„Septuaginta“ — užitočná v minulosti i v súčasnosti

VPLYVNÝ muž z Etiópie cestoval z Jeruzalema späť domov. Kým vo svojom dvojkolesovom voze prechádzal púšťovou cestou, nahlas si čítal z náboženského zvitku. Vysvetlenie slov, ktoré čítal, naňho tak zapôsobilo, že to zmenilo celý jeho ďalší život. (Skutky 8:26–38) Muž čítal Izaiáša 53:7, 8 z úplne prvého prekladu Biblie — z gréckej Septuaginty. Toto dielo hralo počas stáročí takú dôležitú úlohu v šírení biblického  posolstva, že bolo nazvané biblickým prekladom, ktorý zmenil svet.

Kedy a za akých okolností bola Septuaginta pripravená? Prečo bol takýto preklad potrebný? Ako sa počas storočí ukázal užitočný? Čo nás môže Septuaginta naučiť dnes?

Vytvorená pre grécky hovoriacich Židov

Keď v roku 332 pred n. l. Alexander Veľký po zničení fenického mesta Týrus vpochodoval do Egypta, vítali ho ako osloboditeľa. Založil tam mesto Alexandria, centrum vzdelanosti starovekého sveta. Alexander v túžbe rozšíriť grécku kultúru medzi ľudí, ktorí žili v podrobených krajinách, zaviedol vo svojej rozsiahlej ríši hovorovú gréčtinu (koiné).

V treťom storočí pred n. l. bolo v Alexandrii početné židovské obyvateľstvo. Mnohí Židia, ktorí po skončení babylonského zajatia žili v roztrúsených kolóniách mimo Palestíny, sa sťahovali do Alexandrie. Nakoľko títo Židia poznali hebrejčinu? McClintockova a Strongova Cyclopedia uvádza: „Je dobre známe, že keď sa Židia vrátili z babylonského zajatia, nepoznali už dobre starovekú hebrejčinu, a tak čítania z Mojžišových kníh v synagógach v Palestíne sa im vysvetľovali v chaldejskom jazyku... Židia v Alexandrii pravdepodobne mali ešte menšie znalosti hebrejčiny; jazyk, ktorý poznali, bola alexandrijská gréčtina.“ Zdá sa, že v Alexandrii bola tá správna atmosféra na preklad Hebrejských Písiem do gréčtiny.

Aristobulos, Žid, ktorý žil v druhom storočí pred n. l., napísal, že vznikol preklad hebrejského zákona do gréčtiny a že bol dokončený za vlády Ptolemaia Filadelfa (285–246 pred n. l.). Sú rôzne dohady, čo Aristobulos myslel slovom „zákon“. Niektorí sa domnievajú, že sa zmieňoval iba o Pentateuchu, kým iní hovoria, že možno mal na mysli celé Hebrejské Písma.

V každom prípade však tradícia hovorí, že do tohto prvého písaného prekladu Písiem z hebrejčiny do gréčtiny bolo zapojených asi 72 židovských učencov. Neskôr sa vžilo používanie zaokrúhleného čísla 70. Tak bol preklad nazvaný Septuaginta, čo znamená „70“, a označuje sa LXX, rímskymi číslicami pre 70. Koncom druhého storočia pred n. l. bolo možné čítať v gréčtine všetky knihy Hebrejských Písiem. Preto sa názov Septuaginta začal používať na označenie celých Hebrejských Písiem preložených do gréčtiny.

Užitočná v prvom storočí

Grécky hovoriaci Židia vo veľkej miere používali Septuagintu pred Ježišom Kristom i počas jeho života a aj života jeho apoštolov. Mnohí Židia a prozelyti, ktorí sa zhromaždili v Jeruzaleme v deň Letníc roku 33 n. l., boli z oblasti Ázie, Egypta, Líbye, Ríma a Kréty — z miest, kde ľudia hovorili po grécky. Nepochybne mali vo zvyku čítať si zo Septuaginty. (Skutky 2:9–11) Preto mal tento preklad vplyv na šírenie dobrého posolstva v prvom storočí.

Keď napríklad učeník Štefan hovoril s mužmi z Ázie, Cyrene, Alexandrie a Cilície, povedal: „Jozef poslal a zavolal z toho miesta [Kanaanu] svojho otca Jakoba a všetkých svojich príbuzných v počte sedemdesiatpäť duší.“ ​(Skutky 6:8–10; 7:12–14) Hebrejský text v 1. Mojžišovej 46. kapitole hovorí, že počet Jozefových príbuzných bol sedemdesiat. Ale Septuaginta používa číslo sedemdesiatpäť. Štefan očividne citoval zo Septuaginty. — 1. Mojžišova 46:20, 26, 27.

Keď apoštol Pavol počas svojej druhej a tretej misionárskej cesty putoval po Malej Ázii a Grécku, kázal mnohým pohanom, ktorí sa báli Boha, a ‚Grékom uctievajúcim Boha‘. (Skutky 13:16, 26; 17:4) Títo ľudia mali bázeň pred Bohom a uctievali ho, pretože získali  určité poznanie o ňom zo Septuaginty. Keď Pavol kázal týmto grécky hovoriacim ľuďom, často citoval alebo parafrázoval časti z tohto prekladu. — 1. Mojžišova 22:18; Galaťanom 3:8.

Kresťanské grécke Písma obsahujú okolo 320 priamych citácií z Hebrejských Písiem a celkovo okolo 890 citácií a odkazov na ne. Väčšina z nich je založená na Septuaginte. Vďaka tomu sa súčasťou inšpirovaných Kresťanských gréckych Písiem stali citácie z tohto prekladu, a nie z hebrejských rukopisov. Aký to bol dôležitý fakt! Ježiš predpovedal, že dobré posolstvo o Kráľovstve sa bude zvestovať po celej obývanej zemi. (Matúš 24:14) Aby sa táto predpoveď splnila, Jehova dovolil, aby jeho inšpirované Slovo bolo preložené do rôznych jazykov, v ktorých vedia ľudia na celom svete čítať.

Užitočná dnes

Septuaginta je hodnotná aj dnes a používa sa ako pomôcka na odhalenie chýb odpisovačov, ktoré sa mohli dostať do hebrejských rukopisov z neskoršieho obdobia. Napríklad správa v 1. Mojžišovej 4:8 hovorí: „Potom Kain povedal svojmu bratovi Ábelovi: [‚Prejdime sa po poli.‘] A tak sa stalo, keď boli na poli, že Kain napadol svojho brata Ábela a zabil ho.“

Veta v zátvorke „Prejdime sa po poli“ sa nenachádza v hebrejských rukopisoch, ktoré sa datujú od desiateho storočia n. l. Nachádza sa však v starších rukopisoch Septuaginty a v niekoľkých ďalších skorších odkazoch. V hebrejskom texte je slovo, ktoré zvyčajne uvádza priamu reč, ale nenasledujú za ním žiadne slová. Čo sa mohlo stať? Prvá Mojžišova 4:8 obsahuje dve za sebou nasledujúce vety, ktoré sa končia vyjadrením ‚po/na poli‘. McClintockova a Strongova Cyclopedia poznamenáva: „Oči hebrejského odpisovača sa pravdepodobne pomýlili preto, že to [isté] slovo... je na konci oboch viet.“ Tak mohol odpisovač preskočiť predchádzajúcu vetu, ktorá sa končí vyjadrením „po poli“. Je zrejmé, že Septuaginta, ako aj ďalšie staršie, doteraz existujúce rukopisy môžu pomôcť pri zisťovaní chýb v neskorších odpisoch hebrejského textu.

Na druhej strane, odpisy Septuaginty môžu tiež obsahovať chyby a niekedy sa hebrejský text používa ako základ na opravu gréckeho. Preto porovnávanie hebrejských rukopisov s gréckymi rukopismi a s prekladmi v iných jazykoch slúži na zistenie prekladateľských chýb, ako aj chýb odpisovačov a uisťuje nás, že preklad Božieho Slova je presný.

Kompletné odpisy Septuaginty, ktoré dnes existujú, sa datujú už do štvrtého storočia n. l. Takéto rukopisy a neskoršie odpisy neobsahujú Božie meno, Jehova, ktoré je v hebrejčine vyjadrené tetragramatonom (JHVH). V odpisoch je tetragramaton nahradený na všetkých miestach, na ktorých sa v hebrejskom texte objavuje, gréckymi slovami „Boh“ a „Pán“. Ale objav, ktorý sa uskutočnil v Palestíne asi pred 50 rokmi, vrhá svetlo na túto vec. Tím, ktorý prehľadával jaskyne blízko západného pobrežia Mŕtveho mora, objavil fragmenty starého koženého zvitku 12 prorokov (od Hozeáša po Malachiáša), ktorý bol napísaný v gréčtine. Tieto rukopisy sa datujú do obdobia rokov 50 pred n. l. až 50 n. l. V týchto skorších fragmentoch tetragramaton nie je nahradený gréckymi slovami „Boh“ a „Pán“. Tak sa dokázalo, že v skoršom preklade Septuaginty sa používalo Božie meno.

V roku 1971 boli uverejnené fragmenty istého starovekého papyrusového zvitku (papyrusy Fouad 266). Čo odhalili tieto časti Septuaginty, ktoré sa datujú do druhého alebo prvého storočia pred n. l.? Aj v nich sa zachovalo Božie meno. Tieto skoré fragmenty  Septuaginty sú silným dôkazom, že Ježiš a jeho učeníci v prvom storočí poznali Božie meno a používali ho.

Dnes je Biblia najprekladanejšou knihou v histórii. Viac ako 90 percent ľudskej rodiny má prístup minimálne k časti Biblie vo vlastnom jazyku. Zvlášť sme vďační za presný preklad v modernom jazyku, Preklad nového sveta Svätých písiem. Celý tento preklad alebo jeho časti sú teraz dostupné vo viac ako 40 jazykoch. Preklad nového sveta Svätých písiem (študijné vydanie s odkazmi) obsahuje pod čiarou stovky odkazov na Septuagintu a na iné staroveké rukopisy. Septuaginta je aj naďalej skutočne zaujímavým a hodnotným prekladom pre študentov Biblie v dnešných dňoch.

[Obrázok na strane 26]

Časť Písma, ktorú učeník Filip vysvetľoval, eunuch čítal z prekladu „Septuaginta“

[Obrázky na strane 29]

Apoštol Pavol často citoval zo „Septuaginty“