„Viete, prečo vám vraciam peniaze?“

,TAK veľmi potrebujem peniaze!‘ pomyslela si Nana, osamelá matka troch chlapcov, ktorá žije v Kaspi v Gruzínsku. Jedného rána sa jej sen nájsť nejaké peniaze splnil. Pri policajnej stanici našla 300 lari. Nablízku nikto nebol. Bola to dosť veľká suma peňazí. Nana za celých päť rokov, odkedy sa lari stala národnou menou, ešte nevidela bankovku 100 lari. Miestni obchodníci by toľko peňazí nezarobili ani za niekoľko rokov práce.

‚Načo mi budú tie peniaze, ak stratím vieru, zbožnú bázeň a duchovnosť?‘ pomyslela si Nana. Pestovala si takéto kresťanské vlastnosti aj napriek tomu, že pre svoju vieru znášala tvrdé prenasledovanie a bitie.

Keď Nana prišla na policajnú stanicu, uvidela piatich policajtov, ktorí zúfalo niečo hľadali. Uvedomila si, že hľadajú peniaze, a tak k nim pristúpila a povedala: „Stratili ste niečo?“

„Peniaze,“ odpovedali.

„Koľko?“

„Tristo lari!“

„Našla som vaše peniaze,“ povedala Nana. Potom sa opýtala: „Viete, prečo vám vraciam peniaze?“ Nevedeli.

„Pretože som Jehovova svedkyňa,“ pokračovala. „Keby som nebola, nevrátila by som vám ich.“

Policajný náčelník, ktorý stratil tie peniaze, dal Nane 20 lari ako ocenenie jej čestného konania.

Správa o tejto príhode sa rýchlo rozšírila po celom Kaspi. Nasledujúci deň upratovačka, ktorá vyšla z policajnej stanice, Nane povedala: „[Náčelník] má vždy v kancelárii vašu literatúru. Teraz si ju bude ceniť asi ešte viac.“ Jeden policajt dokonca povedal: „Keby všetci ľudia boli Jehovovi svedkovia, kto by páchal zločiny?“