,Dal som vám príklad‘

‚S ohľadom na čas by ste mali byť učiteľmi.‘ — HEBREJOM 5:12.

1. Prečo by bolo celkom prirodzené, keby slová z Hebrejom 5:12 vyvolali v kresťanovi istú mieru znepokojenia?

SI TROCHU znepokojený, keď čítaš inšpirované slová textu, na ktorom je založená téma tohto článku, a uvažuješ pritom o sebe? Ak áno, nie si sám. Ako Kristovi nasledovníci vieme, že musíme byť učiteľmi. (Matúš 28:19, 20) Vieme, že vzhľadom na čas, v ktorom žijeme, je naliehavé, aby sme vyučovali čo najlepšie. A vieme tiež, že naše vyučovanie môže v prípade ľudí, ktorých učíme, dokonca rozhodovať o ich živote a smrti! (1. Timotejovi 4:16) Je teda len prirodzené, keď sa pýtame sami seba: ‚Som takým učiteľom, akým mám byť? Ako sa môžem zlepšiť?‘

2, 3. a) Ako jeden učiteľ objasnil, čo je základom dobrého vyučovania? b) Aký príklad nám dal Ježiš vo vyučovaní?

² Také znepokojenie nás nemusí znechucovať. Keby sme pod pojmom vyučovanie mysleli iba nejakú metodiku, mohli by sme mať pocit, že zlepšiť sa v ňom je pre nás priťažké. No základom dobrého vyučovania nie je metodika, ale niečo oveľa dôležitejšie. Všimnime si, čo v knihe venovanej tomuto námetu napísal jeden skúsený učiteľ: „Dobré vyučovanie nie je otázkou konkrétnych postupov či spôsobov, plánov alebo krokov... Vyučovanie je predovšetkým otázkou lásky.“ Samozrejme, to bol pohľad svetského učiteľa. No jeho myšlienka ešte viac platí o vyučovaní, ktoré vykonávame my kresťania. Ako?

³ Naším Vzorom učiteľa nie je nik iný ako Ježiš Kristus, ktorý svojim nasledovníkom povedal: „Dal [som vám] príklad.“ ​(Ján 13:15) Hovoril o príklade v prejavovaní pokory, ale rozhodne nám dal príklad aj v najdôležitejšej činnosti, ktorú vykonával ako človek na zemi — v tom, ako vyučoval ľudí dobré posolstvo o Božom Kráľovstve. (Lukáš 4:43) Keby si mal vzhľadom na to vybrať jedno slovo, ktorým by si charakterizoval jeho službu, nebolo by to slovo „láska“? (Kolosanom 1:15; 1. Jána 4:8) Pre Ježiša bola prvoradá láska k jeho nebeskému Otcovi, Jehovovi. (Ján 14:31) No ako učiteľ prejavoval lásku v ďalších dvoch ohľadoch. Miloval pravdy, ktoré vyučoval, a ľudí, ktorých učil. Pozrime sa teraz bližšie na tieto dve hľadiská príkladu, ktorý nám dal.

Odveká láska k pravdám od Boha

4. Ako si Ježiš vypestoval lásku k tomu, čo ho Jehova učil?

⁴ Na kvalitu vyučovania má značný vplyv postoj učiteľa k látke, ktorú vyučuje. Akákoľvek  ľahostajnosť sa pravdepodobne prejaví a prenesie sa na študentov. Ježiš nebol k drahocenným pravdám o Jehovovi a jeho Kráľovstve, ktoré vyučoval, ľahostajný. K tomu, čo vyučoval, mal hlbokú lásku a vypestoval si ju štúdiom. Ako jednosplodený Syn bol počas predľudskej existencie dlhé veky zanieteným študentom. V Izaiášovi 50:4, 5 sú zapísané tieto výstižné slová: „Zvrchovaný Pán Jehova mi dal jazyk učených, aby som vedel, ako slovom odpovedať unavenému. Prebúdza ráno čo ráno; prebúdza moje ucho, aby som počul ako tí učení. Zvrchovaný Pán Jehova mi otvoril ucho a ja som sa nebúril. Neobrátil som sa opačným smerom.“

5, 6. a) Čo zrejme Ježiš zažil pri krste a aký to malo naňho účinok? b) Aký kontrast vidíme v tom, ako Božie Slovo používal Ježiš a ako Satan?

⁵ Lásku k Božej múdrosti mal Ježiš aj vtedy, keď rástol ako človek na zemi. (Lukáš 2:52) V čase krstu zažil niečo jedinečné. V Lukášovi 3:21 sa píše: „Otvorilo sa nebo.“ Ježiš si vtedy zrejme spomenul na svoju predľudskú existenciu. Nato sa v pustatine 40 dní postil. Z rozjímania o tých mnohých chvíľach, keď ho poučoval Jehova, mal určite veľké potešenie. Krátko nato však bola jeho láska k pravdám od Boha vystavená skúške.

⁶ Keď bol vyčerpaný a hladný, Satan sa ho snažil pokúšať. Aký veľký kontrast vidíme medzi týmito dvoma Božími synmi! Obaja citovali z Hebrejských Písiem — ale s úplne iným postojom. Satan prekrúcal Božie Slovo a neúctivo ho používal v snahe dosiahnuť sebecké ciele. Tento vzbúrenec pravdami od Boha pohŕdal. Na druhej strane Ježiš citoval Písma so zjavnou láskou a Božie Slovo vhodne použil v každej odpovedi. Ježiš existoval dávno pred zapísaním tých slov, a jednako ich mal v úcte. Boli preňho drahocennými pravdami od jeho nebeského Otca! Satanovi povedal, že také slová od Jehovu sú dôležitejšie než jedlo. (Matúš 4:1–11) Áno, Ježiš miloval všetky pravdy, ktoré ho Jehova naučil. Ako však dával túto lásku najavo, keď vyučoval?

Láska k pravdám, ktoré vyučoval

7. Prečo Ježiš nezostavil vlastné učenie?

⁷ Ježišova láska k pravdám, ktoré vyučoval, bola vždy očividná. Ľahko mohol prísť na vlastné myšlienky. Mal obrovské poznanie a múdrosť. (Kolosanom 2:3) Svojim poslucháčom však napriek tomu opakovane pripomínal, že nič z toho, čo učí, nie je jeho, ale že to pochádza od jeho nebeského Otca. (Ján 7:16; 8:28; 12:49; 14:10) Priveľmi miloval pravdy od Boha, než aby ich nahrádzal vlastnými úvahami.

8. Ako dal Ježiš na začiatku služby príklad v spoliehaní sa na Božie Slovo?

⁸ Ježiš dal príklad už veľmi krátko po tom, ako začal verejnú službu. Zamyslime sa nad spôsobom, ako Božiemu ľudu prvý raz oznámil, že je sľúbeným Mesiášom. Postavil sa jednoducho pred zástup, vyhlásil, že je Kristus, a vykonal pôsobivé zázraky, aby to dokázal? Nie. Išiel do synagógy, kde Boží ľud obyčajne čítal Písma. Tam nahlas prečítal Izaiáša 61:1, 2 a vysvetlil, že tieto prorocké pravdy sa vzťahujú naňho. (Lukáš 4:16–22) Tým, že vykonal mnoho zázrakov, potvrdil, že má Jehovovu podporu. No pri vyučovaní sa vždy spoliehal na Božie Slovo.

9. Ako Ježiš prejavil vernú lásku k Božiemu Slovu v styku s farizejmi?

⁹ Keď Ježiša slovne napadli náboženskí odporcovia, nesnažil sa ich poraziť slovným súbojom, hoci v takom súboji by mohol ľahko zvíťaziť. Namiesto toho umožnil, aby ich z omylu usvedčilo Božie Slovo. Spomeňme si napríklad na situáciu, keď farizeji obvinili Ježišových nasledovníkov, že porušili zákon o sabate, lebo keď prechádzali cez pole, odtrhli niekoľko obilných klasov a zjedli ich. Ježiš odpovedal: „Nečítali ste, čo urobil Dávid, keď on a muži, ktorí boli s ním,  vyhladli?“ ​(Matúš 12:1–5) Pochopiteľne, títo samospravodliví muži zrejme čítali inšpirovanú správu zapísanú v 1. Samuelovej 21:1–6. Ak ju čítali, potom nepochopili dôležité poučenie, ktoré obsahuje. Ježiš však túto správu nielen čítal. On o nej uvažoval a poučenie z nej si vzal k srdcu. Miloval zásady, ktoré Jehova učil pomocou tejto pasáže. Preto použil túto správu a tiež jeden príklad z mojžišovského Zákona, aby ukázal rozumnosť Zákona. Verná láska ho podnecovala, aj aby bránil Božie Slovo pred snahou náboženských vodcov prekrútiť ho v záujme dosiahnutia vlastných cieľov alebo pochovať pod spleťou ľudských tradícií.

10. Ako Ježiš naplnil proroctvá o kvalite svojho vyučovania?

¹⁰ Ježiš z lásky k tomu, čo vyučoval, nikdy neučil mechanicky, spôsobom, ktorý by bol únavný a neosobný. V inšpirovaných proroctvách sa poukazovalo na to, že Mesiáš bude hovoriť s ‚pôvabom na perách‘ a že bude hovoriť „elegantné slová“. (Žalm 45:2; 1. Mojžišova 49:21) Ježiš naplnil tieto proroctvá tak, že pri vyučovaní právd, ktoré tak miloval, vždy predkladal svoje posolstvo sviežo a živo a používal ‚pútavé slová‘. (Lukáš 4:22) Jeho nadšenie sa nepochybne prejavovalo na jeho tvári a oči mu iste žiarili živým záujmom o to, čo vyučoval. Počúvať ho muselo byť veľkým potešením a dal nám znamenitý príklad, ktorý môžeme napodobňovať, keď druhým ľuďom hovoríme o tom, čo sme spoznali!

11. Prečo Ježiš nespyšnel pre svoje učiteľské schopnosti?

¹¹ Podnietila Ježiša jeho veľká znalosť právd od Boha a schopnosť hovoriť podmanivo, aby spyšnel? Ľudským učiteľom sa to stáva často. Pamätajme však, že Ježiš mal zbožnú múdrosť. Taká múdrosť nedáva priestor namyslenosti, lebo „múdrosť je u skromných“. (Príslovia 11:2) Ale spyšnieť bránilo Ježišovi ešte niečo iné.

Ježiš miloval ľudí, ktorých učil

12. Ako dal Ježiš najavo, že nechce, aby jeho nasledovníci mali z neho strach?

¹² V Ježišovom vyučovaní bola vždy zjavná láska k ľuďom. Na rozdiel od pyšných ľudí Ježiš svojím vyučovaním nikdy nikoho nezastrašoval. (Kazateľ 8:9) Keď bol raz Peter svedkom jedného Ježišovho zázraku, zmocnil sa ho úžas a padol Ježišovi k nohám. No Ježiš nechcel, aby jeho nasledovníci mali z neho chorobný strach. Láskavo povedal: „Prestaň sa báť,“ a potom Petrovi povedal o vzrušujúcom diele robenia učeníkov, do ktorého sa mal Peter zapojiť. (Lukáš 5:8–10) Ježiš chcel, aby jeho učeníkov podnecovala do činnosti láska k drahocenným pravdám o Bohu, nie strach z ich učiteľa.

13, 14. Ako Ježiš prejavoval ľuďom empatiu?

¹³ To, že Ježiš miloval ľudí, ktorých učil, bolo vidno aj z jeho empatie k nim. „Keď videl zástupy, bolo mu ich ľúto, lebo boli zodratí a boli zmietaní sem a tam ako ovce bez  pastiera.“ ​(Matúš 9:36) Cítil s nimi v ich žalostnom stave a to ho podnecovalo pomáhať im.

¹⁴ Všimnime si, ako sa jeho empatia prejavila aj pri inej príležitosti. Keď k nemu v zástupe prišla žena s krvotokom a dotkla sa obruby jeho odevu, bola zázračne uzdravená. Ježiš pocítil, že z neho vyšla sila, ale nevidel, kto bol uzdravený. Bol rozhodnutý nájsť tú ženu. Prečo? Nie preto, aby ju skritizoval za porušenie Zákona alebo pravidiel znalcov Písma a farizejov, ako sa ona azda obávala. Namiesto toho jej povedal: „Dcéra, tvoja viera ťa uzdravila. Choď v pokoji a buď uzdravená zo svojej bolestivej choroby.“ ​(Marek 5:25–34) Všimnime si empatiu v týchto slovách. Nepovedal len: „Buď uzdravená.“ Ale: „Buď uzdravená zo svojej bolestivej choroby.“ Marek tu používa slovo, ktoré môže doslovne znamenať „bičovanie“ a označovalo formu bičovania, ktorá sa používala pri mučení. Tak Ježiš uznal, že choroba jej spôsobovala utrpenie, možno krutú telesnú a citovú bolesť. Cítil s ňou.

15, 16. Z akých udalostí z Ježišovej služby vidno, že Ježiš hľadal v ľuďoch to dobré?

¹⁵ Ježiš prejavoval lásku k ľuďom aj tak, že v nich hľadal to dobré. Pouvažujme, čo sa stalo, keď sa stretol s Natanaelom, ktorý sa neskôr stal apoštolom. „Ježiš videl Natanaela prichádzať k nemu a povedal o ňom: ‚Hľa, skutočný Izraelita, v ktorom niet klamu.‘“ Ježiš sa zázračným spôsobom pozrel do Natanaelovho srdca, a tak sa o ňom veľa dozvedel. Samozrejme, Natanael nebol ani zďaleka dokonalý. Mal svoje chyby ako my všetci. Veď keď počul o Ježišovi, dosť stroho poznamenal: „Môže vyjsť niečo dobré z Nazaretu?“ ​(Ján 1:45–51) No Ježiš sa z toho všetkého, čo sa o Natanaelovi dalo povedať, rozhodol zamerať na niečo pozitívne, na jeho čestnosť.

¹⁶ Podobne keď k Ježišovi pristúpil dôstojník — možno pohan, Riman — a požiadal ho, aby vyliečil chorľavého otroka, Ježiš vedel, že vojak má chyby. Minulosť dôstojníka tých čias bola pravdepodobne plná násilností, krviprelievania a falošného uctievania. Ježiš sa však zameral na niečo dobré — na výnimočnú vieru tohto muža. (Matúš 8:5–13) Keď sa Ježiš neskôr rozprával so zločincom, ktorý visel na mučeníckom kole vedľa neho, nepokarhal ho za jeho minulosť, ale povzbudil ho nádejou do budúcnosti. (Lukáš 23:43) Ježiš si jasne uvedomoval, že negatívny, kritický pohľad na druhých môže ľudí iba odradiť. Niet pochýb, že vďaka tomu, že sa snažil hľadať v iných to dobré, mnohí sa chceli zlepšiť.

Ochota slúžiť ľuďom

17, 18. Ako Ježiš prejavil ochotu slúžiť iným, keď prijal úlohu prísť na zem?

¹⁷ Ďalším presvedčivým dôkazom Ježišovej lásky k ľuďom, ktorých učil, bola jeho ochota slúžiť im. Boží Syn mal ľudí rád už počas svojho predľudského života. (Príslovia 8:30, 31) Ako Jehovovo „Slovo“, čiže hovorca, prišiel do kontaktu s ľuďmi zrejme mnohokrát. (Ján 1:1) Ale sčasti aj preto, aby mohol ľudí vyučovať priamejšie, „vzdal sa sám  seba [a] prijal podobu otroka“ tak, že opustil významné postavenie v nebi. (Filipanom 2:7; 2. Korinťanom 8:9) Keď bol na zemi, neočakával, že ho budú obsluhovať a slúžiť mu. Naopak, povedal: „Syn človeka neprišiel, aby mu slúžili, ale aby slúžil a dal svoju dušu ako výkupné na výmenu za mnohých.“ ​(Matúš 20:28) Žil v úplnom súlade s týmito slovami.

¹⁸ Ježiš pokorne uspokojoval potreby ľudí, ktorých učil, a ochotne sa pre nich namáhal. V snahe hovoriť s čo najväčším počtom ľudí prešiel pri kazateľských cestách pešo stovky kilometrov celou Zasľúbenou krajinou. Na rozdiel od pyšných farizejov a znalcov Písma zostal pokorný a prístupný. Dychtivo a bez strachu prichádzali k nemu ľudia každého druhu — hodnostári, vojaci, právnici, ženy, deti, chudobní, chorí, dokonca aj vydedenci spoločnosti. Hoci bol Ježiš dokonalý, stále bol iba človekom, a tak pociťoval únavu a hlad. No ešte aj keď bol unavený alebo potreboval odpočinok, či chvíľu ticha na modlitbu, dal potrebám iných ľudí prednosť pred vlastnými. — Marek 1:35–39.

19. Aký príklad dal Ježiš, keď s učeníkmi zaobchádzal pokorne, trpezlivo a láskavo?

¹⁹ Ježiš bol rovnako ochotný slúžiť aj svojim učeníkom. Slúžil im tak, že ich láskavo a trpezlivo vyučoval. Keď niektoré dôležité poučenia chápali len pomaly, nevzdával sa, nestrácal trpezlivosť ani ich nezahŕňal výčitkami. Ďalej hľadal nové spôsoby, ako im pomôcť pochopiť to, čo ich vyučoval. Napríklad len si spomeňme, ako často sa učeníci hašterili o to, kto je medzi nimi najväčší. Ježiš znova a znova — až do noci pred svojou popravou — hľadal nové spôsoby, ako ich naučiť správať sa k sebe pokorne. V otázke pokory, ako aj vo všetkom ostatnom mohol Ježiš oprávnene povedať: „Dal [som vám] príklad.“ — Ján 13:5–15; Matúš 20:25; Marek 9:34–37.

20. Aká vyučovacia metóda odlišovala Ježiša od farizejov a prečo bola účinná?

²⁰ Všimnime si, že Ježiš učeníkom o príklade nielen hovoril; on im „dal príklad“. Učil ich príkladom. Nehovoril s nimi zvrchu, akoby sa považoval za príliš dôležitého, než aby robil to, čo im hovoril. Tak konali farizeji. O nich povedal: „Hovoria, ale nekonajú.“ ​(Matúš 23:3) Ježiš svojim študentom pokorne ukázal, čo presne znamená to, čo učí, pretože podľa toho žil, uplatňoval to. A tak keď svojich nasledovníkov nabádal viesť jednoduchý život nezaťažený hmotárstvom, nemuseli hádať, čo to znamená. Videli, ako vyzerá uplatnenie jeho slov: „Líšky majú brlohy a nebeskí vtáci majú hniezda, ale Syn človeka nemá, kde by zložil hlavu.“ ​(Matúš 8:20) Ježiš slúžil svojim učeníkom tak, že im pokorne dával príklad.

21. Čím sa budeme zaoberať v nasledujúcom článku?

²¹ Ježiš bol nesporne najväčším Učiteľom, aký kedy chodil po zemi. Všetkým úprimným ľuďom, ktorí ho videli a počuli, bolo zjavné, že miluje to, čo vyučuje, i ľudí, ktorých učí. Rovnako je to aj dnes zjavné tým z nás, ktorí skúmajú jeho príklad. Ako však môžeme Kristov dokonalý vzor napodobňovať? Touto otázkou sa budeme zaoberať v nasledujúcom článku.

Ako odpovieš?

• Čo je základom dobrého vyučovania a kto je nám v tom príkladom?

• Ako dával Ježiš najavo lásku k pravdám, ktoré vyučoval?

• Ako dával Ježiš najavo lásku k ľuďom, ktorých učil?

• Z akých príkladov vidno Ježišovu pokoru a ochotu slúžiť ľuďom, ktorých učil?

[Študijné otázky]

[Obrázok na strane 12]

Ako dal Ježiš najavo lásku k zásadám, ktoré sú v Božom Slove?