„Vzoprite sa Diablovi“

„Vzoprite sa Diablovi, a utečie od vás.“ — JAKUB 4:7.

1. Čo môžeme povedať o súčasnom svete a prečo musia byť pomazaní a ich spoločníci ostražití?

„BOH sa stratil, ale Diabol zostáva.“ Tieto slová, ktoré povedal francúzsky spisovateľ André Malraux, môžeme vhodne uplatniť aj na svet, v ktorom žijeme. Zdá sa, že činnosť ľudí viac odzrkadľuje Diablove úskoky ako vôľu Boha. Satan vedie ľudí na scestie „každým mocným skutkom a lživými znameniami a predzvesťami a s každým nespravodlivým podvodom pre tých, ktorí hynú“. (2. Tesaloničanom 2:9, 10) V týchto „posledných dňoch“ však Satan sústreďuje svoje úsilie na Božích oddaných služobníkov, vedie vojnu s pomazanými kresťanmi, „ktorí zachovávajú Božie prikázania a konajú dielo vydávania svedectva pre Ježiša“. (2. Timotejovi 3:1; Zjavenie 12:9, 17) Títo svedkovia a ich spoločníci, ktorí majú pozemskú nádej, musia byť ostražití.

2. Ako Satan zviedol Evu a čoho sa obával apoštol Pavol?

² Satan je skrz-naskrz podvodníkom. Použil hada na zastretie svojej totožnosti a zviedol Evu k tomu, aby si myslela, že môže byť oveľa šťastnejšia, ak bude konať nezávisle od Boha. (1. Mojžišova 3:1–6) Asi o štyritisíc rokov sa apoštol Pavol obával, že by sa pomazaní kresťania v Korinte mohli stať obeťami Satanovej ľstivosti. Pavol napísal: „Obávam [sa], že by nejako mohli byť vaše mysle skazené a odvedené od úprimnosti a cudnosti, ktoré patria Kristovi, tak ako had zviedol Evu svojou prefíkanosťou.“ ​(2. Korinťanom 11:3) Satan kazí myseľ ľudí a prekrúca ich zmýšľanie. Práve tak ako zviedol Evu, i kresťanov môže priviesť k tomu, aby uvažovali nesprávne a domnievali sa, že ich šťastie závisí od niečoho, čo Jehova a jeho Syn neschvaľujú.

3. Akú ochranu pred Diablom poskytuje Jehova?

³ Satana môžeme prirovnať k vtáčnikovi, ktorý nastavuje pasce, aby chytil nič netušiace obete. Aby sme sa mohli vyhnúť Satanovým pasciam, potrebujeme ‚bývať na tajnom mieste Najvyššieho‘, na obraznom mieste ochrany, ktorú Jehova poskytuje tým, ktorí vo svojom konaní uznávajú jeho univerzálnu zvrchovanosť. (Žalm 91:1–3) Potrebujeme celkovú  ochranu, ktorú Jehova poskytuje prostredníctvom svojho Slova, svojho ducha a svojej organizácie, aby sme „boli schopní pevne stáť proti Diablovým úkladom“. (Efezanom 6:11) Grécke slovo prekladané ako „úklady“ možno tiež preložiť ako „ľstivé skutky“ alebo „triky“. Diabol vo svojom úsilí chytiť do pasce Jehovových služobníkov nepochybne používa mnohé triky a ľstivé skutky.

Pasce, ktoré Satan nastavoval raným kresťanom

4. V akom svete žili raní kresťania?

⁴ Kresťania v prvom a druhom storočí n. l. žili v čase, keď bola Rímska ríša na vrchole svojej moci. Pax Romana (Rímsky mier) umožňoval obchodu, aby prekvital. Vládnuca trieda mala vďaka tejto prosperite veľa voľného času a vládcovia sa postarali o dostatok zábavy pre dav, aby sa nebúril. V niektorých obdobiach bol počet verejných sviatkov rovnaký ako počet pracovných dní. Vodcovia používali verejný majetok na to, aby ľuďom dali chlieb a hry, a tak naplnili ich žalúdok a rozptýlili ich myseľ.

5, 6. a) Prečo pre kresťanov nebolo vhodné navštevovať rímske divadlá a amfiteátre? b) Aký trik Satan používal a ako sa mu kresťania mohli vyhýbať?

⁵ Predstavovala táto situácia pre raných kresťanov nebezpečenstvo? Na základe varovaní, ktoré zaznamenali raní pisatelia žijúci krátko po dobe apoštolov, ako napríklad Tertulián, možno usúdiť, že v tom období bola väčšina činností vo voľnom čase pre pravých kresťanov plná duchovných a mravných nebezpečenstiev. Jedným z nich bolo, že väčšina verejných slávností a hier sa konala na počesť pohanských bohov. (2. Korinťanom 6:14–18) Dokonca mnohé klasické hry v divadlách boli buď hrubo nemravné, alebo krvavo násilné. Časom sa chuť verejnosti po klasike strácala a nahrádzali ju obscénne pantomimické predstavenia. Historik Jérôme Carcopino v knihe Daily Life in Ancient Rome (Každodenný život v starovekom Ríme) hovorí: „V týchto hrách sa mohli herečky úplne vyzliecť... Prelievalo sa veľa krvi... [V pantomíme] bolo neuveriteľne veľa perverznosti, ktorá ovládla mestské davy. Ľudia neboli takýmito vystúpeniami znechutení, pretože strašné masakry v amfiteátri ich už dlho predtým znecitliveli a narušili ich vnímanie.“ — Matúš 5:27, 28.

⁶ V amfiteátroch gladiátori na smrť bojovali proti sebe alebo s divými zvieratami, ktoré buď zabili, alebo boli nimi zabití. Dravým zvieratám hádzali odsúdených zločincov a časom aj mnohých kresťanov. Už v tomto ranom období bolo Satanovým trikom otupiť odpor ľudí k nemravnosti a násiliu, až kým sa tieto veci pre nich nestali bežnými a sami ich nevyhľadávali. Jediným spôsobom, ako nepadnúť  do tejto pasce, bolo vyhýbať sa divadlám a amfiteátrom. — 1. Korinťanom 15:32, 33.

7, 8. a) Prečo by bolo od kresťana nemúdre, keby navštevoval preteky dvojkolesových vozov? b) Ako mohol Satan použiť rímske kúpele na to, aby kresťanov chytil do pasce?

⁷ Preteky dvojkolesových vozov, ktoré sa konali v oválnych monumentálnych arénach nazývaných cirkusy, boli nepochybne vzrušujúce, ale pre kresťanov boli neprijateľné, pretože davy často začali byť násilné. Istý pisateľ z tretieho storočia zaznamenal, že medzi niektorými divákmi dochádzalo k bitkám, a historik Carcopino uvádza, že „astrológovia a prostitútky mali svoje pôsobisko“ pod arkádami budovy cirkusu. Je zrejmé, že rímsky cirkus nebol miestom pre kresťanov. — 1. Korinťanom 6:9, 10.

⁸ A čo slávne rímske kúpele? Samozrejme, na udržiavaní čistoty kúpaním nebolo nič zlé. Ale mnohé rímske kúpele boli obrovským zariadením, kde boli masážne miestnosti, telocvične, herne a miesta na jedenie a pitie. Aj keď teoreticky bol pre každé pohlavie vyhradený iný čas, často sa tolerovalo zmiešané kúpanie. Klement Alexandrijský napísal: „Kúpele sú otvorené bez rozdielu pohlavia mužom aj ženám; a bez zábran sa oddávajú vyzliekaniu.“ Preto Satan mohol ľahko použiť prijateľné verejné zariadenia ako pascu pre kresťanov. Múdri sa takým miestam vyhýbali.

9. Akým nástrahám sa museli raní kresťania vyhýbať?

⁹ Keď bola Rímska ríša na vrchole svojho rozmachu, jednou z obľúbených zábav medzi ľuďmi boli hazardné hry. Kresťania sa mohli vyhnúť uzatváraniu stávok, ktoré prebiehalo na pretekoch dvojkolesových vozov, jednoducho tak, že sa stránili cirkusov. V menšej miere sa nelegálne hazardovalo aj v zadných miestnostiach krčiem a hostincov. Hráči stavili na párny alebo nepárny počet kamienkov či kúskov kostičiek, ktoré držal v ruke iný hráč. Hazardné hranie okoreňovalo život ľudí, pretože ponúkalo nádej na ľahký zárobok. (Efezanom 5:5) Navyše na takýchto miestach boli hostinské často prostitútkami, čo zväčšovalo nebezpečenstvo sexuálnej nemravnosti. To boli niektoré zo Satanových nástrah nastavených na kresťanov, ktorí žili v mestách Rímskej ríše. Je dnešná situácia iná?

 Satanove nástrahy dnes

10. Ako sa dnešná situácia podobá stavu, ktorý prevládal v Rímskej ríši?

¹⁰ Satanove triky sa počas storočí v podstate nezmenili. Aby kresťania, ktorí žili v skazenom meste Korint, neboli „oklamaní Satanom“, apoštol Pavol im dal dôraznú radu. Povedal: „Nie sme v nevedomosti o [Satanových] zámeroch.“ ​(2. Korinťanom 2:11) V mnohých rozvinutých krajinách je dnes situácia podobná tej, ktorá prevládala počas rozmachu Rímskej ríše. Mnohí ľudia majú viac voľného času než kedykoľvek predtým. Štátne lotérie ponúkajú aj chudobným záblesk nádeje. Existuje množstvo lacnej zábavy, ktorá zamestnáva myseľ ľudí. Športové štadióny sú plné, ľudia uzatvárajú stávky, davy sú niekedy násilné a takí sú často aj hráči. Úpadková hudba zaplavuje ľudské uši a obscénne výjavy napĺňajú divadelné javiská, ako aj filmové plátno a televízne obrazovky. V niektorých krajinách je obľúbené zmiešané kúpanie v saunách a termálnych prameňoch, nehovoriac o kúpaní nudistov na niektorých plážach. Práve tak ako v prvých storočiach kresťanstva, aj dnes sa Satan pokúša zlákať Božích služobníkov svetskými činnosťami vo voľnom čase.

11. Aké nástrahy predstavuje túžba po uvoľnení a oddychu?

¹¹ Vo svete, kde je stres bežný, je normálne cítiť potrebu uvoľniť sa alebo všetko nechať tak a hodiť starosti za hlavu. Avšak tak ako rímske kúpele mali stránky, ktoré pre raných kresťanov predstavovali isté nebezpečenstvá, i niektoré rekreačné zariadenia a strediská sa ukázali byť pascou, ktorú Satan používa, aby priviedol novodobých kresťanov k nemravnosti alebo k nadmernému pitiu. Pavol kresťanom v Korinte napísal: „Nedajte sa zviesť. Zlá spoločnosť kazí užitočné zvyky. Prebuďte sa k triezvosti spravodlivým spôsobom a nehrešte, lebo niektorí nemajú poznanie o Bohu.“ — 1. Korinťanom 15:33, 34.

12. Aké triky dnes Satan používa na to, aby chytil Jehovových služobníkov do pasce?

¹² Na prípade Evy vidíme, ako Satan použil prefíkanosť na to, aby skazil jej zmýšľanie. (2. Korinťanom 11:3) Jednou z Diablových nástrah dnes je priviesť kresťanov k zmýšľaniu, že ak pôjdu čo možno najďalej v snahe ukázať, že Jehovovi svedkovia sú takí ako iní ľudia, podarí sa im priviesť niektorých ku kresťanskej pravde. Niekedy zájdu príliš ďaleko a obráti sa to proti nim. (Haggeus 2:12–14) Ďalším Satanovým trikom je povzbudiť oddaných kresťanov, mladých aj dospelých, aby žili dvojakým životom a ‚zarmucovali Božieho svätého ducha‘. (Efezanom 4:30) Niektorí padli do tejto pasce nesprávnym využívaním internetu.

13. Ktorá nástraha v skrytej forme patrí k Diablovým ľstivým skutkom a aká rada z Prísloví je tu vhodná?

¹³ Ďalšou Satanovou nástrahou je skrytá forma okultizmu. Žiadny pravý kresťan by sa úmyselne nezaplietol do satanizmu alebo špiritizmu. Ale niektorí si ani neuvedomujú, že ich ostražitosť oslabla, pokiaľ ide o filmy, televízne seriály, videohry a dokonca knihy pre deti a komiksy, ktoré zdôrazňujú násilie a tajomné praktiky. Je potrebné, aby sme si udržiavali odstup od všetkého, čo nesie znaky okultizmu. Jedno múdre príslovie hovorí: „Tŕnie a pasce sú na ceste prevráteného; kto stráži svoju dušu, zostáva od nich ďaleko.“ ​(Príslovia 22:5) Keďže Satan je „boh tohto systému vecí“, čokoľvek, čo je veľmi populárne, môže v sebe skrývať jednu z jeho pascí. — 2. Korinťanom 4:4; 1. Jána 2:15, 16.

Ježiš sa Diablovi vzoprel

14. Ako Ježiš odolal Diablovmu prvému pokušeniu?

¹⁴ Ježiš dal znamenitý príklad v tom, že sa vzoprel Diablovi, ktorý od neho nato utiekol. Po tom, čo bol Ježiš pokrstený a 40 dní sa postil, pokúšal ho Satan. (Matúš 4:1–11) V prvom pokušení využil prirodzený hlad, ktorý Ježiš cítil po pôste. Satan nabádal Ježiša, aby vykonal  prvý zázrak a uspokojil svoju telesnú potrebu. Ježiš citoval 5. Mojžišovu 8:3, odmietol sebecky využiť svoju moc a postavil duchovný pokrm nad telesný.

15. a) Akú prirodzenú túžbu využil Satan na to, aby pokúšal Ježiša? b) Čo patrí dnes k Diablovým hlavným ľstivým skutom proti Božím služobníkom, ale ako sa mu môžeme vzoprieť?

¹⁵ Zaujímavou myšlienkou v súvislosti s týmto pokušením je, že Diabol sa nesnažil o to, aby sa Ježiš dopustil sexuálneho hriechu. Hlad, ktorý prirodzene zvyšuje túžbu po jedle, sa zdal tou najsilnejšou telesnou túžbou, ktorá sa v tomto prípade dala využiť na pokúšanie Ježiša. Aké pokušenia dnes Diabol využíva na to, aby zlákal Boží ľud? Je ich mnoho a sú rôzne, ale vo svojej snahe zlomiť rýdzosť Jehovovho ľudu využíva sexuálne pokušenia ako jeden z hlavných ľstivých skutkov. Keď budeme napodobňovať Ježiša, môžeme sa vzoprieť Diablovi a odolávať pokušeniam. Tak ako Ježiš prekazil Satanove návrhy tým, že sa odvolal na vhodné biblické verše, aj my, keď sme pokúšaní, si môžeme spomenúť na také texty, ako sú 1. Mojžišova 39:9 a 1. Korinťanom 6:18.

16. a) Ako Satan pokúšal Ježiša druhý raz? b) Akými spôsobmi sa Satan snaží zlákať nás, aby sme skúšali Jehovu?

¹⁶ Ďalej Diabol vyzval Ježiša, aby skočil z chrámového múru a vyskúšal Boha, či je schopný ochrániť ho prostredníctvom svojich anjelov. Ježiš, citujúc 5. Mojžišovu 6:16, odmietol skúšať svojho Otca. Satan nás azda nebude pokúšať, aby sme skákali z chrámového cimburia, ale môže nás pokúšať, aby sme skúšali Jehovu. Láka nás vyskúšať, ako ďaleko môžeme zájsť v napodobňovaní svetských výstrelkov v obliekaní a úprave zovňajšku, a nedostať pritom radu? Sme pokúšaní v otázkach pochybnej zábavy? Potom by sme mohli skúšať Jehovu. Ak máme takéto sklony, miesto toho, aby Satan od nás utiekol, môže sa pri nás zdržiavať a nepretržite sa pokúšať zlákať nás k tomu, aby sme sa pridali na jeho stranu.

17. a) Ako Diabol skúšal Ježiša tretí raz? b) Ako môže aj v našom prípade platiť Jakub 4:7?

¹⁷ Keď Satan ponúkol Ježišovi všetky kráľovstvá sveta na výmenu za jediný skutok uctievania, Ježiš sa mu opäť vzoprel, citoval Písmo a pevne sa zastával výlučného uctievania svojho Otca. (5. Mojžišova 5:9; 6:13; 10:20) Satan nám azda neponúkne kráľovstvá sveta, ale neustále nás pokúša leskom hmotárstva, dokonca predstavou malého osobného kráľovstva. Reagujeme tak ako Ježiš a prejavujeme výlučnú oddanosť Jehovovi? Ak áno, tak to, čo sa stalo Ježišovi, sa stane aj nám. Matúšova správa uvádza: „Potom ho Diabol opustil.“ ​(Matúš 4:11) Satan nás opustí, ak sa pevne postavíme proti nemu tým, že budeme pamätať na vhodné biblické zásady a budeme ich uplatňovať. Učeník Jakub zapísal: „Vzoprite sa Diablovi, a utečie od vás.“ ​(Jakub 4:7) Jeden kresťan napísal kancelárii odbočky Jehovových svedkov vo Francúzsku: „Satan je skutočne prefíkaný. Aj napriek mojim najlepším úmyslom je pre mňa veľmi ťažké ovládať svoje pocity a túžby. No s odvahou, trpezlivosťou a predovšetkým s Jehovovou pomocou sa mi darí zachovávať si rýdzosť a pevne sa držať pravdy.“

Plne vyzbrojení vzoprieť sa Diablovi

18. Aká duchovná výzbroj nám pomáha vzoprieť sa Diablovi?

¹⁸ Jehova nám dal úplnú duchovnú výzbroj, a tak nám umožnil „pevne stáť proti Diablovým  úkladom“. (Efezanom 6:11–18) Naša láska k pravde prepáše naše bedrá, čiže nás pripraví na kresťanskú činnosť. Naše odhodlanie držať sa Jehovových noriem spravodlivosti bude ako pancier chrániaci naše srdce. Ak máme nohy obuté dobrým posolstvom, budú nás pravidelne viesť do kazateľského diela, a to nás bude duchovne posilňovať a ochraňovať. Naša silná viera bude ako veľký štít, ktorý nás ochráni pred ‚ohnivými strelami toho zlého‘, jeho ľstivými útokmi a pokušeniami. Naša istá nádej v splnenie Jehovových sľubov bude ako prilba, ktorá ochráni našu schopnosť premýšľať a dá nám pokoj mysle. (Filipanom 4:7) Ak budeme zručne používať Božie Slovo, bude ako meč, ktorým pomôžeme ľuďom oslobodiť sa z duchovného otroctva Satana. Môžeme ho tiež použiť na našu obranu, tak ako to urobil Ježiš, keď bol pokúšaný.

19. Čo je ešte potrebné okrem toho, že ‚sa vzoprieme Diablovi‘?

¹⁹ Tým, že budeme nosiť túto „úplnú výzbroj od Boha“ a budeme vytrvávať na modlitbách, môžeme dôverovať v Jehovovu ochranu, keď na nás útočí Satan. (Ján 17:15; 1. Korinťanom 10:13) Ale Jakub ukázal, že sa nestačí iba ‚vzoprieť Diablovi‘. Musíme sa aj, a to predovšetkým, ‚podriadiť Bohu‘, ktorý sa o nás stará. (Jakub 4:7, 8) V nasledujúcom článku budeme uvažovať o tom, ako to môžeme robiť.

Ako by si odpovedal?

• Akým nástrahám Diabla sa museli vyhýbať raní kresťania?

• Aké ľstivé skutky dnes Satan používa v snahe chytiť Jehovových služobníkov do pasce?

• Ako sa Ježiš vzoprel Diablovým pokušeniam?

• Aká duchovná výzbroj nám umožňuje vzoprieť sa Diablovi?

[Študijné otázky]

[Obrázok na stranách 8, 9]

Ježiš sa pevne vzoprel Diablovi

[Obrázky na strane 10]

Kresťania v prvom storočí zavrhli násilnú a nemravnú zábavu

[Prameň ilustrácie]

The Complete Encyclopedia of Illustration/​J. G. Heck