Spomínaš si?

Mal si radosť z čítania posledných čísel Strážnej veže? Ak áno, vyskúšaj sa, či vieš odpovedať na nasledujúce otázky:

• Čo je empatia a prečo by si ju mali kresťania rozvíjať?

Je to schopnosť vžiť sa do situácie iného, napríklad cítiť bolesť iného človeka vo svojom srdci. Kresťania sú nabádaní, aby prejavovali ‚súcit, bratskú lásku a nežnú náklonnosť‘. (1. Petra 3:8) Jehova nám dal príklad v prejavovaní empatie. (Žalm 103:14; Zechariáš 2:8) V tomto smere si môžeme zvyšovať citlivosť počúvaním, pozorovaním a predstavovaním si. — 15. apríla, strany 24–26.

• Prečo sa pred konečným vyriešením problému telesných postihnutí musí najskôr uskutočniť duchovné uzdravovanie, aby sme získali pravé šťastie?

Mnoho telesne zdravých ľudí je nešťastných, premáhajú ich problémy. Na rozdiel od toho mnohí kresťania, ktorí sú teraz telesne postihnutí, sú veľmi šťastní v službe Jehovovi. Tí, ktorí majú úžitok z duchovného uzdravenia, zažijú takisto aj odstránenie telesných postihnutí v novom svete. — 1. mája, strany 6–7.

• Prečo Hebrejom 12:16 zaraďuje Ezaua do tej istej kategórie ako smilníka?

Biblická správa ukazuje, že Ezau bol zameraný na okamžitú odmenu a prejavil neúctu voči svätým veciam. Ak dnes niekto dovolí, aby sa u neho vyvinulo takéto zmýšľanie, môže to viesť k vážnemu hriechu, akým je smilstvo. — 1. mája, strany 10, 11.

• Kto bol Tertulián a čím je známy?

Bol to spisovateľ a teológ, ktorý žil na prelome druhého a tretieho storočia nášho letopočtu. Je známy tým, že napísal viacero literárnych prác na obranu takzvaného kresťanstva. Pri svojej obhajobe predložil myšlienky a filozofické názory, ktoré boli základom takých chybných náuk, ako je napríklad Trojica. — 15. mája, strany 29–31.

• Prečo nie je genetika plne zodpovedná za ľudské choroby, správanie a smrť?

Vedci dospeli k názoru, že zrejme existuje genetická príčina rôznych ľudských chorôb, a niektorí sú presvedčení, že naše gény určujú naše správanie. No Biblia nám poskytuje hlbšie pochopenie počiatkov ľudstva i toho, ako bolo ľudstvo postihnuté hriechom a nedokonalosťou. Hoci pri formovaní našej osobnosti môžu mať istú úlohu gény, významnými faktormi sú aj naša nedokonalosť a prostredie, v ktorom žijeme. — 1. júna, strany 9–11.

• Ako papyrusový zlomok, ktorý sa našiel v Oxyrhynchu v Egypte, objasňuje používanie Božieho mena?

Tento zlomok z gréckej Septuaginty s textom z Jóba 42:11, 12 obsahuje tetragramaton (štyri hebrejské písmená Božieho mena). Je to ďalší dôkaz, že v Septuaginte, ktorú pisatelia Kresťanských gréckych Písiem často citovali, sa objavovalo Božie meno v hebrejčine. — 1. júna, strana 30.

• K akým moderným diváckym športom boli prirovnané násilné a smrteľné gladiátorské zápasy?

Nedávna výstava v rímskom Koloseu v Taliansku pripomenula novodobé paralely, keď sa na nej premietali zábery z videofilmov s býčími zápasmi, profesionálnym boxom, automobilovými a motocyklovými pretekmi a bitkami divákov pri iných súčasných športových podujatiach. Raní kresťania si brali k srdcu, že Jehova nemá rád násilie a násilníkov, a rovnaký postoj by mali mať aj novodobí kresťania. (Žalm 11:5) — 15. júna, strana 29.

• Čo sa môžeme naučiť z Ezdrášovho príkladu, keď sa usilujeme stať účinnými učiteľmi?

Ezdráš 7:10 zdôrazňuje štyri veci, ktoré urobil Ezdráš a ktoré sa môžeme usilovať napodobňovať. Uvádza: „Ezdráš [1] pripravil svoje srdce, aby [2] hľadal rady v Jehovovom zákone a [3] konal tak a [4] aby vyučoval v Izraeli predpis a právo.“ — 1. júla, strana 20.

• V akých dvoch oblastiach je vhodné, aby kresťanská žena mala pokrývku hlavy?

Jedna oblasť sú situácie, ktoré vznikajú v rámci rodinného usporiadania. Pokrývkou hlavy žena uznáva, že jej manžel má zodpovednosť ujímať sa vedenia pri modlitbe a pri odovzdávaní biblického poučovania. Druhá oblasť sú zborové činnosti, kde prejavuje uznanie, že podľa Biblie majú oprávnenie vyučovať a viesť pokrstení muži. (1. Korinťanom 11:3–10) — 15. júla, strany 26–27.

• Prečo kresťania chápu, že joga nie je iba obyčajné cvičenie a že je nebezpečná?

Cieľom jogy ako disciplíny je viesť človeka k splynutiu s nadľudským duchom. Na rozdiel od toho, k čomu nás nabáda Boh, joga znamená zastavenie spontánneho myslenia. (Rimanom 12:1, 2) Joga môže človeka vystaviť nebezpečenstvu špiritizmu a okultizmu. (5. Mojžišova 18:10, 11) — 1. augusta, strany 20–22.