Prejsť na článok

Prejsť na obsah

Útecha, ktorá pramení z presného poznania Boha

Útecha, ktorá pramení z presného poznania Boha

Útecha, ktorá pramení z presného poznania Boha

TO, ČO Biblia hovorí o Božej láske a milosrdenstve, vyvoláva v mysli niektorých ľudí mätúce otázky. Pýtajú sa: Ak Boh chce odstrániť zlo, vie, ako to urobiť, a má na to aj moc, prečo je stále toľko zla? Nevedia zlúčiť tri tvrdenia: (1) Boh je všemocný; (2) Boh je milujúci a dobrý; a (3) stále dochádza ku katastrofám. Keďže posledné tvrdenie je nepopierateľne pravdivé, usudzujú, že potom prinajmenšom jedno z predchádzajúcich dvoch nemôže byť pravda. Podľa nich Boh buď nedokáže ukončiť zlo, alebo o to nemá záujem.

Niekoľko dní po zničení Svetového obchodného centra v New Yorku významný náboženský vodca v Spojených štátoch povedal: „Už stokrát v živote som dostal otázku, prečo Boh pripúšťa nešťastia a utrpenie. Musím priznať, že na ňu skutočne neviem odpovedať tak, aby som to ja sám považoval za uspokojujúce.“

Jeden profesor teológie zareagoval na toto vyjadrenie a napísal, že naňho zapôsobila „dobrá teológia“, ktorú tento náboženský vodca kázal. Vyjadril súhlas aj s názorom jedného učenca, ktorý napísal: „Nepochopiteľnosť utrpenia je súčasťou nepochopiteľnosti Boha.“ Ale skutočne nie je možné pochopiť, prečo Boh pripúšťa zlo?

Pôvod zla

Na rozdiel od toho, čo azda hovoria náboženskí vodcovia, Biblia nehovorí, že nemožno pochopiť, prečo Boh pripúšťa zlo. Kľúčom k porozumeniu otázky zla je pochopiť, že Jehova nestvoril skazený svet. Prvý ľudský pár bol stvorený dokonalý, bez hriechu. Jehova sa pozrel na svoje stvoriteľské diela a povedal, že je to „veľmi dobré“. (1. Mojžišova 1:26, 31) Jeho predsavzatím bolo, aby Adam a Eva rozšírili raj Eden na celú zem a zaľudnili ju šťastnými ľuďmi pod ochranou jeho láskyplnej zvrchovanosti. — Izaiáš 45:18.

Zlo sa začalo u duchovného tvora, ktorý bol pôvodne verný Bohu, ale rozvinul si túžbu byť uctievaný. (Jakub 1:14, 15) Jeho vzbura sa na zemi stala zjavnou, keď ovplyvnil prvý ľudský pár, aby sa k nemu pripojil v odpore proti Bohu. Namiesto toho, aby Adam s Evou poslúchli Boží jasný pokyn nejesť ani sa nedotýkať ovocia stromu poznania dobrého a zlého, zobrali si z neho a jedli. (1. Mojžišova 3:1–6) Tým nielen neposlúchli Boha, ale ukázali tiež, že túžia po nezávislosti od neho.

Nastolená morálna sporná otázka

Touto vzburou v Edene bola nastolená morálna sporná otázka, ktorá je dôležitá pre celý vesmír. Ľudskí vzbúrenci spochybnili, či je Jehova oprávnený vládnuť nad svojimi tvormi. Má Stvoriteľ právo vyžadovať od ľudstva úplnú poslušnosť? Bolo by pre ľudí lepšie, keby konali nezávisle?

Jehova túto spornú otázku týkajúcu sa jeho vlády riešil spôsobom, v ktorom sa odzrkadľovala dokonalá rovnováha medzi jeho láskou, spravodlivosťou, múdrosťou a mocou. Mohol využiť svoju moc a hneď potlačiť vzburu. To by sa mohlo javiť ako spravodlivé, pretože mal právo to urobiť. Ale morálne otázky, ktoré boli nastolené, by tým zostali nezodpovedané. Na druhej strane Boh mohol hriech jednoducho prehliadnuť. Takéto konanie by sa dnes niektorým mohlo zdať láskavé. Ale ani tým by nebola daná odpoveď na Satanovo tvrdenie, že pre ľudí by bolo lepšie, keby si vládli sami. Navyše, nepovzbudilo by to aj ďalších, aby sa odklonili od Jehovovej cesty? Následkom by bolo nekonečné utrpenie.

Jehova vo svojej múdrosti dovolil ľuďom, aby nejaký čas išli vlastnou cestou. Hoci to znamenalo pripustiť, aby zlo dočasne existovalo, ľudia dostali príležitosť ukázať, či si dokážu sami úspešne vládnuť nezávisle od Boha, a teda žiť úspešne podľa vlastných noriem toho, čo je dobré a čo zlé. K čomu to viedlo? Celá ľudská história sa vyznačuje vojnami, nespravodlivosťou, útlakom a utrpením. Keď sa vzbura proti Jehovovi definitívne skončí neúspechom, raz a navždy sa vyriešia otázky, ktoré boli v Edene nastolené.

Medzitým Boh prejavil svoju lásku tak, že dal svojho Syna, Ježiša Krista, ktorý sa vzdal svojho ľudského života a poskytol ho ako výkupnú obeť. To umožnilo poslušným ľuďom, aby boli oslobodení spod odsúdenia na hriech a smrť, ku ktorému viedla Adamova neposlušnosť. Výkupné otvorilo cestu k večnému životu všetkým, ktorí prejavujú vieru v Ježiša. — Ján 3:16.

Máme Jehovovo utešujúce uistenie, že ľudské utrpenie je dočasné. „Ešte chvíľku a zlého už nebude,“ napísal žalmista. „Určite sa pozrieš na jeho miesto, a jeho nebude. Ale mierni, tí budú vlastniť zem a naozaj nájdu svoje najväčšie potešenie v hojnosti pokoja.“ — Žalm 37:10, 11.

Bezpečná a šťastná budúcnosť

Spĺňanie biblických proroctiev ukazuje, že čas, keď Boh ukončí choroby, žiaľ a smrť, je blízko. Všimnite si, aký úžasný pohľad na prichádzajúce veci bol umožnený apoštolovi Jánovi vo videní. Ján napísal: „Videl som nové nebo a novú zem, lebo predošlé nebo a predošlá zem sa pominuli a mora už niet... A sám Boh bude s [ľudstvom]. A zotrie im každú slzu z očí a smrti už viac nebude a nebude už viac ani smútku, ani kriku, ani bolesti. Predošlé veci sa pominuli.“ Na zdôraznenie dôveryhodnosti týchto sľubov Ján dostal pokyn: „Píš, lebo tieto slová sú verné a pravdivé.“ — Zjavenie 21:1–5.

A čo miliardy nevinných ľudí, ktorí od vzbury v Edene zomreli? Jehova sľúbil, že ľudí, ktorí teraz spia v smrti, privedie späť k životu. Apoštol Pavol povedal: „Mám nádej v Bohu... že nastane vzkriesenie spravodlivých i nespravodlivých.“ ​(Skutky 24:15) Títo ľudia budú mať vyhliadku na život vo svete, v ktorom „bude bývať spravodlivosť“. — 2. Petra 3:13.

Tak ako milujúci otec dovolí, aby jeho dieťa podstúpilo bolestivú operáciu, ak vie, že to prinesie trvalý úžitok, aj Jehova dovolil, aby ľudia zakúsili dočasnú existenciu zla na zemi. No tých, ktorí sa snažia konať Božiu vôľu, čakajú večné požehnania. Pavol vysvetľuje: „Tvorstvo nebolo podrobené márnosti z vlastnej vôle, ale pre toho, ktorý ho podrobil na základe nádeje, že tiež samo tvorstvo bude oslobodené z otroctva porušiteľnosti a bude mať slávnu slobodu Božích detí.“ — Rimanom 8:20, 21.

To je teda správa — nie taká, aké obyčajne vidíme v televízii alebo čítame v novinách, ale naozaj dobrá správa! Je to tá najlepšia správa od ‚Boha každej útechy‘, ktorý sa o nás skutočne stará. — 2. Korinťanom 1:3.

[Obrázky na strane 6]

Čas ukázal, že ľudstvo si nedokáže úspešne vládnuť nezávisle od Boha

[Pramene ilustrácií]

Somálska rodina: UN PHOTO 159849/​M. GRANT; atómová bomba: USAF photo; koncentračný tábor: U.S. National Archives photo