Vážne úsilie — kedy ho Jehova požehnáva?

„NECHAJ ma ísť, lebo nastal úsvit.“

„Nenechám ťa ísť, kým ma najprv nepožehnáš.“

„Ako sa voláš?“

„Jakob.“

„Nebudeš sa už volať Jakob, ale Izrael, lebo si zápasil s Bohom a s ľuďmi, takže si nakoniec získal prevahu.“ — 1. Mojžišova 32:26–28.

Tento zaujímavý rozhovor nasledoval po pozoruhodnom prejave fyzickej kondície 97-ročného Jakoba. Hoci Biblia ho neopisuje ako nejakého siláka, celú noc zápasil s anjelom. Prečo? Jakob sa hlboko zaujímal o sľub, ktorý Jehova dal jeho predkovi — o svoje dedičstvo.

Jakobov brat Ezau sa pred mnohými rokmi vzdal v bratov prospech svojho práva prvorodeného za misku duseného jedla. Teraz sa Jakobovi dostáva do uší, že Ezau sa k nemu približuje so 400 mužmi. Pochopiteľne, Jakob je znepokojený, a tak sa dožaduje, aby mu Jehova potvrdil svoj sľub, že jeho rodine sa bude v krajine za riekou Jordán dobre dariť. Jakob v súlade so svojimi modlitbami podniká rozhodné kroky. Posiela blížiacemu sa Ezauovi štedré dary. Robí tiež ochranné opatrenia, rozdeľuje tábor na dve skupiny a prevádza svoje manželky a deti cez brod Jabboka. A teraz sa ďalej namáha, keď s vynaložením všetkých síl a s mnohými slzami celú noc zápasí s anjelom, „aby si vyprosil priazeň“. — Hozeáš 12:4; 1. Mojžišova 32:1–32.

Uvažuj aj o príklade zo skoršieho obdobia, o Ráchel, Jakobovej druhej, no nesmierne milovanej manželke. Ráchel dobre vie o tom, že Jehova sľúbil Jakobovi požehnanie. Jej sestra Lea, Jakobova prvá manželka, je už požehnaná štyrmi synmi, zatiaľ čo Ráchel zostáva neplodná. (1. Mojžišova 29:31–35) No Ráchel neprepadá sebaľútosti, ale vytrváva v úpenlivých modlitbách k Jehovovi a v súlade so svojimi modlitbami robí aj praktické kroky. Tak ako to kedysi urobila jej pramatka Sára so svojou slúžkou Hagar, Ráchel privádza k Jakobovi svoju slúžku Bilhu s ponukou, aby sa stala jeho vedľajšou manželkou. Dôvod tohto konania vysvetlila Ráchel slovami: „Aby som aj  ja dostala deti od nej“. * Bilha porodí Jakobovi dvoch synov, Dána a Naftaliho. Ráchel pri narodení Naftaliho vyjadruje, aké veľké emocionálne úsilie musela vynaložiť: „Húževnato som zápasila so svojou sestrou. Vyšla som víťazne!“ Neskôr je Ráchel požehnaná dvomi vlastnými synmi, Jozefom a Benjaminom. — 1. Mojžišova 30:1–8; 35:24.

Prečo Jehova požehnal fyzické a emocionálne úsilie Jakoba a Ráchel? Jakob i Ráchel sa stále zameriavali na Jehovovu vôľu a veľmi si cenili svoje dedičstvo. Vrúcne sa modlili, aby ich Jehova v živote požehnal, a v súlade s Božou vôľou i so svojimi vlastnými úpenlivými prosbami robili potrebné kroky.

Podobne ako Jakob a Ráchel, aj dnes môžu mnohí dosvedčiť, že na získanie Jehovovho požehnania je potrebné vytrvalé úsilie. Toto úsilie mnohí vynakladajú so slzami, napriek skľúčenosti a frustrácii. Elizabeth, jedna kresťanská matka, spomína, aké vážne úsilie musela vynaložiť, aby po dlhšom čase znova začala pravidelne navštevovať kresťanské zhromaždenia. Bolo to náročné, pretože mala päť malých synov a neveriaceho manžela a najbližšia sála Kráľovstva bola vzdialená približne 30 kilometrov. „Snaha byť na zhromaždeniach pravidelne si vyžadovala veľkú dávku sebadisciplíny, o ktorej som vedela, že je dobrá pre mňa i pre mojich synov. Pomohlo im to pochopiť, že táto cesta je hodná námahy.“ Jehova požehnal úsilie Elizabeth. Traja jej synovia sú aktívnymi členmi kresťanského zboru a dvaja z nich slúžia celým časom. O ich duchovnom pokroku, z ktorého sa teší, hovorí: „V duchovnom zmysle ma prerástli.“ Jej vážne úsilie bolo naozaj požehnané!

Vážne úsilie, ktoré Jehova požehnáva

Vážne úsilie a námaha istotne prinášajú odmenu. Čím väčšie úsilie vynaložíme, pokiaľ ide o nejakú úlohu alebo poverenie, tým väčšie uspokojenie nám to prinesie. Tak nás Jehova vytvoril. „Každý človek by mal jesť a piť a vidieť dobré za všetku svoju tvrdú prácu. Je to dar od Boha,“ napísal kráľ Šalamún. (Kazateľ 3:13; 5:18, 19) Ak však máme dostať od Boha požehnanie, musíme sa uistiť, či je naše úsilie správne zamerané. Napríklad, je rozumné očakávať, že Jehova požehná spôsob života, v ktorom sa duchovné veci odsúvajú na druhé miesto? Mohol by oddaný kresťan dúfať, že mu Jehova schváli prijatie takého zamestnania alebo také povýšenie v práci, ktoré by viedlo k tomu, že by pravidelne chýbal na kresťanských zhromaždeniach, a tak by prichádzal o spoločenstvo a poučovanie, ktoré buduje vieru? — Hebrejom 10:23–25.

Ak je naša celoživotná námaha zameraná na svetskú kariéru alebo na materiálnu prosperitu, nemusí to nevyhnutne viesť k tomu, že budeme naozaj „vidieť dobré“, keď pritom odsúvame duchovné veci. Ježiš opísal následky nesprávne zameraného úsilia vo svojom podobenstve o rozsievačovi. V súvislosti so semenom ‚zasiatym medzi tŕnie‘ Ježiš vysvetlil, že „to je ten, kto počuje slovo, ale úzkostlivé starosti tohto systému vecí a podvodná moc bohatstva dusia slovo, a on sa stáva neplodným“. (Matúš 13:22) Aj Pavol varoval pred týmto osídlom a dodal, že tí, ktorí sa usilujú o materialistické ciele, „upadajú do pokušenia a osídla a do mnohých nezmyselných a škodlivých žiadostí, ktoré vrhajú ľudí do zničenia a skazy“. Čo je liekom proti takému duchovne  zničujúcemu spôsobu života? Pavol pokračoval: ‚Uteč od týchto vecí a nevkladaj svoju nádej do neistého bohatstva, ale v Boha, ktorý nám bohato zaobstaráva všetko na naše potešenie.‘ — 1. Timotejovi 6:9, 11, 17.

Bez ohľadu na náš vek alebo na to, ako dlho slúžime Jehovovi, každý z nás môže mať úžitok z toho, že bude vynakladať vážne úsilie tak ako Jakob a Ráchel. Pri svojom úsilí o Božie schválenie nikdy nestratili zo zreteľa svoje dedičstvo, a to bez ohľadu na to, v akej frustrujúcej či znepokojujúcej situácii sa azda nachádzali. Tlaky a ťažkosti, ktorým čelíme dnes, môžu v nás rovnako vyvolávať obavy, frustráciu, ba dokonca skľúčenosť. Môžeme byť v pokušení vzdať sa, prestať bojovať, a tak sa vlastne stať ďalšou obeťou Satanovho útoku. Satan v snahe dosiahnuť svoj cieľ môže použiť čokoľvek zo svojho arzenálu, či už je to zábava, rekreácia, šport, záľuby, kariéra, alebo materiálna prosperita. Často sa sľubuje to, po čom ľudia túžia, no málokedy sa to naozaj dosahuje. Tí, ktorí sa nechávajú oklamať alebo zlákať, aby sa zameriavali na takéto ciele, veľmi často zisťujú, že im to nakoniec prináša väčšinou len sklamanie. Rozvíjajme si teda takého ducha, akého mali Jakob a Ráchel, a usilovne bojujme, aby sme zvíťazili nad Satanovými úkladmi.

Diabol by nechcel nič iné, iba to, aby sme sa úplne vzdali s pocitom, že ‚situácia je beznádejná. Už sa nedá nič robiť. Nemá to význam.‘ Pre nás všetkých je preto nesmierne dôležité mať sa na pozore, aby sme si neosvojili porazenecký postoj a neuvažovali takto: ‚Nikomu na mne nezáleží‘ a ‚Jehova na mňa zabudol‘. Poddávať sa takýmto myšlienkam je sebazničujúce. Mohlo by to naznačovať, že sme nechali naše ruky klesnúť a už viac nebojujeme, pokiaľ nedostávame požehnania? Nezabúdajme, Jehova žehná naše vážne úsilie.

Ďalej sa usiluj o Jehovovo požehnanie

Naše duchovné blaho vo veľkej miere závisí od toho, či chápeme dve základné skutočnosti týkajúce sa nášho života ako služobníkov Jehovu. (1) Keď má niekto v živote problémy, choroby alebo ťažkosti, nie je jediný, koho niečo také postihlo, a (2) Jehova venuje pozornosť volaniu tých, ktorí ho úpenlivo prosia o pomoc a požehnanie. — 2. Mojžišova 3:7–10; Jakub 4:8, 10; 1. Petra 5:8, 9.

Bez ohľadu na to, aké náročné sú tvoje okolnosti alebo aké máš obmedzenia, nedovoľ, aby ťa premohol „hriech, do ktorého sa ľahko zapletáme“ — čo je nedostatok viery. (Hebrejom 12:1) Ďalej bojuj, až kým nezískaš požehnanie. Prejavuj trpezlivosť, pamätaj na zostarnutého Jakoba, ktorý o požehnanie bojoval celú noc. Tak ako pestovateľ, ktorý seje na jar a čaká na žatvu, trpezlivo čakaj na Jehovovo požehnanie svojej duchovnej aktivity, bez ohľadu na to, aké obmedzenia azda cítiš v tom, čo môžeš v službe robiť. (Jakub 5:7, 8) A nikdy nezabudni na žalmistove slová: „Tí, ktorí sejú semeno so slzami, budú žať s radostným volaním.“ ​(Žalm 126:5; Galaťanom 6:9) Zaujmi pevný postoj a zostaň medzi tými, ktorí ďalej vynakladajú úsilie.

[Poznámka pod čiarou]