Prejsť na článok

Prejsť na obsah

Výchova detí v cudzej krajine — problémy a odmena

Výchova detí v cudzej krajine — problémy a odmena

Výchova detí v cudzej krajine — problémy a odmena

MILIÓNY ľudí sa sťahujú zo svojej krajiny v nádeji, že v novej krajine začnú odznova. V Európe je teraz vyše 20 miliónov prisťahovalcov, Spojené štáty sú domovom viac ako 26 miliónov obyvateľov, ktorí sa narodili mimo tejto krajiny, a viac ako 21 percent celkovej populácie Austrálie sa narodilo v zámorí. Tieto rodiny prisťahovalcov musia často zápasiť s novým jazykom a musia sa prispôsobiť novej kultúre.

Deti sa jazyk novej krajiny zvyčajne naučia rýchlo a začnú myslieť v tomto novom jazyku. Ich rodičom to môže trvať dlhšie. Ako deti rastú v krajine, ktorá je pre ich rodičov cudzou, jazykové problémy môžu viesť k vzniku komunikačnej priepasti, ktorú nie je ľahké preklenúť.

Nielenže nový jazyk pôsobí na myslenie detí, ale aj kultúra novej krajiny môže ovplyvniť ich cítenie. Rodičom sa môže zdať ťažké pochopiť reakcie svojich detí. Preto rodičia, ktorí sú prisťahovalcami a ktorí sa snažia vychovávať svoje deti „v kázni a v Jehovovom myšlienkovom usmerňovaní“, čelia špecifickým problémom. — Efezanom 6:4.

Náročná úloha zasiahnuť myseľ aj srdce

Kresťanskí rodičia majú túžbu i zodpovednosť vyučovať svoje deti ‚čistý jazyk‘ biblickej pravdy. (Sofoniáš 3:9) Ale ako môžu rodičia vštepovať Jehovov zákon do sŕdc svojich detí, ak deti majú iba obmedzené znalosti jazyka svojich rodičov a ak rodičia nie sú schopní účinne sa vyjadrovať v jazyku, na ktorý si zvykli ich deti? (5. Mojžišova 6:7) Deti možno rozumejú slovám, ktoré hovoria ich rodičia, ale ak tieto slová nezasiahnu ich srdce, deti sa môžu stať cudzincami vo vlastnom domove.

Pedro a Sandra sa presťahovali z Južnej Ameriky do Austrálie a čelia tomuto problému, pretože vychovávajú dvoch dospievajúcich synov. * Pedro hovorí: „Pri rozhovore o duchovných veciach je zapojené srdce i city. Potrebujete vyjadrovať hlbšie a závažnejšie myšlienky, takže potrebujete väčšiu slovnú zásobu.“ Sandra dodáva: „Keby naše deti nerozumeli nášmu materinskému jazyku úplne, potom by mohol trpieť ich duchovný život. Mohli by stratiť vzťah k pravde, lebo by nepochopili podstatu toho, čo sa učia. Zakrpatela by ich duchovná rozlišovacia schopnosť a trpel by ich vzťah k Jehovovi.“

Gnanapirakasam a Helen sa presťahovali zo Srí Lanky do Nemecka a teraz majú dve deti. Zhodne sa vyjadrujú: „Považujeme za veľmi dôležité, že naše deti hovoria naším materinským jazykom, hoci sa učia aj po nemecky. Je pre ne dôležité, aby boli schopné hovoriť s nami o svojich pocitoch, od srdca k srdcu.“

Miguel a Carmen, ktorí emigrovali z Uruguaja do Austrálie, hovoria: „Rodičia, ktorí sú v takej situácii ako my, musia vynakladať väčšie úsilie. Buď sa musia naučiť nový jazyk tak dobre, aby v tomto jazyku vedeli chápať a vysvetľovať duchovné veci, alebo musia svoje deti naučiť dobre ovládať materinský jazyk.“

Rodinné rozhodnutie

Pre duchovné zdravie ktorejkoľvek prisťahovaleckej rodiny je veľmi dôležité rozhodnúť sa, ktorý jazyk bude rodina používať, aby bola ‚vyučovaná Jehovom‘. (Izaiáš 54:13) Ak je neďaleko zbor, ktorý hovorí materinským jazykom rodiny, možno sa rodina rozhodne podporiť tento zbor. Na druhej strane sa možno rozhodne navštevovať zbor, ktorý hovorí prevládajúcim jazykom krajiny, do ktorej sa presťahovali. Aké činitele budú mať vplyv na toto rozhodnutie?

Demetrios a Patroulla, ktorí sa presťahovali z Cypru do Anglicka a vychovali tam päť detí, vysvetľujú, čo ovplyvnilo ich rozhodnutie: „Zozačiatku naša rodina navštevovala grécky hovoriaci zbor. Hoci nám rodičom to veľmi pomáhalo, ukázalo sa, že pre naše deti je to prekážkou v duchovnom raste. Aj keď mali základné znalosti gréčtiny, mali problém s hlbšími myšlienkami. Prejavilo sa to na ich dosť pomalom duchovnom rozvoji. Ako rodina sme prešli do anglicky hovoriaceho zboru a takmer okamžite sme videli úžitok, aký to prinieslo našim deťom. Duchovne ich to posilnilo. Zmeniť zbor nebolo ľahké rozhodnutie, ale v našom prípade sa to ukázalo ako múdre.“

Rodina naďalej používala aj materinský jazyk rodičov a zožala za to bohatú odmenu. Ich deti sa vyjadrujú: „Ovládať viac ako jeden jazyk je výhoda. Hoci je nám bližšia angličtina, zistili sme, že znalosť gréčtiny nám umožňuje mať silné a blízke vzťahy v rámci rodiny, hlavne s našimi starými rodičmi. Stali sme sa aj súcitnejšími k prisťahovalcom a nadobudli sme tým dôveru, že sa dokážeme naučiť aj iný jazyk. Takže keď sme vyrástli, naša rodina sa presťahovala, aby sme mohli pomáhať v albánsky hovoriacom zbore.“

Christopher a Margarita sa tiež presťahovali z Cypru do Anglicka a vychovali tam tri deti. Rozhodli sa podporiť grécky hovoriaci zbor. Ich syn Nikos, ktorý teraz slúži ako starší v grécky hovoriacom zbore, si spomína: „Dostali sme povzbudenie, aby sme sa pripojili k novovytvorenému grécky hovoriacemu zboru. Naša rodina to považovala za teokratické pridelenie.“

Margarita podotýka: „Keď naši dvaja chlapci mali sedem a osem rokov, zapísali sa do teokratickej školy kazateľskej služby. Ako rodičia sme mali trochu obavy z ich obmedzenej znalosti gréčtiny. Ale každá úloha bola rodinným projektom. Mnoho hodín sme strávili tým, že sme im pomáhali pripraviť si prejavy.“

Ich dcéra Joanna hovorí: „Spomínam si, ako nás otecko učil gréčtinu tak, že nám písal doma na tabuľu abecedu a my sme sa ju museli dôkladne naučiť. Veľa ľudí strávi roky štúdiom jazyka, ale s mamičkinou a oteckovou pomocou sme sa naučili po grécky bez toho, aby nám to zabralo príliš veľa času.“

Niektoré rodiny podporia cudzojazyčný zbor, pretože rodičia sa domnievajú, že na rozvíjanie „duchovnej rozlišovacej schopnosti“ a na pokrok potrebujú byť vyučovaní vo svojom materinskom jazyku. (Kolosanom 1:9, 10; 1. Timotejovi 4:13, 15) Alebo sa rodina pozerá na svoje jazykové znalosti ako na výhodu, vďaka ktorej môže pomôcť iným prisťahovalcom spoznať pravdu.

Na druhej strane sa rodina môže domnievať, že pre ňu bude najlepšie, ak bude navštevovať zbor, kde sa hovorí prevládajúcim jazykom krajiny, do ktorej sa presťahovali. (Filipanom 2:4; 1. Timotejovi 3:5) Je na hlave rodiny, aby urobila toto rozhodnutie na modlitbách a po diskusii s ostatnými členmi svojej rodiny. (Rimanom 14:4; 1. Korinťanom 11:3; Filipanom 4:6, 7) Aké návrhy by týmto rodinám mohli pomôcť?

Niektoré praktické návrhy

Už spomínaní Pedro a Sandra hovoria: „Doma sme si zaviedli pravidlo hovoriť iba po španielsky, aby sme svoj materinský jazyk nezabudli. Keďže naši chlapci vedia, že ovládame angličtinu, je ťažké toto pravidlo dodržiavať. Ale keby sme ho nedodržiavali, rýchlo by zabudli po španielsky.“

Miguel a Carmen, ktorých sme už tiež citovali, odporúčajú: „Ak rodičia vedú pravidelné rodinné štúdium v ich materinskom jazyku a ak v tomto jazyku každý deň rozoberajú denný text, deti sa nenaučia len základy jazyka — naučia sa v tomto jazyku vyjadrovať duchovné myšlienky.“

Miguel tiež navrhuje: „Urobte zo zvestovateľskej služby zábavu. Náš obvod tvorí rozsiahla časť veľkomesta a množstvo času strávime cestovaním v aute, aby sme našli ľudí, ktorí hovoria naším jazykom. Čas využívame tak, že hráme biblické hry a rozprávame sa o dôležitých veciach. Snažím sa cesty do služby naplánovať tak, aby sme vykonali niekoľko hodnotných opätovných návštev. Teda v priebehu dňa sú deti zapojené aspoň do jedného hlbšieho rozhovoru.“

Vyrovnávanie sa s kultúrnymi rozdielmi

Božie Slovo mladých povzbudzuje: „Počúvaj, syn môj, kázeň svojho otca a neopúšťaj zákon svojej matky.“ ​(Príslovia 1:8) Problémy však môžu nastať, keď otcovo meradlo kázne a matkin „zákon“ sú ovplyvnené kultúrou odlišnou od kultúry, v ktorej žijú ich deti.

Samozrejme, každý, kto je hlavou rodiny, sa musí sám rozhodnúť, ako bude viesť svoju domácnosť, a nemal by sa nechať príliš ovplyvňovať inými rodinami. (Galaťanom 6:4, 5) No dobrá komunikácia medzi rodičmi a deťmi môže rodičom pomôcť pochopiť nové zvyky.

Avšak mnohé zvyky alebo praktiky, ktoré sú v rozvinutých krajinách bežné, môžu byť škodlivé pre duchovné zdravie kresťanov. Moderná hudba a zábava často propagujú sexuálnu nemravnosť, chamtivosť a vzburu. (Rimanom 1:26–32) Ani napriek ťažkostiam s porozumením jazyka si kresťanskí rodičia nemôžu dovoliť vzdať sa svojej zodpovednosti kontrolovať, akú hudbu a zábavu si vyberajú ich deti. Musia určiť jasné pravidlá. To však môže byť náročné.

Carmen hovorí: „Často nerozumieme slovám piesní, ktoré počúvajú naše deti. Melódia možno znie dobre, ale nevieme, či slová nie sú dvojzmyselné, alebo či tam nie sú slangové výrazy, ktoré majú nemravný zmysel.“ Ako vyriešili túto situáciu? Miguel hovorí: „Veľa času venujeme tomu, aby sme deti vyučovali o nebezpečenstvách nemravnej hudby, a snažíme sa im pomôcť, aby si vybrali hudbu, ktorú Jehova schvaľuje.“ Áno, pri vyrovnávaní sa s kultúrnymi rozdielmi je potrebná ostražitosť a rozumnosť. — 5. Mojžišova 11:18, 19; Filipanom 4:5.

Zožatie odmeny

Výchova detí v cudzej krajine si vyžaduje oveľa viac času a úsilia. O tom niet pochýb. Ale rodičia aj deti môžu zožať za svoje úsilie odmenu navyše.

Azzam a jeho manželka Sara emigrovali z Turecka do Nemecka, kde vychovali tri deti. Ich najstarší syn teraz slúži v kancelárii odbočky Jehovových svedkov v Selterse v Nemecku. Azzam hovorí: „Pre deti je veľmi prospešné, že si môžu rozvíjať vlastnosti, ktoré sú užitočné v oboch kultúrach.“

Antonio a Lutonadio sa presťahovali z Angoly do Nemecka a vychovávajú tam deväť detí. Rodina hovorí jazykom lingala, francúzsky a nemecky. Antonio hovorí: „To, že ovládame rôzne jazyky, našej rodine umožňuje, aby zvestovala ľuďom z mnohých krajín. Prináša nám to naozaj veľkú radosť.“

Dve deti japonského páru, ktorý sa presťahoval do Anglicka, cítia, že majú veľkú výhodu, keď vedia japonsky aj anglicky. Títo mladí hovoria: „Ovládanie dvoch jazykov nám pomohlo získať zamestnanie. Máme úžitok z veľkých zjazdov v anglickom jazyku. Zároveň máme výsadu slúžiť v japonsky hovoriacom zbore, kde je veľká potreba zvestovateľov.“

Môžete byť úspešní

Výchova detí medzi ľuďmi, ktorí nemajú rovnaké kultúrne hodnoty, je náročná úloha, pred akou stáli Boží služobníci už v biblických časoch. Mojžišovým rodičom sa to podarilo, hoci Mojžiša vychovávali v Egypte. (2. Mojžišova 2:9, 10) Viacero Židov vo vyhnanstve v Babylone vychovalo deti, ktoré sa chceli vrátiť do Jeruzalema a obnoviť pravé uctievanie. — Ezdráš 2:1, 2, 64–70.

Rovnako aj dnes môžu byť kresťanskí rodičia úspešní. Môžu byť odmenení a počuť od svojich detí podobné vyjadrenie ako jeden manželský pár: „Vďaka láskyplnej starostlivosti otecka a mamičky, s ktorými sme sa vždy radi rozprávali, sme pevne zomknutou rodinou. Sme šťastní, že sme časťou celosvetovej rodiny, ktorá slúži Jehovovi.“

[Poznámka pod čiarou]

^ 7. ods. Niektoré mená boli zmenené

[Obrázok na strane 24]

Keď doma hovoríte iba vaším materinským jazykom, deti získajú základné znalosti tohto jazyka

[Obrázok na strane 24]

Spoločný jazyk udržiava puto medzi starými rodičmi a vnúčatami

[Obrázok na strane 25]

Keď s deťmi študujete Bibliu, rozvíja sa ich „duchovná rozlišovacia schopnosť“