Čas radosti na Balkáne
Čas radosti na Balkáne
Bol rok 1922. V Innsbrucku v Rakúsku sa konalo zhromaždenie Vážnych bádateľov Biblie, ako boli vtedy známi Jehovovi svedkovia. Medzi poslucháčmi bol aj Franz Brand, mladý muž z Apatinu vo Vojvodine v Srbsku. V momente, keď rečník spomenul Božie meno Jehova, dav začal pískať, čím mu znemožnil pokračovať a zhromaždenie sa skončilo. Ale to, čo Franz počul, naňho hlboko zapôsobilo a začal kázať dobré posolstvo o Kráľovstve. To boli skromné začiatky úžasného duchovného vzrastu v jednej z balkánskych krajín.
VO VÄČŠINE ľudí dnes názov Juhoslávia vyvolá predstavu vojny a krviprelievania. V mysli sa im vynoria strašidelné obrazy hrozných masakrov, zúfalých utečencov, zničených domov a utrápených sirôt. Slovami sa nedá opísať mučivá bolesť a bieda spôsobená vojnou, ktorá zúrila na Balkánskom polostrove od roku 1991 do roku 1995 a ktorá zničila všetky nádeje, že ľudia vlastným úsilím dosiahnu úspešnú a bezproblémovú budúcnosť. Následkom vojny ľudia v bývalej Juhoslávii trpia ekonomickými ťažkosťami a hroznou chudobou. *
Vzhľadom na takéto utrpenie by človek sotva čakal, že v tejto časti sveta nájde šťastných ľudí. No aj keď sa to môže zdať čudné, takíto ľudia tu sú. V skutočnosti zažili koncom 20. storočia deň zvláštnej radosti. Čo s týmto všetkým mal spoločné Franz Brand, mladý muž spomínaný v úvode?
Duchovný rast na Balkáne
Franz Brand bol nadšený novými pravdami, ktoré počul, a rozhodol sa, že musí šíriť dobré posolstvo. Našiel si prácu ako holič v slovinskom meste Maribor, ležiacom blízko rakúskych hraníc, a začal kázať svojim zákazníkom, ktorí zvyčajne sedeli a ticho počúvali, pretože ich holil. Vďaka jeho úsiliu vznikla v Maribore koncom 20. rokov minulého storočia malá skupina hlásateľov Kráľovstva. Biblické prednášky sa konali v reštaurácii, ktorú neskôr vhodne pomenovali Reštaurácia s jedlami z morských živočíchov Novi svet.
Časom sa dobré posolstvo rozšírilo po celej krajine. Pomôckou pri tomto rozširovaní bola „Fotodráma Stvorenie“ (osemhodinové predstavenie obsahujúce filmy, diapozitívy a nahrávky). Keď v 30. rokoch nastalo v Nemecku kruté prenasledovanie Jehovových svedkov, rady svedkov v juhoslovanskom kráľovstve posilnili nemeckí priekopníci, ktorí utiekli zo svojej domovskej krajiny. Obetovali svoje osobné pohodlie alebo výhody a usilovali sa dostať aj do tých najodľahlejších častí tejto hornatej krajiny, aby tam kázali. Sprvu sa zdalo, že na ich posolstvo je iba slabý ohlas. Na začiatku 40. rokov minulého storočia podávalo správu zo zvestovateľskej služby len 150 zvestovateľov.
V roku 1941 sa začalo zúrivé prenasledovanie, ktoré trvalo do roku 1952. Bolo veľkou radosťou, keď za komunistického režimu generála Tita boli Jehovovi svedkovia nakoniec 9. septembra 1953 zákonne zaregistrovaní! V tom roku tu bolo 914 zvestovateľov dobrého posolstva a ich počet stále rástol. Do roku 1991 sa počet zvestovateľov zvýšil na 7420 a na Pamätnej slávnosti v tom roku bolo 16 072 prítomných.
Od 16. do 18. augusta 1991 sa v Záhrebe v Chorvátsku konal prvý medzinárodný zjazd Jehovových svedkov v tejto krajine. Bolo na ňom prítomných 14 684 domácich aj zahraničných delegátov. Tento nezabudnuteľný zjazd pripravil Jehovov ľud na skúšky, ktoré mali prísť. Jednými z posledných vozidiel, ktoré prešli colnicou medzi Chorvátskom a Srbskom, boli autobusy, ktoré viezli domov srbských delegátov. Keď prešiel posledný autobus, hranica bola uzavretá a začala sa vojna.
Jehovov ľud má dôvody na radosť
Roky vojny boli pre Jehovových svedkov na Balkáne časom krutých skúšok. Aj napriek tomu však majú dôvod na radosť, pretože Jehova požehnal svoj ľud úžasným vzrastom. Od roku 1991 počet zvestovateľov Kráľovstva v oblasti bývalej Juhoslávie vzrástol o viac ako 80 percent. V služobnom roku 2001 sa dosiahol vrcholný počet 13 472 zvestovateľov.
O činnosť Jehovových svedkov v celej bývalej Juhoslávii sa starali kancelárie v Záhrebe a Belehrade (Srbsko). Vzhľadom na vzrast a politické zmeny bolo potrebné zriadiť nové kancelárie v Ľubľane (Slovinsko) a v Skopje (Macedónsko). Okrem toho sa získali nové priestory pre kancelárie v Belehrade a Záhrebe. V týchto kanceláriách slúži približne 140 členov. Väčšinou sú to mladí ľudia naplnení horlivosťou a láskou k Jehovovi. Značný počet z nich pracuje na preklade biblických študijných pomôcok do chorvátčiny, macedónčiny, slovinčiny a srbčiny. Je požehnaním, že väčšina časopisov a literatúry Jehovových svedkov v týchto jazykoch sa vydáva simultánne s anglickým vydaním! Tieto publikácie pomáhajú mnohým ľuďom nájsť útechu a nádej.
Ďalším dôvodom na radosť je podpora, ktorú nesebecky poskytujú mnohí služobníci
celým časom z iných krajín. V posledných rokoch bolo vybudovaných niekoľko pekných sál Kráľovstva, čo prispieva k radosti zborov. Ale mala prísť ešte väčšia radosť. Ako to?Výnimočný projekt
Veľa zvestovateľov si často kládlo otázku: ‚Budeme mať niekedy Preklad nového sveta v našom jazyku?‘ Rok čo rok dúfali, že budú na oblastnom zjazde počuť takýto oznam. Ale ako by sa dal zvládnuť takýto veľký projekt, keď prekladateľské tímy pre tieto jazyky sa sformovali iba pred niekoľkými rokmi a bolo v nich relatívne málo prekladateľov?
Vedúci zbor po preskúmaní veci schválil spoločný projekt, v rámci ktorého prekladateľské tímy Chorvátska, Macedónska a Srbska úzko spolupracovali, a tak navzájom využívali svoju prácu a podnety. Vedenia sa ujímal chorvátsky tím.
Deň radosti
Jehovovi svedkovia na Balkáne nikdy nezabudnú na 23. júl 1999. Séria oblastných zjazdov „Božie prorocké slovo“ sa mala simultánne konať v Belehrade, Sarajeve (Bosna a Hercegovina), Skopje a Záhrebe. Nejaký čas nebolo isté, či sa zjazd v Belehrade bude môcť konať, pretože počas bombardovania jednotkami NATO neboli povolené žiadne verejné zhromaždenia. Ako sa bratia tešili z vyhliadky, že sa budú môcť po mesiacoch neistoty spoločne stretnúť! Ale skutočnosť prevýšila ich očakávanie.
V piatok poobede zaznel na všetkých štyroch miestach konania zjazdu mimoriadny oznam. Medzi 13 497 delegátmi nastalo ticho v očakávaní toho, čo príde. Keď rečník nakoniec oznámil vydanie Prekladu nového sveta Kresťanských gréckych Písiem v chorvátčine a srbčine a povedal účastníkom, že na preklade v macedónčine sa pracuje, delegáti už nemohli ovládnuť svoje emócie. Burácajúci potlesk rečníkovi nedovolil dokončiť oznam. Na zjazde v Sarajeve v publiku od prekvapenia zrazu zavládlo úplné ticho. Potom nasledoval dlhý aplauz. V Belehrade mnohým stekali po tvári slzy radosti, a kým rečník mohol dokončiť oznam, prerušoval ho opakovaný potlesk. Všetci boli nesmierne šťastní!
Tento dar bol o to cennejší, že Jehovovi svedkovia získali vydavateľské práva na iný chorvátsky, ako aj srbský preklad Biblie. A tak v týchto dvoch jazykoch bol Preklad nového sveta Kresťanských gréckych Písiem spojený do jedného zväzku s prekladom Hebrejských Písiem v rovnakom jazyku. Navyše srbská Biblia bola vytlačená aj v latinke, aj v azbuke.
Jehovov ľud na Balkáne sa s vďačnosťou za všetky požehnania a vedenie, ktoré dostal, úplne zhoduje s Dávidovými slovami: „Aj keď kráčam údolím hlbokého tieňa, nebojím sa ničoho zlého, veď [ty, Jehova] si so mnou.“ Napriek všetkým ťažkostiam, ktorým naďalej čelí, je odhodlaný robiť ‚Jehovovu radosť svojou pevnosťou‘. — Žalm 23:4; Nehemiáš 8:10.
[Poznámka pod čiarou]
^ 3. ods. Bývalá Juhoslávia zahŕňala šesť republík — Bosnu a Hercegovinu, Čiernu Horu, Chorvátsko, Macedónsko, Slovinsko a Srbsko.
[Obrázok na strane 20]
Prvá skupina zvestovateľov z Mariboru v Slovinsku zvestuje vo vzdialenom obvode