Prejsť na článok

Prejsť na obsah

„Žiaden človek nikdy nehovoril ako tento“

„Žiaden človek nikdy nehovoril ako tento“

„Žiaden človek nikdy nehovoril ako tento“

„Všetci o ňom priaznivo svedčili a divili sa pútavým slovám, ktoré vychádzali z jeho úst.“ — LUKÁŠ 4:22.

1, 2. a) Prečo sa úradníci, ktorí boli poslaní zajať Ježiša, vrátili s prázdnymi rukami? b) Čo ukazuje, že úradníci neboli jediní, na koho Ježišovo učenie urobilo hlboký dojem?

ÚRADNÍCI nesplnili svoju úlohu. Boli poslaní, aby zajali Ježiša Krista, ale vrátili sa s prázdnymi rukami. Hlavní kňazi a farizeji žiadali od nich vysvetlenie: „Prečo ste ho nepriviedli sem?“ Áno, prečo nezajali muža, ktorý by im nebol kládol žiaden odpor? Úradníci vysvetlili: „Žiaden človek nikdy nehovoril ako tento.“ Ježišovo vyučovanie na nich tak hlboko zapôsobilo, že sa nedokázali odhodlať k tomu, aby tohto mierumilovného muža vzali do väzby. * — Ján 7:32, 45, 46.

Úradníci neboli jediní, na koho Ježišovo učenie urobilo hlboký dojem. Biblia hovorí, že zástupy ľudí prichádzali, len aby si ho vypočuli. Ľudia v jeho domovskom meste žasli nad ‚pútavými slovami, ktoré vychádzali z jeho úst‘. (Lukáš 4:22) Neraz hovoril z člna k veľkým zástupom, ktoré sa zhromaždili na brehu Galilejského mora. (Marek 3:9; 4:1; Lukáš 5:1–3) Raz s ním niekoľko dní zostal „veľký zástup“ aj napriek tomu, že nemali čo jesť. — Marek 8:1, 2.

3. Čo bolo hlavným dôvodom toho, že Ježiš bol vynikajúcim učiteľom?

Prečo bol Ježiš vynikajúcim učiteľom? Hlavným dôvodom bola láska. * Ježiš miloval pravdu, ktorú odovzdával, a miloval ľudí, ktorých vyučoval. Ježiš však okrem toho mimoriadne dobre ovládal vyučovacie metódy. V študijných článkoch v tomto čísle si rozoberieme niektoré účinné metódy, ktoré Ježiš používal, i to, ako ich môžeme napodobňovať.

Jednoduchosť a jasnosť

4, 5. a) Prečo Ježiš používal pri vyučovaní jednoduché slová a čo je zaujímavé na tejto skutočnosti? b) V čom je Kázeň na vrchu príkladom jednoduchosti, s ktorou Ježiš vyučoval?

Nie je nezvyčajné, že vzdelaní ľudia sa vyjadrujú príliš vysokým štýlom. Ale ak nám druhí nerozumejú, ako môžu mať úžitok z nášho poznania? Ježiš ako učiteľ sa nikdy nevyjadroval vysokým štýlom. Predstav si, akú bohatú slovnú zásobu asi mal. No napriek svojmu obrovskému poznaniu nemyslel na seba, ale na svojich poslucháčov. Ježiš vedel, že mnohí z nich sú „nevzdelaní a obyčajní“. (Skutky 4:13) Aby zapôsobil na ich srdce, používal slová, ktorým mohli takí ľudia rozumieť. Tieto slová boli síce jednoduché, ale pravdy, ktoré vyjadrovali, boli hlboké.

Zamyslime sa napríklad nad Kázňou na vrchu, ktorá je zaznamenaná v Matúšovi 5:3–7:27. Ježišovi táto kázeň mohla trvať iba 20 minút. No poučenie, ktoré táto kázeň obsahuje, je hlboké a siaha ku koreňu takých vecí, ako je cudzoložstvo, rozvod a hmotárstvo. (Matúš 5:27–32; 6:19–34) Neobsahuje však žiadne zložité ani nadnesené vyjadrenia. Nie je tam ani jedno slovo, ktoré by nemohlo pochopiť i dieťa. Nie div, že keď Ježiš dohovoril, zástupy — medzi ktorými bolo pravdepodobne mnoho roľníkov, pastierov a rybárov — „žasli nad jeho spôsobom vyučovania“! — Matúš 7:28.

6. Uveď príklady toho, ako Ježiš používal jednoduché, ale významovo bohaté slovné spojenia.

Ježiš často používal jasné a krátke slovné spojenia, a tak jeho výroky boli jednoduché, ale významovo bohaté. V čase, keď tlačené knihy ešte neexistovali, dokázal týmto spôsobom nezmazateľne vpísať svoje posolstvo do mysle a srdca svojich poslucháčov. Všimnime si niekoľko príkladov: „Nikto nemôže byť otrokom dvoch pánov... nemôžete byť otrokmi Boha a bohatstva.“ „Prestaňte súdiť, aby ste neboli súdení.“ „Týchto ľudí... poznáte podľa ich ovocia.“ „Zdraví nepotrebujú lekára, ale chorí.“ „Všetci, ktorí berú meč, mečom zahynú.“ „Splácajte cézarove veci cézarovi, ale Božie veci Bohu.“ „Viac šťastia je v dávaní ako v prijímaní.“ * (Matúš 6:24; 7:1, 20; 9:12; 26:52; Marek 12:17; Skutky 20:35) Aj dnes, takmer 2000 rokov po tom, čo Ježiš vyslovil tieto slová, si ľudia takéto mocné výroky ľahko pamätajú.

Používanie otázok

7. Prečo Ježiš kládol otázky?

Ježiš pozoruhodným spôsobom používal otázky. Používal ich často aj vtedy, keď by bolo časovo menej náročné povedať poslucháčovi poučenie priamo. Prečo ich teda kládol? Občas používal prenikavé otázky, aby odhalil pohnútky svojich odporcov, a tak ich umlčal. (Matúš 12:24–30; 21:23–27; 22:41–46) V mnohých prípadoch však Ježiš venoval čas tomu, aby kládol otázky, ktorých cieľom bolo odovzdať pravdy, podnietiť poslucháčov, aby vyjadrili, čo je v ich srdci, a stimulovať a formovať zmýšľanie učeníkov. Preskúmajme teraz dva príklady, v ktorých zohral úlohu apoštol Peter.

8, 9. Ako Ježiš otázkami pomohol Petrovi dospieť k správnemu záveru vo veci platenia chrámovej dane?

Najprv si spomeňme na situáciu, keď sa vyberači dane opýtali Petra, či Ježiš platí chrámovú daň. * Peter, ktorý občas konal impulzívne, odpovedal: „Áno.“ No o krátku chvíľu sa ho Ježiš opýtal: „‚Čo myslíš, Šimon, od koho zemskí králi dostávajú poplatky alebo daň z hlavy? Od svojich synov, alebo od cudzích?‘ Keď povedal: ‚Od cudzích‘, Ježiš mu povedal: ‚Teda synovia sú oslobodení od dane.‘“ ​(Matúš 17:24–27) Petrovi malo byť jasné, kam Ježišove otázky smerovali. Prečo?

V Ježišových dňoch bolo známe, že členovia rodín monarchov sú oslobodení od dane. Teda Ježiš ako jednosplodený Syn nebeského Kráľa, ktorý bol uctievaný v chráme, nemal povinnosť platiť daň. Všimni si, že Ježiš namiesto toho, aby Petrovi správnu odpoveď iba povedal, otázkami mu účinne, ale jemne pomohol dospieť k správnemu záveru — a možno aj k tomu, aby si uvedomil, že má dôkladnejšie premýšľať, skôr ako niečo povie.

10, 11. Ako Ježiš zareagoval, keď Peter v noci počas Pesachu roku 33 n. l. odsekol jednému mužovi ucho, a ako z toho vidno, že Ježiš si uvedomoval hodnotu otázok?

10 Druhým príkladom bola príhoda, ktorá sa odohrala v noci počas Pesachu roku 33 n. l., keď dav ľudí prišiel zatknúť Ježiša. Učeníci sa Ježiša opýtali, či ho majú brániť. (Lukáš 22:49) Peter nečakal na odpoveď a mečom odsekol jednému mužovi ucho (hoci je možné, že chcel spôsobiť vážnejšie zranenie). Peter konal v rozpore so želaním svojho pána, lebo Ježiš bol úplne pripravený vzdať sa. Čo sa stalo potom? Vždy trpezlivý Ježiš položil Petrovi tri otázky: „Či vari nemám piť pohár, ktorý mi dal Otec?“ „Myslíš [si], že sa nemôžem obrátiť na svojho Otca, aby mi poslal v tomto okamihu viac než dvanásť légií anjelov? Ale ako by sa v tom prípade splnili Písma, že sa to tak musí stať?“ — Ján 18:11; Matúš 26:52–54.

11 Pouvažujme krátko o tejto správe. Ježiš, obklopený rozhnevaným davom, vedel, že sa blíži jeho smrť a že na jeho pleciach spočíva očistenie mena jeho Otca i záchrana ľudského rodu. A predsa si práve v tejto chvíli našiel čas na to, aby otázkami vštepil Petrovi do mysle dôležité pravdy. Nie je z toho zrejmé, že Ježiš si uvedomoval hodnotu otázok?

Živá hyperbola

12, 13. a) Čo je hyperbola? b) Ako Ježiš pomocou hyperboly zdôraznil, že je pochabé kritizovať drobné chyby našich bratov?

12 Ježiš počas svojej služby často používal aj ďalšiu účinnú vyučovaciu metódu — hyperbolu. Je to úmyselné zveličenie s cieľom niečo zdôrazniť. Ježiš pomocou hyperbol vytváral myšlienkové obrazy, ktoré sa nedali tak rýchlo zabudnúť. Všimnime si niekoľko príkladov.

13 Keď chcel Ježiš v Kázni na vrchu zdôrazniť, aké je potrebné ‚prestať súdiť‘ druhých, povedal: „Prečo sa teda pozeráš na slamku v oku svojho brata, ale nevšímaš si trám vo vlastnom oku?“ ​(Matúš 7:1–3) Vieš si to živo predstaviť? Niekto, kto má sklon byť kritický, sa ponúka, že vyberie malú slamku z „oka“ svojho brata. Tento kritik tvrdí, že jeho brat nemôže vidieť veci dostatočne jasne na to, aby posúdil záležitosti správne. Ale kritikova schopnosť posudzovať veci je poškodená „trámom“ — brvnom alebo hranolom, ktorý sa môže používať ako podpera stropu. Ježiš tu naozaj nezabudnuteľným spôsobom zdôraznil, aké pochabé je kritizovať drobné chyby našich bratov, keď my sami možno máme oveľa väčšie nedostatky.

14. Prečo boli Ježišove slová o cedení komára a prehltávaní ťavy mimoriadne silnou hyperbolou?

14 Pri inej príležitosti Ježiš označil farizejov za ‚slepých vodcov, ktorí cedia komára, ale ťavu prehltávajú‘. (Matúš 23:24) To bola mimoriadne silná hyperbola. Prečo? Medzi maličkým komárom a ťavou, ktorá bola jedným z najväčších zvierat, aké Ježišovi poslucháči poznali, bol do očí bijúci kontrast. Na dosiahnutie hmotnosti priemernej ťavy by bolo podľa odhadu potrebných 70 miliónov komárov! Ježiš tiež vedel, že farizeji cedia víno cez plátené sito. Títo puntičkári, ktorí sa úzkostlivo držali pravidiel, to robili preto, aby neprehltli nejakého komára, čím by sa stali obradne nečistými. Pritom však obrazne prehltávali ťavu, ktorá bola tiež nečistá. (3. Mojžišova 11:4, 21–24) Význam Ježišových slov bol jasný. Farizeji sa prepiato držali aj tých najmenších požiadaviek Zákona, ale úmyselne prehliadali závažnejšie veci — „právo a milosrdenstvo a vernosť“. (Matúš 23:23) Ako otvorene Ježiš odhalil, kým naozaj sú!

15. Uveď niektoré príklady toho, ako Ježiš používal hyperboly.

15 Ježiš počas svojej služby často používal hyperboly. Všimnime si niektoré príklady. ‚Viera veľkosti [drobného] horčičného zrna‘, ktorá môže pohnúť vrchom. Ježiš by sotva našiel lepší spôsob, ako zdôrazniť, že aj malá viera môže veľa dosiahnuť. (Matúš 17:20) Veľká ťava, ktorá sa snaží pretlačiť cez ucho ihly. Aké výstižné znázornenie ťažkostí, s akými zápasí bohatý človek, ktorý sa snaží slúžiť Bohu, no zároveň lipne na hmotárskom spôsobe života! (Matúš 19:24) Nenadchýnajú ťa Ježišove farbisté slovné obrazy a jeho schopnosť dosiahnuť maximálny účinok s minimom slov?

Nevyvrátiteľná logika

16. Ako Ježiš využíval svoj prenikavý intelekt?

16 Ježiš so svojou dokonalou mysľou bol majstrom v logickom dokazovaní. Túto schopnosť však nikdy nezneužil. Pri vyučovaní vždy využíval svoj prenikavý intelekt na podporu pravdy. Občas používal presvedčivú logiku na vyvrátenie falošných obvinení zo strany náboženských odporcov. V mnohých prípadoch použil logické dokazovanie na to, aby učeníkom vštepil dôležité poučenie. Zamyslime sa nad Ježišovou majstrovskou schopnosťou používať logiku.

17, 18. Akou presvedčivou logikou Ježiš vyvrátil falošné obvinenie farizejov?

17 Pozrime sa, čo sa stalo, keď Ježiš uzdravil slepého a nemého muža, ktorý bol posadnutý démonom. Keď o tom počuli farizeji, povedali: „Ten nevyháňa démonov inak, len prostredníctvom Belzebuba [Satana], vládcu démonov.“ Všimni si, že farizeji pripustili, že na vyhnanie Satanových démonov je potrebná nadľudská moc. Ale v snahe zabrániť ľuďom uveriť v Ježiša pripísali jeho moc Satanovi. Aby im Ježiš ukázal, že svoje tvrdenie nedomysleli a že je nelogické, odpovedal: „Každé kráľovstvo rozdelené samo proti sebe bude spustošené a žiadne mesto a žiaden dom rozdelený sám proti sebe neobstojí. Takisto, ak Satan vyháňa Satana, je rozdelený sám proti sebe; ako potom obstojí jeho kráľovstvo?“ ​(Matúš 12:22–26) Ježiš tým vlastne povedal: ‚Keby som bol, ako hovoríte, Satanovým nástrojom, a pritom by som kazil jeho dielo, potom by Satan pracoval sám proti sebe a čoskoro by padol.‘ Nebola to presvedčivá logika?

18 Ježiš pokračoval v tejto úvahe ďalej. Vedel, že aj niektorí z radov farizejov vyháňali démonov. Preto im položil jednoduchú, ale zdrvujúcu otázku: „Ak ja vyháňam démonov pomocou Belzebuba, pomocou koho ich vyháňajú vaši synovia [čiže učeníci]?“ ​(Matúš 12:27) Ježiš týmto argumentom v podstate povedal: ‚Ak ja vyháňam démonov Satanovou mocou, potom vaši učeníci musia konať pod vplyvom tej istej moci.‘ Čo na to mohli farizeji povedať? Nikdy by nepripustili, že ich učeníci konajú pod vplyvom Satanovej moci. Ježiš svojou nevyvrátiteľnou logikou zmenil ich obvinenia proti nemu na absurdnosť.

19, 20. a) Akým povzbudzujúcim spôsobom Ježiš používal logiku? b) Aký spôsob argumentácie použil Ježiš, keď reagoval na prosbu učeníkov, aby ich naučil modliť sa?

19 Ježiš používal logiku nielen na umlčanie svojich odporcov, ale logickými, presvedčivými argumentmi učil tiež povzbudzujúce a príjemné pravdy o Jehovovi. Pri svojom dokazovaní viackrát použil spojenie „o čo viac“, „o čo skôr“ a podobne. Tým poslucháčom pomohol na základe známej pravdy dospieť k ďalšiemu presvedčeniu. Všimnime si dva príklady.

20 Keď Ježiša učeníci prosili, aby ich naučil modliť sa, Ježiš im porozprával znázornenie o mužovi, ktorý vďaka svojej ‚smelej vytrvalosti‘ nakoniec presvedčil neochotného priateľa, aby vyhovel jeho žiadosti. Ježiš opísal aj ochotu rodičov „dávať dobré dary svojim deťom“. Na záver povedal: „Ak vy, hoci ste zlí, viete dávať dobré dary svojim deťom, o čo viac dá Otec z neba svätého ducha tým, čo ho prosia!“ ​(Lukáš 11:1–13) Ježišova argumentácia nie je založená na podobnosti, ale na protiklade. Ak sa neochotný priateľ nechal nakoniec presvedčiť, aby zareagoval na potreby svojho blížneho, a ak sa nedokonalí ľudskí rodičia starajú o potreby svojich detí, o čo viac náš milujúci nebeský Otec dá svätého ducha svojim verným služobníkom, ktorí k nemu pokorne pristupujú v modlitbe!

21, 22. a) Čo povedal Ježiš, keď dával radu k tomu, ako prekonať úzkostlivosť o hmotné veci? b) Čo môžeme potvrdiť po tejto krátkej úvahe o niektorých Ježišových vyučovacích metódach?

21 Podobnú metódu použil Ježiš vtedy, keď dával radu k tomu, ako prekonať úzkostlivosť o hmotné veci. Povedal: „Dobre si všimnite, že havrany ani nesejú semeno, ani nežnú a nemajú stodolu ani sýpku, a predsa ich Boh kŕmi. O koľko cennejší ste vy než vtáci! Dobre si všimnite, ako rastú ľalie; ani sa nelopotia, ani nepradú... Teda ak Boh oblieka poľné rastlinstvo, ktoré dnes je a zajtra je hodené do pece, o čo skôr bude obliekať vás, vy maloverní!“ ​(Lukáš 12:24, 27, 28) Áno, ak sa Jehova stará o vtáky a kvety, o čo skôr sa postará o svojich učeníkov! Taká nežná, ale mocná rada nepochybne zasiahla srdce Ježišových poslucháčov.

22 Po tejto krátkej úvahe o niektorých Ježišových vyučovacích metódach môžeme potvrdiť, že tí úradníci, ktorí Ježiša nedokázali zajať, rozhodne nezveličovali, keď povedali: „Žiaden človek nikdy nehovoril ako tento.“ Ale vyučovacou metódou, ktorou je Ježiš zrejme najviac známy, je používanie znázornení a podobenstiev. Prečo túto metódu používal? A prečo boli jeho znázornenia také účinné? Tieto otázky si rozoberieme v nasledujúcom článku.

[Poznámky pod čiarou]

^ 1. ods. Títo úradníci boli pravdepodobne vyslaní Sanhedrinom a spadali do právomoci hlavných kňazov.

^ 3. ods. Pozri články ‚Dal som vám príklad‘ a ‚Ustavične ma nasledujte‘ v Strážnej veži z 15. augusta 2002.

^ 6. ods. Tento posledný výňatok zo Skutkov 20:35 uviedol iba apoštol Pavol, hoci jadro tejto myšlienky sa nachádza v evanjeliách. Pavol sa tento výrok dozvedel možno ústnym podaním (buď od niektorého učeníka, ktorý ho počul od Ježiša, alebo priamo od vzkrieseného Ježiša) alebo zjavením od Boha. — Skutky 22:6–15; 1. Korinťanom 15:6, 8.

^ 8. ods. Židia museli platiť ročnú chrámovú daň dve drachmy (približne dvojdňová mzda). Z týchto peňazí sa platila údržba chrámu, služba, ktorá sa tam vykonávala, a každodenné obete prinášané za národ.

Spomínaš si?

• Aké príklady ukazujú, že Ježiš vyučoval jednoducho a jasne?

• Prečo Ježiš pri vyučovaní používal otázky?

• Čo je hyperbola a ako Ježiš túto vyučovaciu metódu používal?

• Ako Ježiš používal logiku na to, aby učeníkom vštepoval príjemné pravdy o Jehovovi?

[Študijné otázky]

[Obrázok na strane 9]

Ježiš používal jednoduché slová, ktorým mohli rozumieť aj obyčajní ľudia

[Obrázok na strane 10]

Farizeji ‚cedili komára, ale prehltávali ťavu‘