Otázky čitateľov

Aké vedenie dáva Biblia, pokiaľ ide o výchovu dieťaťa, keď jeden rodič je Jehovov svedok a druhý nie?

Rodičovi, ktorý je svedkom a má neveriaceho partnera, dávajú v otázke výchovy dieťaťa vedenie dve kľúčové biblické zásady. Jedna je: „Ako vládcu musíme viac poslúchať Boha ako ľudí.“ ​(Skutky 5:29) Druhá je: „Manžel je hlavou svojej manželky, ako je aj Kristus hlavou zboru.“ ​(Efezanom 5:23) Druhá zásada sa nevzťahuje len na manželky svedkov, ale aj na tie, ktoré majú neveriaceho partnera. (1. Petra 3:1) Ako si môže veriaci rodič udržať vyrovnanosť medzi týmito zásadami, keď vyučuje svoje dieťa?

Ak je manžel Jehovov svedok, on je zodpovedný za duchovnú aj telesnú starostlivosť o rodinu. (1. Timotejovi 5:8) Aj keď neveriaca manželka azda trávi s deťmi viac času, veriaci otec by mal svoje deti vyučovať tak, že im poskytuje duchovné školenie doma a že ich berie na kresťanské zhromaždenia, kde deti majú úžitok z morálneho usmerňovania a zdravého spoločenstva.

Čo ak neveriaca manželka trvá na tom, že aj ona bude brávať deti na svoje miesto uctievania alebo že ich bude učiť podľa svojho presvedčenia? Zákony krajiny jej možno na to dávajú právo. To, či bude pre deti lákavé zapájať sa do skutkov uctievania na takýchto miestach, môže do veľkej miery závisieť od kvality otcovho duchovného vyučovania. Keď deti vyrastú, otcova biblická výchova by im mala pomôcť, aby nasledovali pravdu Božieho Slova. Veriaci manžel by bol určite šťastný, keby sa deti rozhodli postaviť na stranu pravdy!

Ak je matka Jehovova svedkyňa, potom hoci sa zaujíma o večné blaho svojich detí, musí rešpektovať zásadu vedenia prostredníctvom hlavy. (1. Korinťanom 11:3) V mnohých prípadoch neveriacemu manželovi neprekáža, že jeho manželka, ktorá je svedkyňou, poskytuje ich deťom morálne a duchovné školenie a že ako pomoc na dosiahnutie tohto cieľa využíva zhromaždenia Jehovovho ľudu. Manželka môže pomôcť svojmu neveriacemu manželovi, aby videl úžitok podnetného školenia, ktoré deti dostávajú prostredníctvom Jehovovej organizácie. Môže taktne zdôrazniť výhody, ktoré má vštepovanie biblických morálnych zásad ich deťom, pretože čelia morálne skazenému svetu.

No neveriaci manžel by mohol trvať na tom, že deti majú mať jeho náboženstvo, mohol by ich brať na jeho miesto uctievania a dávať im náboženské školenie podľa svojej viery. Alebo možno manžel nesúhlasí so žiadnym náboženstvom a trvá na tom, že jeho deti nebudú dostávať žiadne náboženské vzdelanie. Ako hlava rodiny je hlavne on zodpovedný za rozhodovanie. *

Hoci veriaca manželka rešpektuje manželovo postavenie hlavy, ako oddaná kresťanka by mala mať na pamäti postoj apoštolov Petra  a Jána, ktorí povedali: „My však nemôžeme prestať hovoriť o tom, čo sme videli a počuli.“ ​(Skutky 4:19, 20) V záujme duchovného blaha detí si kresťanská matka nájde príležitosti morálne ich usmerňovať. Má zodpovednosť pred Jehovom, aby iných učila to, o čom vie, že je pravda, a jej deti by nemali byť výnimkou. (Príslovia 1:8; Matúš 28:19, 20) Ako môže veriaca matka zvládnuť túto náročnú úlohu?

Zamyslime sa napríklad nad otázkou viery v Boha. Svedkyňa azda formálne nemôže mať s deťmi biblické štúdium, pretože to manžel zakázal. Mala by sa preto vyhýbať tomu, aby deťom hovorila o Jehovovi? Nie. Jej slová a skutky by mali prirodzene odzrkadľovať vieru, ktorú má v Stvoriteľa. Bezpochyby sa deti na jej vieru budú pýtať. Vzhľadom na slobodu náboženstva by nemala cítiť zábrany vyjadrovať, že verí v Stvoriteľa, a to ani pred svojimi deťmi. Hoci azda nemôže s deťmi viesť biblické štúdium ani ich nemôže pravidelne brávať na zhromaždenia, môže im vštepovať poznanie o Jehovovi Bohu. — 5. Mojžišova 6:7.

O vzťahu medzi svedkom a jeho neveriacim partnerom apoštol Pavol napísal: „Neveriaci manžel je posvätený vzhľadom na svoju manželku a neveriaca manželka je posvätená vzhľadom na brata; inak by boli vaše deti nečisté, ale teraz sú sväté.“ ​(1. Korinťanom 7:14) Jehova sa vďaka veriacemu partnerovi pozerá na takýto manželský vzťah ako na svätý a deti z tohto vzťahu sú v Jehovových očiach sväté. Svedkyňa by sa mala zo všetkých síl usilovať, aby pomohla svojim deťom porozumieť pravde, a konečný výsledok by mala nechať v Jehovových rukách.

Keď deti vyrastú, samy sa na základe informácií, ktoré dostali od svojich rodičov, budú musieť rozhodnúť, aké stanovisko zaujmú. Môžu sa rozhodnúť konať v súlade s Ježišovými slovami: „Kto má väčšiu náklonnosť k otcovi alebo k matke ako ku mne, nie je ma hoden.“ ​(Matúš 10:37) Takisto dostali príkaz: „Deti, poslúchajte svojich rodičov v spojení s Pánom.“ ​(Efezanom 6:1) Mnohí mladí sa rozhodli ‚ako vládcu poslúchať Boha‘, a nie neveriaceho rodiča, aj keď pre to trpia. Pre rodiča, ktorý je svedkom, bude určite odmeňujúce, keď uvidí, že deti sa napriek odporu rozhodli slúžiť Jehovovi!

[Poznámka pod čiarou]