojžišova 3:10; 2. Paralipomenon 13:10, 11.

6, 7. a) Aký vzťah bol medzi kňazmi a nekňazskými Lévitmi? b) Aké poučenie si môžeme vziať zo skutočnosti, že Léviti vykonávali rôzne úlohy? (Kolosanom 3:23)

⁶ Postarať sa o duchovné potreby niekoľkomiliónového ľudu bola obrovská úloha a kňazov bolo pomerne málo. A tak Jehova zariadil, aby dostali na pomoc ďalších členov kmeňa Lévi. Možišovi povedal: „Dáš Lévitov Áronovi a jeho synom. Sú daní, daní jemu zo synov Izraela.“ — 4. Mojžišova 3:9, 39.

⁷ Léviti boli dobre organizovaní. Boli rozdelení podľa troch rodín, Geršonovcov, Kohátovcov a Meráriovcov, pričom každá mala pridelenú inú prácu. (4. Mojžišova 3:14–17, 23–37) Niektoré úlohy sa mohli zdať dôležitejšie než iné, ale všetky boli veľmi potrebné. Léviti z rodu Kohátovcov prichádzali pri práci do blízkosti posvätnej truhly zmluvy a zariadenia svätostánku. Ale každý Lévita, bez ohľadu na to, či bol z Kohátovcov, alebo nie, mal úžasnú výsadu. (4. Mojžišova 1:51, 53) Žiaľ, niektorí si svoju výsadu nevážili. Namiesto toho, aby sa lojálne podriaďovali božskej autorite, začali byť nespokojní a podľahli pýche, ctižiadostivosti a žiarlivosti. Jedným z nich bol Lévita Kórach.

„Musíte sa ešte snažiť, aby ste si zaistili kňazstvo?“

8. a) Kto bol Kórach? b) Čo mohlo byť príčinou, že sa Kórach začal pozerať na kňazov z čisto ľudského hľadiska?

⁸ Kórach nebol hlavou otcovského domu Léviho ani hlavou rodín Kohátovcov.  (4. Mojžišova 3:30, 32) Bol však v Izraeli váženým náčelníkom. Kórachova práca si možno vyžadovala, aby sa pohyboval v blízkosti Árona a jeho synov. (4. Mojžišova 4:18, 19) Na vlastné oči videl chyby týchto mužov a možno uvažoval: ‚Títo kňazi sú rozhodne nedokonalí, a napriek tomu sa im mám podriaďovať! Prednedávnom Áron urobil zlaté teľa. Uctievanie tohto teľaťa viedlo k tomu, že náš ľud skĺzol k modlárstvu. A teraz Mojžišov brat Áron slúži ako veľkňaz! Také uprednostňovanie! A čo Áronovi synovia, Nadáb a Abihu? Veď prejavili takú hrubú neúctu k svojej výsade služby, že Jehova ich musel usmrtiť!‘ * (2. Mojžišova 32:1–5; 3. Mojžišova 10:1, 2) Nech už Kórach uvažoval akokoľvek, je zrejmé, že sa začal na kňazstvo pozerať z ľudského hľadiska. To ho doviedlo k vzbure proti Mojžišovi a Áronovi, a v podstate proti Jehovovi. — 1. Samuelova 15:23; Jakub 1:14, 15.

9, 10. Z čoho Kórach a ďalší, ktorí sa k nemu pripojili vo vzbure, obvinili Mojžiša a prečo to vzhľadom na to, čo vedeli, nemali robiť?

⁹ Kórach bol vplyvným mužom a nebolo pre neho ťažké zhromaždiť k sebe ďalších ľudí podobného zmýšľania. Spolu s Dátanom a Abirámom našli ďalších 250 sympatizantov, ktorí všetci boli náčelníkmi zhromaždenia. Spolu prišli k Mojžišovi a Áronovi a povedali: „Celé zhromaždenie, všetci sú svätí, a Jehova je v ich strede. Prečo by ste sa mali pozdvihovať nad Jehovov zbor?“ — 4. Mojžišova 16:1–3.

¹⁰ Vzbúrenci teda spochybňovali Mojžišovu autoritu, hoci vedeli dosť na to, aby to nerobili. Krátko predtým ju spochybnili Áron a Mirjam. Dokonca argumentovali podobne ako Kórach. Podľa 4. Mojžišovej 12:1, 2 sa spýtali: „Hovoril Jehova iba skrze samotného Mojžiša? Či nehovoril aj skrze nás?“ Jehova počúval. Prikázal Mojžišovi, Áronovi a Mirjam, aby sa zišli pri vchode do stanu stretnutia, aby ukázal, koho vybral za vodcu. Potom Jehova jednoznačne povedal: „Keby bol nejaký váš prorok pre Jehovu, dal by som sa mu poznať vo videní. Hovoril by som k nemu vo sne. Nie tak môj sluha Mojžiš! Je mu zverený celý môj dom.“ Potom Jehova dočasne postihol Mirjam malomocenstvom. — 4. Mojžišova 12:4–7, 10.

11. Ako Mojžiš zvládol situáciu s Kórachom?

¹¹ Kórach a ľudia, ktorí stáli na jeho strane, o tejto udalosti určite vedeli. Ich vzbura bola neospravedlniteľná. Mojžiš sa napriek tomu trpezlivo snažil s nimi hovoriť a nabádal ich, aby si viac vážili svoje výsady: „Je to pre vás taká malá vec, že si vás Boh Izraela oddelil z izraelského zhromaždenia?“ Nie, nebola to „malá vec“! Títo Léviti už mali veľmi veľa. Čo viac mohli chcieť? Mojžiš ďalej odhalil, ako v srdci uvažovali, keď povedal: „Musíte sa ešte snažiť, aby ste si zaistili kňazstvo?“ * (4. Mojžišova 12:3; 16:9, 10) Ako však na túto vzburu proti božskej autorite zareagoval Jehova?

Sudca Izraela zasahuje

12. Od čoho záviselo, či budú mať Izraeliti naďalej dobrý vzťah k Bohu?

¹² Keď Jehova dával Izraelitom Zákon, povedal im, že ak budú poslušní, stanú sa „svätým národom“, a že môžu zostať svätí, pokiaľ budú prijímať Jehovovo usporiadanie. (2. Mojžišova 19:5, 6) Teraz, keď prebiehala otvorená vzbura, nastal čas, aby Sudca a Zákonodarca Izraela zasiahol. Mojžiš povedal Kórachovi: „Ty i celé tvoje zhromaždenie,  predstúpte zajtra pred Jehovu, ty a oni a Áron. A každý si vezmite svoju nádobu na oheň a dáte na ne kadidlo a každý predloží svoju nádobu na oheň pred Jehovu, dvestopäťdesiat nádob na oheň, a ty a Áron, každý svoju nádobu na oheň.“ — 4. Mojžišova 16:16, 17.

13. a) Prečo bolo predloženie kadidla pred Jehovom zo strany vzbúrencov opovážlivé? b) Ako Jehova zaobchádzal so vzbúrencami?

¹³ Podľa Božieho Zákona mohli kadidlo predkladať iba kňazi. Už samotná predstava, že by kadidlo predkladali pred Jehovom nekňazskí Léviti, mohla vzbúrencami zatriasť. (2. Mojžišova 30:7; 4. Mojžišova 4:16) Kórachom ani jeho stúpencami však nezatriasla! Na druhý deň Kórach „zobral proti [Mojžišovi a Áronovi] celé zhromaždenie pri vchode do stanu stretnutia“. Zo správy sa dozvedáme: „Jehova hovoril teraz Mojžišovi a Áronovi a povedal: ‚Oddeľte sa zo stredu tohto zhromaždenia, aby som ich v okamihu vyhubil.‘“ Ale Mojžiš a Áron prosili Jehovu, aby ušetril život ľudu, a on ich prosbe vyhovel. Čo sa týka Kóracha a zástupu, ktorý ho nasledoval, „od Jehovu vyšiel oheň a strávil tých dvestopäťdesiat mužov obetujúcich kadidlo“. — 4. Mojžišova 16:19–22, 35. *

14. Prečo Jehova rázne zakročil proti izraelskému zhromaždeniu?

¹⁴ Je prekvapujúce, že Izraeliti, ktorí videli, ako Jehova zaobchádzal so vzbúrencami, sa aj tak nepoučili. „A hneď budúci deň začalo celé zhromaždenie synov Izraela reptať proti Mojžišovi a Áronovi a hovoriť: ‚Vy, vy ste usmrtili Jehovov ľud.‘“ Izraeliti sa postavili na stranu sprisahancov! Napokon sa miera Jehovovej trpezlivosti naplnila. Teraz sa už za ľud nemohol prihovoriť nikto — ani Mojžiš a Áron. Jehova spôsobil, aby neposlušných Izraelitov postihla pohroma „a počet mŕtvych od tej pohromy dosiahol štrnásťtisíc sedemsto, okrem tých zomrelých kvôli Kórachovi“. — 4. Mojžišova 16:41–49.

15. a) Prečo mali Izraeliti bez váhania prijať za vodcov Mojžiša a Árona? b) Čo sa z tejto správy učíš o Jehovovi?

¹⁵ Všetci tí ľudia prišli o život celkom zbytočne. Stačilo iba uvažovať. Mohli si položiť napríklad takéto otázky: ‚Kto s nasadením vlastného života prišiel pred faraóna? Kto požadoval prepustenie Izraelitov? Kto ako jediný dostal pozvanie vystúpiť na vrch Choreb po oslobodení Izraela, aby hovoril priamo s Božím anjelom?‘ Pozoruhodná minulosť Mojžiša a Árona bola dôkazom ich lojálnosti Jehovovi a ich lásky k ľudu. (2. Mojžišova 10:28; 19:24; 24:12–15) Jehova nemal potešenie z toho, že usmrtil vzbúrencov, ale keď sa jasne ukázalo, že ľud chce vo vzbure pokračovať, rázne zakročil. (Ezechiel 33:11) To všetko má pre nás dnes veľký význam. Prečo?

Totožnosť komunikačného prostriedku dnes

16. a) Aké dôkazy mali Židov žijúcich v prvom storočí presvedčiť, že Ježiš je Jehovov zástupca? b) Prečo a čím nahradil Jehova lévitské kňazstvo?

¹⁶ Dnes existuje nový „národ“, ktorý má ako neviditeľného Sudcu, Zákonodarcu a Kráľa Jehovu. (Matúš 21:43) Tento „národ“ vznikol v prvom storočí n. l. Dovtedy už bol svätostánok z Mojžišových čias nahradený krásnym chrámom v Jeruzaleme a ešte stále v ňom slúžili Léviti. (Lukáš 1:5, 8, 9) Ale v roku 29 n. l. vznikol iný chrám, duchovný, ktorého Veľkňazom je Ježiš Kristus. (Hebrejom 9:9, 11) Opäť vystúpila do popredia otázka autority od Boha. Koho bude Jehova  používať na vedenie tohto nového „národa“? Ježiš dokázal, že je bezvýhradne oddaný Bohu. Miloval tento národ. Okrem toho urobil mnoho úžasných znamení. Ale väčšina Lévitov mala podobný postoj ako ich tvrdošijní predkovia a neprijala Ježiša. (Matúš 26:63–68; Skutky 4:5, 6, 18; 5:17) Časom Jehova nahradil lévitské kňazstvo veľmi odlišným kňazstvom — kráľovským. Toto kráľovské kňazstvo existuje dodnes.

17. a) Aká skupina dnes tvorí kráľovské kňazstvo? b) Ako Jehova používa kráľovské kňazstvo?

¹⁷ Kto dnes patrí k tomuto kráľovskému kňazstvu? Na túto otázku odpovedá apoštol Peter vo svojom prvom inšpirovanom liste. Pomazaným členom Kristovho zboru napísal: „Vy ste ‚vyvolený rod, kráľovské kňazstvo, svätý národ, ľud pre zvláštne vlastníctvo, aby ste široko-ďaleko oznamovali znamenitosti‘ toho, ktorý vás povolal z tmy do svojho podivuhodného svetla.“ ​(1. Petra 2:9) Z týchto slov je zrejmé, že ku ‚kráľovskému kňazstvu‘, ktoré Peter nazýva aj ‚svätým národom‘, patria Ježišovi pomazaní nasledovníci ako skupina. Sú komunikačným prostriedkom, ktorý Jehova používa, aby svojmu ľudu dával pokyny a poskytoval duchovné vedenie. — Matúš 24:45–47.

18. Aká spojitosť je medzi vymenovanými staršími a kráľovským kňazstvom?

¹⁸ Kráľovské kňazstvo zastupujú vymenovaní starší, ktorí slúžia v zodpovednom postavení v zboroch Jehovovho ľudu po celej zemi. Či už sú títo muži pomazaní, alebo nie, zaslúžia si našu úctu a podporu z celého srdca. Prečo? Lebo starších mužov vymenoval do ich postavenia Jehova prostredníctvom svätého ducha. (Hebrejom 13:7, 17) Ako je to možné?

19. Prečo možno povedať, že starší sú vymenovaní prostredníctvom svätého ducha?

¹⁹ Starší muži spĺňajú požiadavky uvedené v Božom Slove, ktoré je výsledkom pôsobenia svätého ducha. (1. Timotejovi 3:1–7; Títovi 1:5–9) Preto možno povedať, že vymenovanie sa uskutočňuje prostredníctvom svätého ducha. (Skutky 20:28) Starší musia dôkladne poznať Božie Slovo. Podobne ako Najvyšší Sudca, ktorý ich vymenoval, musia nenávidieť čokoľvek, čo by hoci len pripomínalo straníckosť v úsudku. — 5. Mojžišova 10:17, 18.

20. Čo si vážiš na usilovných starších?

²⁰ Rozhodne si vážime našich starších, ktorí usilovne pracujú, a nespochybňujeme ich autoritu! To, že verne slúžia, mnohí z nich už  celé desaťročia, nás podnecuje, aby sme im dôverovali. Svedomito sa pripravujú na zborové zhromaždenia a vedú ich, spolupracujú s nami v kázaní „dobrého posolstva o Kráľovstve“, a keď je to potrebné, dávajú nám biblické rady. (Matúš 24:14; Hebrejom 10:23, 25; 1. Petra 5:2) Navštevujú nás, keď sme chorí, a utešujú nás, keď žialime. Lojálne a nesebecky podporujú záujmy Kráľovstva. Majú Jehovovho ducha; majú Božie schválenie. — Galaťanom 5:22, 23.

21. Čo si musia starší uvedomovať a prečo?

²¹ Samozrejme, starší nie sú dokonalí. Uvedomujú si svoje obmedzenia a nesnažia sa panovať nad stádom, „Božím dedičstvom“. Miesto toho sa považujú za ‚spolupracovníkov na radosť svojich bratov‘. (1. Petra 5:3; 2. Korinťanom 1:24) Pokorní a usilovne pracujúci starší milujú Jehovu a vedia, že čím viac ho napodobňujú, tým užitočnejší môžu byť pre zbor. Keďže na to pamätajú, neustále sa snažia rozvíjať si také zbožné vlastnosti, ako je láska, súcit a trpezlivosť.

22. Ako rozbor správy o Kórachovi posilnil tvoju vieru v Jehovovu viditeľnú organizáciu?

²² Sme veľmi šťastní, že naším neviditeľným Vládcom je Jehova, naším Veľkňazom je Ježiš Kristus, učiteľmi sú členovia pomazaného kráľovského kňazstva a radcami verní kresťanskí starší! I keď žiadna organizácia, ktorú vedú ľudia, nemôže byť dokonalá, tešíme sa, že môžeme slúžiť Bohu s vernými spoluveriacimi, ktorí sa radi podriaďujú božskej autorite.

[Poznámky pod čiarou]

Čo si sa dozvedel?

• Aké láskyplné opatrenia urobil Jehova v rámci starostlivosti o Izraelitov?

• Prečo bola Kórachova vzbura proti Mojžišovi a Áronovi neospravedlniteľná?

• Čo sa učíme z Jehovovho zaobchádzania so vzbúrencami?

• Ako môžeme dnes dávať najavo, že sme Jehovovi vďační za jeho usporiadanie?

[Študijné otázky]

[Obrázok na strane 9]

Považuješ akúkoľvek úlohu v službe Jehovovi za výsadu?

[Obrázok na strane 10]

„Prečo by ste sa mali pozdvihovať nad Jehovov zbor?“

[Obrázok na strane 13]

Vymenovaní starší zastupujú kráľovské kňazstvo