Jehova žehná a chráni tých, ktorí sú poslušní

„Ten, kto mňa počúva, bude bývať v bezpečí a nebude ho znepokojovať hrôza z nešťastia.“ — PRÍSLOVIA 1:33.

1, 2. Prečo je poslušnosť Bohu dôležitá? Znázorni to.

PÁPEROVÉ žlté kuriatka usilovne zobú v nízkej tráve a vôbec si neuvedomujú, že vysoko nad nimi krúži jastrab. Ich matka zrazu spustí výstražný krik, plný vysokých, chvejúcich sa tónov, a roztiahne krídla. Kuriatka sa rozbehnú k nej a o niekoľko sekúnd sú už bezpečne ukryté pod jej krídlami. Jastrab upúšťa od útoku. * Poučenie? Poslušnosť zachraňuje život!

² Toto poučenie je zvlášť dôležité pre dnešných kresťanov, pretože Satan vynakladá všetko úsilie na to, aby získal korisť medzi Božím ľudom. (Zjavenie 12:9, 12, 17) Jeho cieľom je zničiť našu duchovnosť, aby sme tak stratili Jehovovu priazeň a vyhliadku na večný život. (1. Petra 5:8) No ak zostávame blízko pri Bohu a pohotovo reagujeme na usmernenia, ktoré dostávame prostredníctvom jeho Slova a organizácie, môžeme si byť istí, že nás bude starostlivo chrániť. „Svojimi peruťami uzavrie k tebe prístup a pod jeho krídlami nájdeš útočište,“ napísal žalmista. — Žalm 91:4.

Neposlušný národ sa stáva obeťou

3. K čomu viedla opakovaná neposlušnosť Izraela?

³ Keď bol izraelský národ poslušný Jehovovi, opakovane mal úžitok z jeho bdelej starostlivosti. No ľud až príliš často opúšťal svojho Tvorcu a obracal sa k bohom z dreva a kameňa — k ‚neskutočnostiam, ktoré nijako neprospievajú a ktoré neoslobodzujú‘. (1. Samuelova 12:21) Po stáročiach takejto vzbury bol národ ako celok natoľko presiaknutý odpadlíctvom, že už nebola možná náprava. Preto Ježiš vyjadril ľútosť: „Jeruzalem, Jeruzalem, ktorý zabíjaš prorokov a kameňuješ tých, ktorí sú k nemu posielaní — ako často som chcel zhromaždiť tvoje deti, ako sliepka zhromažďuje svoje kuriatka pod svoje krídla! Ale vy ste nechceli. Hľa, váš dom sa vám zanecháva opustený.“ — Matúš 23:37, 38.

4. Ako sa v roku 70 n. l. stalo zjavným, že Jehova opustil Jeruzalem?

⁴ To, že Jehova opustil odpadlícky Izrael, sa stalo bolestne zjavným v roku 70 n. l. V tom roku sa rímske vojská s vysoko vztýčenými štandardami ozdobenými obrazom orla vrhli na Jeruzalem a spôsobili hroznú masakru. Mesto bolo vtedy plné účastníkov oslavy Pesachu. Ich mnohé obete im však nepriniesli Božiu priazeň. Bola to tragická pripomienka  slov, ktoré Samuel adresoval neposlušnému kráľovi Saulovi: „Má Jehova také potešenie v zápalných obetných daroch a obetiach ako v poslušnosti Jehovovmu hlasu? Hľa, poslúchať je lepšie ako obeť, venovať pozornosť lepšie ako tuk baranov.“ — 1. Samuelova 15:22.

5. Akú poslušnosť Jehova vyžaduje a ako vieme, že je možné prejavovať takú poslušnosť?

⁵ Hoci Jehova trvá na poslušnosti, berie do úvahy obmedzenia nedokonalých ľudí. (Žalm 130:3, 4) To, čo vyžaduje, je úprimnosť srdca a poslušnosť založená na viere, láske a zdravom strachu z toho, že by sme sa mu znepáčili. (5. Mojžišova 10:12, 13; Príslovia 16:6; Izaiáš 43:10; Micheáš 6:8; Rimanom 6:17) ‚Veľký oblak predkresťanských svedkov‘, ktorí si zachovali rýdzosť tvárou v tvár náročným skúškam, dokonca smrti, dokazuje, že je možné prejavovať takú poslušnosť. (Hebrejom 11:36, 37; 12:1) Ako veľmi títo svedkovia rozradostnili Jehovovo srdce! (Príslovia 27:11) Iní však boli spočiatku verní, ale na ceste poslušnosti nezostali. Jedným z nich bol Joáš, kráľ starovekého Judska.

Kráľ, ktorého skazila zlá spoločnosť

6, 7. Akým kráľom bol Joáš, kým žil Jehojada?

⁶ Kráľ Joáš ako malé dieťa len o vlások unikol úkladnej vražde. Keď dosiahol vek sedem rokov, veľkňaz Jehojada ho odvážne vzal z úkrytu a urobil ho kráľom. Keďže Jehojada, ktorý sa bál Boha, bol Joášovi otcom i radcom, mladý vládca „ďalej konal to, čo bolo správne v Jehovových očiach, po všetky dni kňaza Jehojadu“. — 2. Paralipomenon 22:10–23:1, 11; 24:1, 2.

⁷ K Joášovým dobrým skutkom patrila obnova Jehovovho chrámu — niečo, čo bolo „blízke Joášovmu srdcu“. Pripomenul veľkňazovi Jehojadovi, že z Júdu a Jeruzalema je potrebné vybrať chrámovú daň, tak ako to ‚nariadil Mojžiš‘, aby z nej mohli byť financované opravné práce. Jehojada mal zjavne úspech, pokiaľ ide o povzbudzovanie mladého kráľa k štúdiu a poslúchaniu Božieho Zákona. Vďaka tomu boli práce súvisiace s chrámom a chrámovým náčiním rýchlo dokončené. — 2. Paralipomenon 24:4, 6, 13, 14; 5. Mojžišova 17:18.

8. a) Čo predovšetkým viedlo k Joášovmu duchovnému pádu? b) K akému konaniu časom priviedla kráľa jeho neposlušnosť?

⁸ Žiaľ, Joáš nezostal poslušný Jehovovi. Prečo? Božie Slovo nám hovorí: „Po Jehojadovej smrti vošli judské kniežatá a poklonili sa kráľovi. V tom čase ich kráľ počúval. A postupne opustili dom Jehovu, Boha svojich predkov, a začali slúžiť posvätným kolom a modlám, takže pre túto ich vinu vzniklo proti Júdovi a Jeruzalemu rozhorčenie.“ Nezdravý vplyv judských kniežat priviedol kráľa aj k tomu, že odmietol počúvať Božích prorokov. Jedným z nich bol Jehojadov syn Zechariáš, ktorý odvážne pokarhal Joáša a ľud za ich neposlušnosť. Namiesto toho, aby sa Joáš kajal, dal Zechariáša ukameňovať. Akým bezcitným, neposlušným človekom sa stal Joáš — a to všetko preto, že podľahol vplyvu zlej spoločnosti! — 2. Paralipomenon 24:17–22; 1. Korinťanom 15:33.

9. Ako to, čo sa nakoniec stalo s Joášom a kniežatami, zdôrazňuje pochabosť neposlušnosti?

 ⁹ Čo sa nakoniec stalo s Joášom a jeho zlými spoločníkmi spomedzi kniežat, keďže opustili Jehovu? Vojenská sila Sýrčanov — len ‚malý počet mužov‘ — vpadla do Judska a ‚priviedla skazu na všetky kniežatá medzi ľudom‘. Útočníci tiež prinútili kráľa, aby vydal všetok svoj majetok, ako aj zlato a striebro svätyne. Hoci Joáš prežil, zostal z neho zlomený a chorý človek. Krátko nato sa jeho vlastní sluhovia proti nemu sprisahali a zavraždili ho. (2. Paralipomenon 24:23–25; 2. Kráľov 12:17, 18) Aké pravdivé boli Jehovove slová adresované Izraelu: „Keď nebudeš počúvať hlas Jehovu, svojho Boha, tým, že by si dbal na uplatňovanie všetkých jeho prikázaní a jeho ustanovení... prídu na teba tieto zlorečenia a dostihnú ťa“! — 5. Mojžišova 28:15.

Tajomník zachránený poslušnosťou

10, 11. a) Prečo je užitočné uvažovať o rade, ktorú dal Jehova Báruchovi? b) Akú radu dal Jehova Báruchovi?

¹⁰ Cítiš sa niekedy skľúčený preto, že iba málo ľudí, ktorých stretávaš v kresťanskej službe, prejavuje záujem o dobré posolstvo? Pociťuješ z času na čas hoci len v kútiku srdca závisť voči tým, ktorým sa hmotne darí a žijú neviazaným životom? Ak je to tak, zamysli sa nad Jeremiášovým tajomníkom Báruchom a nad láskyplnou radou, ktorú mu dal Jehova.

¹¹ Báruch práve zapisoval jednu prorockú správu, keď Jehova upriamil pozornosť naňho samého. Prečo? Pretože Báruch začal pociťovať nespokojnosť so svojím životným údelom a túžiť po niečom lepšom, ako bola jeho zvláštna výsada služby Bohu. Jehova si všimol túto zmenu v Báruchovom postoji a dal mu jasnú, ale pritom láskavú radu: „Stále hľadáš pre seba veľké veci. Nehľadaj ďalej. Hľa, privádzam totiž nešťastie na každé telo... a ja ti dám tvoju dušu ako korisť na všetkých miestach, kam by si šiel.“ — Jeremiáš 36:4; 45:5.

12. Prečo by sme nemali hľadať pre seba „veľké veci“ v súčasnom systéme vecí?

¹² Cítiš v Jehovových slovách Báruchovi jeho hlboký záujem o tohto znamenitého muža, ktorý mu tak verne a odvážne slúžil po boku Jeremiáša? Podobne aj dnes sa Jehova hlboko zaujíma o tých, ktorí sú v pokušení ísť za tým, čo považujú za zelenšie pastviny v tomto systéme vecí. Našťastie mnohí z nich podobne ako Báruch zareagovali na láskyplné usmerňovanie zo strany zodpovedných duchovných bratov. (Lukáš 15:4–7) Áno, kiež si každý z nás jasne uvedomí, že nie je žiadna budúcnosť pre tých, ktorí pre seba hľadajú „veľké veci“ v tomto systéme. Nielenže takíto ľudia nenájdu pravé šťastie, ale čo je ešte horšie, čoskoro sa pominú s týmto svetom a so všetkými jeho sebeckými túžbami. — Matúš 6:19, 20; 1. Jána 2:15–17.

13. Aké poučenie o pokore nám poskytuje správa o Báruchovi?

¹³ Správa o Báruchovi nám tiež poskytuje vynikajúce poučenie o pokore. Všimni si, že Jehova nedal Báruchovi radu priamo, ale hovoril prostredníctvom Jeremiáša, ktorého nedokonalosti a zvláštnosti Báruch zrejme veľmi dobre poznal. (Jeremiáš 45:1, 2) No Báruch sa nenechal ovládnuť pýchou; pokorne rozlíšil, že skutočným zdrojom rady bol Jehova. (2. Paralipomenon 26:3, 4, 16; Príslovia 18:12; 19:20) Teda ak ‚urobíme dajaký chybný krok, skôr ako si to uvedomíme‘, a dostaneme potrebnú radu z Božieho Slova, konajme podľa príkladu Bárucha a prejavme podobnú zrelosť, duchovnú rozlišovaciu schopnosť a pokoru. — Galaťanom 6:1.

14. Prečo je pre nás dobré poslúchať tých, ktorí sa medzi nami ujímajú vedenia?

¹⁴ Taký pokorný postoj z našej strany tiež pomôže tým, ktorí nám radu dávajú. List Hebrejom 13:17 hovorí: „Poslúchajte tých, ktorí sa medzi vami ujímajú vedenia, a podriaďujte sa im, lebo oni stále bdejú nad vašimi dušami ako takí, ktorí budú skladať účty, aby to robili s radosťou, a nie so vzdychaním, lebo by vám to bolo na škodu.“ Ako často starší vylievajú  svoje srdce pred Jehovom, keď sa modlia o odvahu, múdrosť a takt potrebný na to, aby si mohli spĺňať túto náročnú stránku svojej pastierskej práce! ‚Uznávajme teda takýchto ľudí.‘ — 1. Korinťanom 16:18.

15. a) Ako Jeremiáš prejavil Báruchovi dôveru? b) Ako bol Báruch odmenený za svoju pokornú poslušnosť?

¹⁵ Je zjavné, že Báruch napravil svoje zmýšľanie, pretože potom dostal od Jeremiáša veľmi náročné poverenie — ísť do chrámu a nahlas prečítať práve to odsudzujúce posolstvo, ktoré z Jeremiášových úst sám zapísal. Poslúchol Báruch? Áno, urobil ‚všetko, čo mu prikázal prorok Jeremiáš‘. To isté posolstvo prečítal dokonca aj jeruzalemským kniežatám, čo si nepochybne vyžadovalo značnú odvahu. (Jeremiáš 36:1–6, 8, 14, 15) Asi o 18 rokov neskôr mesto padlo do rúk Babylončanov. Predstav si, aký vďačný musel byť Báruch, keď bol ušetrený vďaka tomu, že dbal na Jehovovo varovanie a prestal hľadať pre seba „veľké veci“. — Jeremiáš 39:1, 2, 11, 12; 43:6.

Poslušnosť počas obliehania zachránila životy

16. Ako Jehova prejavil súcit voči Židom v Jeruzaleme počas babylonského obliehania v roku 607 pred n. l.?

¹⁶ Boží súcit s poslušnými opäť vystúpil do popredia pri zničení Jeruzalema v roku 607 pred n. l. Keď obliehanie vrcholilo, Jehova Židom povedal: „Hľa, predkladám vám cestu života a cestu smrti. Ten, kto zostane sedieť v tomto meste, zomrie mečom, hladom a morom; ale ten, kto vyjde a kto naozaj odpadne k Chaldejcom, ktorí vás obliehajú, zostane nažive a istotne dostane svoju dušu ako korisť.“ ​(Jeremiáš 21:8, 9) Hoci si obyvatelia Jeruzalema zaslúžili zničenie, Jehova dokonca aj v tejto kritickej poslednej hodine prejavil súcit voči tým, ktorí ho poslúchali. *

17. a) V akých dvoch ohľadoch bola skúšaná Jeremiášova poslušnosť, keď dostal od Jehovu pokyn povedať obliehaným Židom, aby ‚odpadli k Chaldejcom‘? b) Ako môžeme mať úžitok z Jeremiášovho príkladu poslušnosti spojenej s odvahou?

¹⁷ Povedať Židom, aby sa vzdali, bolo nepochybne skúškou poslušnosti aj pre Jeremiáša. Jedným z dôvodov, prečo to tak bolo, je to, že Jeremiáš bol horlivý pre Božie meno. Nechcel, aby Jehovovo meno potupovali nepriatelia, ktorí pripisovali svoje víťazstvo neživým modlám. (Jeremiáš 50:2, 11; Plač Jeremiáša 2:16) Okrem toho Jeremiáš vedel, že keď povie ľudu, aby sa vzdal, vystaví tým svoj život veľkému nebezpečenstvu, pretože mnohí budú jeho slová považovať za buričské. No Jeremiáš sa nestiahol, ale poslušne oznamoval Jehovove vyhlásenia. (Jeremiáš 38:4, 17, 18)  Podobne ako Jeremiáš, aj my prinášame nepopulárne posolstvo. Je to to isté posolstvo, pre ktoré opovrhovali Ježišom. (Izaiáš 53:3; Matúš 24:9) Teda ‚nechvejme sa pred ľuďmi‘, ale tak ako Jeremiáš odvážne poslúchajme Jehovu a prejavujme v neho úplnú dôveru. — Príslovia 29:25.

Poslušnosť tvárou v tvár Gógovmu útoku

18. Aké skúšky poslušnosti zažijú Jehovovi služobníci v budúcnosti?

¹⁸ Už čoskoro bude celý Satanov skazený systém zničený v nebývalom „veľkom súžení“. (Matúš 24:21) Niet pochýb, že pred týmto obdobím a počas neho Boží ľud zažije veľké skúšky svojej viery a poslušnosti. Biblia napríklad hovorí, že Satan v úlohe ‚Góga z krajiny Magóg‘ podnikne totálny útok proti Jehovovým služobníkom, pričom zmobilizuje celé hordy, ktoré sú opísané ako ‚početná vojenská sila podobná oblakom, aby pokryla krajinu‘. (Ezechiel 38:2, 14–16) Boží ľud, neozbrojený a počtom oveľa menší, bude hľadať útočište pod Jehovovými „peruťami“, ktoré Jehova akoby rozprestrie, aby chránil poslušných.

19, 20. a) Prečo bola pre Izraelitov životne dôležitá poslušnosť, keď boli pri Červenom mori? b) Ako môžeme mať dnes úžitok z toho, keď s modlitbou uvažujeme nad správou o Červenom mori?

¹⁹ Táto situácia nám pripomína čas, keď Izrael vyšiel z Egypta. Po tom, čo Jehova postihol Egypt desiatimi pustošivými ranami, neviedol svoj ľud najkratšou cestou do Zasľúbenej krajiny, ale dole k Červenému moru, kde sa mohli ľahko dostať do úzkych a byť napadnutí. Z hľadiska vojenskej stratégie sa to mohlo zdať ako veľmi nešťastný ťah. Keby si tam vtedy bol, bol by si poslúchol Jehovovo slovo, ktoré dal prostredníctvom Mojžiša, a pochodoval by si s plnou dôverou k Červenému moru, hoci by si vedel, že Zasľúbená krajina leží iným smerom? — 2. Mojžišova 14:1–4.

²⁰ Keď ďalej čítame 14. kapitolu 2. Mojžišovej, vidíme, ako Jehova oslobodil svoj ľud pozoruhodným prejavom moci. Ak si vyhradíme čas na štúdium takýchto správ a na uvažovanie o nich, môže to veľmi posilniť našu vieru! (2. Petra 2:9) Silná viera nás zase posilní, aby sme boli Jehovovi poslušní, dokonca aj keď sa zdá, že jeho požiadavky sú v rozpore s ľudskou logikou. (Príslovia 3:5, 6) Polož si teda otázku: ‚Snažím sa budovať si vieru prostredníctvom usilovného štúdia Biblie, modlitby a rozjímania, ako aj pravidelného spoločenstva s Božím ľudom?‘ — Hebrejom 10:24, 25; 12:1–3.

Poslušnosť vštepuje nádej

21. Aké požehnania, či už dnes, alebo v budúcnosti, čakajú tých, ktorí poslúchajú Jehovu?

²¹ Tí, ktorí urobili poslušnosť Jehovovi svojím spôsobom života, už teraz zažívajú splnenie slov Prísloví 1:33, kde sa hovorí: „Ten, kto mňa [poslušne] počúva, bude bývať v bezpečí a nebude ho znepokojovať hrôza z nešťastia.“ A akým úžasným spôsobom sa tieto utešujúce slová ukážu ako aktuálne počas blížiaceho  sa Jehovovho dňa pomsty! Ježiš povedal svojim učeníkom: „Keď sa to začne diať, vzpriamte sa a zodvihnite hlavy, lebo sa približuje vaše vyslobodenie.“ ​(Lukáš 21:28) Je jasné, že iba tí, ktorí poslúchajú Boha, budú pociťovať istotu potrebnú na to, aby konali podľa týchto slov. — Matúš 7:21.

22. a) Aký dôvod na dôveru má Jehovov ľud? b) Čo sa bude rozoberať v nasledujúcom článku?

²² Ďalší dôvod na dôveru je to, že „Zvrchovaný Pán Jehova neurobí nič, pokiaľ nezjaví svoju dôvernú vec svojim sluhom prorokom“. (Ámos 3:7) Dnes Jehova neinšpiruje prorokov tak ako v minulosti; namiesto toho poveril triedu verného otroka, aby poskytovala jeho domácnosti časový duchovný pokrm. (Matúš 24:45–47) Preto je veľmi dôležité, aby sme voči tomuto „otrokovi“ prejavovali poslušný postoj. Ako uvidíme v nasledujúcom článku, takouto poslušnosťou dávame tiež najavo svoj postoj voči Ježišovi, pánovi tohto „otroka“. On je Ten, ktorému „bude patriť poslušnosť národov“. — 1. Mojžišova 49:10.

[Poznámky pod čiarou]

Spomínaš si?

• K čomu viedla opakovaná neposlušnosť Izraela?

• Ako spoločníci ovplyvnili kráľa Joáša v raných rokoch jeho života a neskôr?

• Čo sa môžeme naučiť od Bárucha?

• Prečo Jehovov poslušný ľud nemá dôvod na strach, zatiaľ čo sa súčasný systém blíži k svojmu koncu?

[Študijné otázky]

[Obrázok na strane 13]

Pod Jehojadovým vedením bol mladý Joáš poslušný Jehovovi

[Obrázok na strane 15]

Zlí spoločníci ovplyvnili Joáša, aby dal zabiť Božieho proroka

[Obrázok na strane 16]

Bol by si poslúchal Jehovu a stal by si sa svedkom prejavu jeho pozoruhodnej zachraňujúcej moci?