Komu by ste mali byť lojálni?

„Naša vlasť: ... Nech je vždy v práve; ale nech zostane našou vlasťou, či je v práve, alebo nie.“ — Stephen Decatur, dôstojník námorných síl Spojených štátov, 1779–1820.

BEZVÝHRADNÚ lojálnosť voči vlastnej krajine považujú mnohí ľudia za prvoradú povinnosť. Ďalší by azda slová Stephena Decatura parafrázovali takto: ‚Moje náboženstvo nech má vždy pravdu; ale zostane mojím náboženstvom, či má pravdu, alebo nie.‘

Keď sa na to pozrieme realisticky, krajinu alebo náboženstvo, ktoré sa dožaduje našej lojálnosti, často určuje miesto nášho narodenia, ale rozhodnutie, komu byť lojálny, je príliš závažné na to, aby sme ho nechávali na náhodu. Položiť si otázky týkajúce sa objektov lojálnosti, ku ktorým človeka vychovávali, si vyžaduje odvahu a prináša to so sebou náročné situácie.

Komu byť lojálny?

Istá žena, ktorá vyrástla v Zambii, hovorí: „Nábožensky založená som bola už odmala. Súčasťou mojej výchovy boli každodenné modlitby v rodinnej svätyni, zachovávanie náboženských  sviatkov a pravidelná návšteva chrámu. Moje náboženstvo a uctievanie bolo tesne zviazané s mojou kultúrou, spoločenstvom a rodinou.“

No skôr ako dovŕšila vek dvadsať rokov, začala študovať Bibliu s Jehovovými svedkami a krátko nato sa rozhodla zmeniť náboženstvo. Bol to prejav nelojálnosti?

Zlatko vyrastal v Bosne a istý čas bojoval v konflikte, ktorý zachvátil jeho domovskú krajinu. Aj on začal študovať Bibliu s Jehovovými svedkami. Teraz už nechce bojovať proti nikomu. Je nelojálny?

Vaša odpoveď na tieto otázky závisí od vášho postoja. Spomínaná žena povedala: „Medzi ľuďmi v mojom okolí prinášala zmena náboženstva so sebou znamenie neodpustiteľnej hanby; považovala sa za nelojálnosť, za zradu rodiny a spoločenstva.“ Podobne Zlatkovi bývalí spolubojovníci považovali za zradcu každého, kto odmietol bojovať na ich strane. Ale táto žena i Zlatko sú presvedčení, že konať tak ich podnecuje vyššia forma lojálnosti — lojálnosť Bohu. A dôležitejšou otázkou je, ako sa na ľudí, ktorí chcú byť lojálni Bohu, pozerá samotný Boh.

Pravá lojálnosť je prejavom lásky

Kráľ Dávid povedal Jehovovi Bohu: „Voči niekomu verne oddanému si budeš počínať vo vernej oddanosti.“ ​(2. Samuelova 22:26) Hebrejské slovo, ktoré je tu preložené výrazom „verná oddanosť“, čiže lojálnosť, vyjadruje myšlienku láskavosti, ktorá sa s láskou pevne drží nejakého objektu, kým sa nenaplní účel tejto láskavosti. Jehova sa s láskou drží ľudí, ktorí sú mu verní, a to s postojom podobným postoju matky k dojčaťu. Jehova svojim verným služobníkom v starovekom Izraeli povedal: „Či môže manželka zabudnúť na svoje dojča, takže by neľutovala syna svojho brucha? Aj tieto ženy môžu zabudnúť, ale ja na teba nezabudnem.“ ​(Izaiáš 49:15) Tých, ktorí sú ochotní dať lojálnosti Bohu prednosť pred všetkým ostatným, Boh uisťuje o tom, že sa o nich bude s láskou starať.

Lojálnosť Jehovovi vychádza z lásky — podnecuje človeka milovať to, čo miluje Jehova, a nenávidieť tie zlé veci, ktoré nenávidí Jehova. (Žalm 97:10) Jehovovou dominantnou vlastnosťou je láska, a tak lojálnosť voči Bohu bráni človeku správať sa k druhým neláskavo. (1. Jána 4:8) Teda ak z lojálnosti Bohu niekto zmení náboženské presvedčenie, neznamená to, že už nemiluje svoju rodinu.

Lojálnosť Bohu je užitočnou silou

Spomenutá žena objasňuje svoje konanie takto: „Pomocou štúdia Biblie som spoznala, že Jehova je pravý Boh, a vytvorila som si k nemu osobný vzťah. Jehova je úplne iný ako ktorýkoľvek z bohov, ktorých som predtým uctievala; je dokonale vyrovnaný v láske, spravodlivosti, múdrosti a moci. Vyžaduje výlučnú oddanosť, preto som musela opustiť ostatných bohov.

Rodičia mi opakovane hovorili, že sú so mnou veľmi nespokojní a že som ich sklamala. Bolo to veľmi ťažké, lebo mať schválenie rodičov pre mňa veľa znamená. Ale ako som postupne získavala viac poznania biblickej pravdy, bolo mi stále jasnejšie, ako sa mám rozhodnúť. Nemohla som zavrhnúť Jehovu.

To, že som sa rozhodla byť lojálna Jehovovi, a nie náboženským tradíciám, neznamená, že som nelojálna rodine. Snažím sa im slovami a skutkami ukázať, že chápem, čo cítia. Keby som však nebola lojálna Jehovovi, mohla by som svojej rodine zabrániť spoznať ho, a to už by bol ozajstný prejav nelojálnosti.“

Rovnako človek nie je zradca, keď si od neho lojálnosť Bohu vyžaduje, aby zostal politicky neutrálny a nebojoval  proti iným. Zlatko vysvetľuje svoje počínanie takto: „Hoci ma vychovávali ako formálneho kresťana, za manželku som si vzal nekresťanku. Keď vypukla vojna, obe strany sa dožadovali mojej lojálnosti. Donútili ma vybrať si, na ktorej strane budem bojovať. Vo vojne som bojoval tri a pol roka. S manželkou sme napokon utiekli do Chorvátska, kde sme stretli Jehovových svedkov.

Na základe štúdia Biblie sme pochopili, že lojálni máme byť v prvom rade Jehovovi a že Jehova si želá, aby sme milovali svojho blížneho bez ohľadu na to, akého je náboženstva alebo rasy. Teraz s manželkou jednotne uctievame Jehovu a ja som sa naučil, že nemôžem byť lojálny Bohu a zároveň bojovať s blížnym.“

Lojálnosť formovaná presným poznaním

Jehova je naším Stvoriteľom, a preto lojálnosť prejavovaná jemu má právom prednosť pred lojálnosťou čomukoľvek inému, čo sa dožaduje našej lojálnosti. (Zjavenie 4:11) Ak sa však lojálnosť Bohu nemá zmeniť na fanatickú a deštruktívnu silu, musí sa formovať presným poznaním. Biblia nás nabáda: „Buďte obnovení v sile, ktorá podnecuje vašu myseľ, a oblečte si novú osobnosť, ktorá bola stvorená podľa Božej vôle v pravej... vernej oddanosti.“ ​(Efezanom 4:23, 24) Známy muž, ktorý napísal tieto inšpirované slová, mal odvahu klásť si otázky týkajúce sa objektov, ktorým ho pri výchove učili prejavovať lojálnosť. Jeho skúmanie viedlo k užitočnej premene.

Áno, Saul stál pred otázkou, komu byť lojálny, rovnako ako pred ňou stáli mnohí v súčasnosti. Saula vychovávali v duchu prísnych tradícií jeho rodiny a stal sa výnimočne oddaným náboženstvu, v ktorom sa narodil. Jeho lojálnosť ho dokonca podnecovala dopúšťať sa násilia proti ľuďom, ktorí nesúhlasili s jeho stanoviskom. Saul bol známy tým, že vtrhával do domov kresťanov a bral ich na potrestanie a dokonca na smrť. — Skutky 22:3–5; Filipanom 3:4–6.

No keď nadobudol presné poznanie z Biblie, urobil niečo, čo mnohí ľudia v jeho postavení považovali za nemysliteľné. Zmenil náboženstvo. Saul, ktorý sa neskôr stal známym ako apoštol Pavol, sa rozhodol byť lojálny radšej Bohu ako tradícii. Lojálnosť Bohu založená na presnom poznaní ho podnecovala správať sa tolerantne, láskavo a povzbudzujúco, čo bolo v protiklade k predchádzajúcemu deštruktívnemu, fanatickému správaniu.

Prečo byť lojálny?

Keď sa pri výbere objektov lojálnosti necháme viesť Božími normami, prinesie nám to viditeľný úžitok. Napríklad v správe Austrálskeho ústavu pre výskum rodiny z roku 1999 sa uvádza, že základným predpokladom dlhotrvajúcich a uspokojujúcich manželstiev je „dôvera a vernosť... [a] zmysel pre duchovnosť “. V štúdii sa okrem toho uvádza, že „stabilné a uspokojujúce manželstvá“ prispievajú k tomu, že muži a ženy zažívajú väčšie šťastie, majú lepšie zdravie a žijú dlhšie, a deťom poskytujú lepšiu príležitosť prežiť šťastný život.

V dnešnom neistom svete sa lojálnosť podobá záchrannému lanu, ktoré spája bojujúceho plavca so záchranným člnom. Ak „plavec“ nemá objekt, ktorému by bol lojálny, je zmietaný akoby vlnami a vetrom. Ale ak je lojálny nesprávnemu objektu, potom je to, akoby mal záchranné lano pripevnené k potápajúcej sa lodi. Mohol by byť podobne ako Saul vtiahnutý do deštruktívneho spôsobu konania. No lojálnosť Jehovovi založená na presnom poznaní je záchranným lanom, pomocou ktorého získavame stabilitu a ktoré nás vedie k záchrane. — Efezanom 4:13–15.

Jehova dáva ľuďom, ktorí sú mu lojálni, tento sľub: „Jehova miluje právo a neopustí svojich verne oddaných. Istotne budú chránení na neurčitý čas.“ ​(Žalm 37:28) Zakrátko budú môcť všetci ľudia lojálni Jehovovi vojsť na rajskú zem, kde už nebudú zažívať žiaľ a bolesť, ale budú sa tešiť z trvalých vzťahov bez náboženských a politických rozporov. — Zjavenie 7:9, 14; 21:3, 4.

Dokonca už v súčasnosti milióny ľudí na celej zemeguli zistili, že pravé šťastie pramení len z lojálnosti Jehovovi. Prečo teda nedovoliť Jehovovým svedkom, aby vám pomohli prehodnotiť váš názor na lojálnosť vo svetle biblickej pravdy? V Biblii čítame: „Stále skúšajte, či ste vo viere, dokazujte, čím ste vy sami.“ — 2. Korinťanom 13:5.

Na to, aby sme si kládli otázky o svojej viere a o tom, prečo sme jej lojálni, je potrebná odvaha, ale keď bude výsledkom tohto skúmania bližší vzťah k Jehovovi Bohu, odmena bude hodna vynaloženého úsilia. Skôr citovaná žena vyjadruje názor mnohých ľudí, keď hovorí: „Spoznala som, že lojálnosť Jehovovi a jeho zásadám nám pomáha vyrovnane zaobchádzať s členmi rodiny a stať sa lepšími členmi komunity. Ak budeme my lojálni Jehovovi, on bude vždy lojálny nám, nehľadiac na to, aké ťažké skúšky znášame.“

[Obrázky na strane 6]

Presné poznanie podnietilo Saula zmeniť objekt svojej lojálnosti

[Obrázok na strane 7]

Skúste preskúmať objekty svojej lojálnosti vo svetle biblickej pravdy

[Pramene ilustrácií na strane 4]

Churchill, vľavo hore: U.S. National Archives photo; Joseph Göbbels, celkom vpravo: Library of Congress