Neutrálni kresťania v posledných dňoch

„Nie sú časťou sveta, tak ako ja nie som časťou sveta.“ — JÁN 17:16.

1, 2. Čo povedal Ježiš o vzťahu svojich nasledovníkov k svetu a aké otázky vyvolávajú jeho slová?

V POSLEDNÚ noc svojho dokonalého ľudského života vyslovil Ježiš dlhú modlitbu, ktorú počuli aj jeho učeníci. V tejto modlitbe povedal niečo, čo je opisom života všetkých pravých kresťanov. O svojich nasledovníkoch povedal: „Dal som im tvoje slovo, ale svet ich nenávidel, lebo nie sú časťou sveta, tak ako ja nie som časťou sveta. Neprosím ťa, aby si ich vzal zo sveta, ale aby si nad nimi bdel kvôli tomu zlému. Nie sú časťou sveta, tak ako ja nie som časťou sveta.“ — Ján 17:14–16.

² Ježiš dvakrát povedal, že jeho nasledovníci nebudú časťou sveta. Navyše táto oddelenosť mala vyvolať napätie — svet ich bude nenávidieť. No kresťania sa nemusia báť; bude ich strážiť Jehova. (Príslovia 18:10; Matúš 24:9, 13) Vzhľadom na Ježišove slová by sme sa mohli opýtať: ‚Prečo nie sú praví kresťania časťou sveta? Čo znamená nebyť  časťou sveta? Ak svet nenávidí kresťanov, ako sa oni pozerajú na svet? A aký postoj majú hlavne k vládam tohto sveta?‘ Biblické odpovede na tieto otázky sú dôležité, lebo sa týkajú nás všetkých.

„Pochádzame z Boha“

3. a) Čo nás oddeľuje od sveta? b) Čo dokazuje, že svet je „v moci toho zlého“?

³ Jedným z dôvodov, prečo nie sme časťou sveta, je náš blízky vzťah k Jehovovi. Apoštol Ján napísal: „Vieme, že pochádzame z Boha, ale celý svet leží v moci toho zlého.“ ​(1. Jána 5:19) Pravdivosť Jánových slov je očividná. Dnes také rozšírené vojny, zločinnosť, krutosť, útlak, nepoctivosť a nemravnosť dosvedčujú vplyv Satana, a nie Boha. (Ján 12:31; 2. Korinťanom 4:4; Efezanom 6:12) Keď sa niekto stane Jehovovým svedkom, nepraktizuje také veci ani ich neschvaľuje, a to ho oddeľuje od sveta. — Rimanom 12:2; 13:12–14; 1. Korinťanom 6:9–11; 1. Jána 3:10–12.

4. Ako dávame najavo, že patríme Jehovovi?

⁴ Ján povedal, že kresťania na rozdiel od sveta ‚pochádzajú z Boha‘. Všetci, ktorí sa oddali Jehovovi, Jehovovi patria. Apoštol Pavol povedal: „Keď žijeme, žijeme Jehovovi, a keď umierame, umierame Jehovovi. A preto, či žijeme, či umierame, patríme Jehovovi.“ ​(Rimanom 14:8; Žalm 116:15) Keďže patríme Jehovovi, preukazujeme mu výlučnú oddanosť. (2. Mojžišova 20:4–6) Pravý kresťan teda neobetuje svoj život nejakému svetskému cieľu. A hoci má úctu k štátnym symbolom, neuctieva ich, a to ani skutkom, ani v duchu. Rozhodne neuctieva hviezdy športu ani iné novodobé idoly. Samozrejme, rešpektuje právo iných ľudí robiť to, čo si želajú, ale kresťan uctieva iba Stvoriteľa. (Matúš 4:10; Zjavenie 19:10) Aj to ho oddeľuje od sveta.

„Moje kráľovstvo nie je časťou tohto sveta“

5, 6. Ako nás podriadenosť Božiemu Kráľovstvu oddeľuje od sveta?

⁵ Kresťania sú nasledovníkmi Krista Ježiša a poddanými Božieho Kráľovstva, a to je ďalší dôvod, prečo nie sú časťou sveta. Na súde pred Pontským Pilátom Ježiš povedal: „Moje kráľovstvo nie je časťou tohto sveta. Keby bolo moje kráľovstvo časťou tohto sveta, moji služobníci by boli bojovali, aby som nebol vydaný Židom. Moje kráľovstvo však nie je odtiaľto.“ ​(Ján 18:36) Toto Kráľovstvo je prostriedkom na posvätenie Jehovovho mena, na obhájenie Jehovovej zvrchovanosti a na to, aby sa i na zemi diala Božia vôľa, ako sa deje v nebi. (Matúš 6:9, 10) Ježiš počas celej svojej služby kázal dobré posolstvo o Kráľovstve a povedal, že jeho nasledovníci budú hlásať toto posolstvo až do konca systému vecí. (Matúš 4:23; 24:14) V roku 1914 sa splnili prorocké slová Zjavenia 11:15: „Kráľovstvo sveta sa stalo kráľovstvom nášho Pána a jeho Krista a bude vládnuť ako kráľ po celú večnosť.“ Toto nebeské Kráľovstvo bude už čoskoro jedinou mocnosťou vládnucou nad ľudstvom. (Daniel 2:44) V určitom čase budú aj svetskí vládcovia nútení uznať jeho autoritu. — Žalm 2:6–12.

 ⁶ Dnešní praví kresťania na to všetko pamätajú, a tak sú poddanými Božieho Kráľovstva a poslúchajú Ježišovu radu ‚stále hľadať najprv kráľovstvo a Božiu spravodlivosť‘. (Matúš 6:33) To neznamená, že sú nelojálni krajine, v ktorej žijú, ale v duchovnom zmysle ich to oddeľuje od sveta. Hlavnou úlohou kresťanov je dnes, rovnako ako v prvom storočí, ‚dôkladne svedčiť o Božom kráľovstve‘. (Skutky 28:23) Žiadna ľudská vláda nemá právo brániť dielu, ktorým kresťanov poveril Boh.

7. Prečo sú praví kresťania neutrálni a ako to dali najavo?

⁷ Jehovovi svedkovia v súlade s tým, že patria Jehovovi a že sú nasledovníkmi Ježiša a poddanými Božieho Kráľovstva, boli vo vnútroštátnych i medzinárodných konfliktoch 20. a 21. storočia vždy neutrálni. Nepodporovali žiadnu stranu konfliktu, proti nikomu nezodvihli zbraň a so žiadnym svetským cieľom nešírili nijakú propagandu. Ich viera sa pozoruhodným spôsobom prejavila zoči-voči zdanlivo neprekonateľnému odporu, keď sa držali zásad, ktoré vyjadrili nacistickým vládcom Nemecka v roku 1934: „Nemáme nijaký záujem o politické záležitosti, ale sme celkom oddaní Božiemu kráľovstvu pod vládou Krista, jeho Kráľa. Nikomu nebudeme ubližovať ani škodiť. Radi by sme prebývali v pokoji a robili dobro všetkým, keď na to budeme mať príležitosť.“

Vyslanci a poslovia Krista

8, 9. V akom zmysle sú dnes Jehovovi svedkovia vyslancami a poslami a ako to ovplyvňuje ich vzťah k štátu?

⁸ Seba a ďalších pomazaných kresťanov označil Pavol za ‚vyslancov zastupujúcich Krista, ako keby Boh prostredníctvom nich úpenlivo prosil‘. (2. Korinťanom 5:20; Efezanom 6:20) Od roku 1914 je o kresťanoch pomazaných duchom vhodné hovoriť ako o vyslancoch Božieho Kráľovstva, ktorého sú ‚synmi‘. (Matúš 13:38; Filipanom 3:20; Zjavenie 5:9, 10) Jehova okrem toho vyviedol z národov „veľký zástup“ „iných oviec“, kresťanov s pozemskou nádejou, ktorí podporujú pomazaných synov v ich práci vyslancov. (Zjavenie 7:9; Ján 10:16) Tieto „iné ovce“ možno označiť za „poslov“ Božieho Kráľovstva.

⁹ Vyslanec a jeho spolupracovníci sa nemiešajú do vecí krajiny, v ktorej slúžia. Podobne aj kresťania zostávajú neutrálni v politických záležitostiach krajín sveta. Nezastávajú sa žiadnej národnostnej, rasovej, spoločenskej ani ekonomickej skupiny ani nie sú proti žiadnej takej skupine. (Skutky 10:34–35) Naopak, ‚robia dobro všetkým‘. (Galaťanom 6:10) Keďže Jehovovi svedkovia sú neutrálni, nikto nemôže oprávnene odmietnuť ich posolstvo s tvrdením, že stoja na niektorej zo znepriatelených strán nejakého rasového, národnostného alebo kmeňového sporu.

Možno ich poznať podľa lásky

10. Nakoľko dôležitá je pre kresťana láska?

¹⁰ Okrem toho, čo už bolo uvedené, kresťania sú neutrálni vo veciach sveta aj pre svoj  vzťah k iným kresťanom. Ježiš svojim nasledovníkom povedal: „Podľa toho všetci poznajú, že ste moji učeníci, ak budete mať lásku medzi sebou.“ ​(Ján 13:35) Bratská láska je veľmi dôležitou stránkou kresťanstva. (1. Jána 3:14) Vzťah kresťana k iným kresťanom je veľmi blízky, lebo súvisí s jeho vzťahom k Jehovovi a k Ježišovi. Jeho láska sa neobmedzuje len na členov vlastného zboru. Zahŕňa „celé spoločenstvo [jeho] bratov na svete“. — 1. Petra 5:9.

11. Ako vzájomná láska ovplyvňuje správanie Jehovových svedkov?

¹¹ Dnes dávajú Jehovovi svedkovia najavo svoju bratskú lásku tak, že napĺňajú slová Izaiáša 2:4: „Budú musieť prekovať svoje meče na radlice a svoje oštepy na záhradnícke nožnice. Národ nepozdvihne meč proti národu, ani sa už viac nebudú učiť vojne.“ Pravých kresťanov vyučuje Jehova, a oni majú preto pokojný vzťah k Bohu i medzi sebou. (Izaiáš 54:13) Milujú Boha a svojich bratov, a preto by bolo pre nich nemysliteľné zodvihnúť zbraň proti spolukresťanom — alebo proti komukoľvek inému — z inej krajiny. Pokoj a jednota je podstatnou súčasťou ich spôsobu uctievania Boha a je prejavom toho, že skutočne majú Božieho ducha. (Žalm 133:1; Micheáš 2:12; Matúš 22:37–39; Kolosanom 3:14) ‚Snažia sa nájsť pokoj a usilovať sa oň‘, lebo vedia, že „Jehovove oči sú obrátené na spravodlivých“. — Žalm 34:14, 15.

Ako sa kresťania pozerajú na svet

12. Aký Jehovov postoj k ľuďom vo svete napodobňujú Jehovovi svedkovia a ako to robia?

¹² Jehova už vyslovil nepriaznivý rozsudok nad týmto svetom, ale ešte nie nad každým jednotlivcom vo svete. Prostredníctvom Ježiša to urobí v čase, ktorý určil. (Žalm 67:3, 4; Matúš 25:31–46; 2. Petra 3:10) Medzitým prejavuje ľudstvu veľkú lásku. Dokonca dal svojho jednosplodeného Syna, aby každý mohol dostať príležitosť získať večný život. (Ján 3:16) Vzhľadom na to, že sme kresťania, napodobňujeme Božiu lásku tak, že druhým ľuďom hovoríme o tom, čo Boh urobil na záchranu ľudí, a robíme to, i keď ľudia našu snahu často odmietajú.

13. Ako by sme sa mali pozerať na svetských vládcov?

¹³ Ako by sme sa mali pozerať na svetských vládcov? Na túto otázku odpovedal Pavol, keď napísal: „Každá duša nech je podriadená nadriadeným vrchnostiam, lebo niet žiadnej vrchnosti okrem od Boha; jestvujúce vrchnosti umiestnil do ich relatívnych postavení Boh.“ ​(Rimanom 13:1, 2) Ľudia majú „relatívne“ postavenie s autoritou (väčšou alebo menšou vo vzťahu jeden k druhému,  ale vždy nižšou, ako má Jehova), lebo Všemocný pripúšťa, aby mali také postavenie. Kresťan sa podriaďuje svetskej autorite, lebo je to jedno z hľadísk poslušnosti Jehovovi. No čo v prípade, ak vznikne rozpor medzi požiadavkami Boha a požiadavkami ľudskej vlády?

Boží zákon a cézarov zákon

14, 15. a) Ako sa Danielovi podarilo vyhnúť konfliktu v otázke poslušnosti? b) Aký postoj zaujali traja Hebreji, keď sa konfliktu v otázke poslušnosti nedalo vyhnúť?

¹⁴ Vynikajúci príklad v tom, ako nájsť vyrovnanosť v otázke podriadenosti ľudským vládam a autorite Boha, dal Daniel a jeho traja druhovia. Keď sa títo štyria mladí Hebreji dostali do vyhnanstva v Babylone, poslúchali zákony tej krajiny a veľmi skoro ich vybrali na špeciálne školenie. Daniel si uvedomoval, že školenie pravdepodobne povedie k rozporu s Jehovovým Zákonom, a tak si pohovoril o veci s úradníkom, ktorý ich mal na starosti. Na základe toho sa urobili mimoriadne opatrenia, ktorými sa bralo do úvahy svedomie štyroch Hebrejov. (Daniel 1:8–17) Jehovovi svedkovia napodobňujú Danielov príklad, keď taktne objasňujú svoj postoj úradníkom, aby sa vyhli zbytočným ťažkostiam.

¹⁵ Pri jednej neskoršej príležitosti sa však konfliktu v otázke podriadenosti nedalo vyhnúť. Babylonský kráľ postavil na nížine Dúra veľkú modlu a prikázal vysokým štátnym úradníkom, medziiným správcom správnych oblastí, aby sa zhromaždili na jej zasvätenie. V tom čase boli Danielovi traja priatelia vymenovanými správcami babylonských správnych oblastí, preto sa príkaz vzťahoval aj na nich. V určitom okamihu sa mali všetci zhromaždení pred sochou pokloniť. No Hebreji vedeli, že by to bolo v rozpore s Božím zákonom. (5. Mojžišova 5:8–10) A tak keď sa všetci ostatní poklonili, oni zostali stáť. Neuposlúchnutím kráľovho príkazu riskovali strašnú smrť a nažive zostali iba zázrakom; no rozhodli sa radšej riskovať smrť, než aby neposlúchli Jehovu. — Daniel 2:49–3:29.

16, 17. Ako odpovedali apoštoli, keď dostali príkaz prestať kázať, a prečo?

¹⁶ V prvom storočí predvolali židovskí vodcovia v Jeruzaleme apoštolov Ježiša Krista a prikázali im, aby prestali kázať v Ježišovom mene. Ako apoštoli zareagovali? Ježiš im dal za úlohu robiť učeníkov vo všetkých národoch, a to sa malo týkať aj Judey. Okrem toho im povedal, že majú byť jeho svedkami v Jeruzaleme, ako aj v ostatných častiach sveta. (Matúš 28:19, 20; Skutky 1:8) Apoštoli vedeli, že to, čo im Ježiš prikázal, chce od nich Boh. (Ján 5:30; 8:28) Preto povedali: „Ako vládcu musíme viac poslúchať Boha ako ľudí.“ — Skutky 4:19, 20; 5:29.

¹⁷ Apoštoli sa nebúrili. (Príslovia 24:21) No keď im ľudskí vládcovia zakazovali konať Božiu vôľu, nemohli povedať nič iné, iba: ‚Musíme poslúchať Boha, nie ľudí.‘ Ježiš  povedal, že máme ‚splácať cézarove veci cézarovi, ale Božie veci Bohu‘. (Marek 12:17) Ak neposlúchneme Boží príkaz, pretože nám to prikázal nejaký človek, dávame človeku to, čo patrí Bohu. My však, naopak, splácame cézarovi to, čo mu dlhujeme, ale uznávame, že nadradenú autoritu má Jehova. On je Zvrchovaný Panovník, Stvoriteľ, Zdroj autority. — Zjavenie 4:11.

Zostaneme pevní

18, 19. Aký znamenitý postoj zaujali mnohí naši bratia a ako môžeme napodobniť ich príklad?

¹⁸ V súčasnosti väčšina svetských vlád uznáva neutrálny postoj Jehovových svedkov a sme za to vďační. No v niektorých krajinách sú svedkovia vystavení krutému odporu. Počas celého 20. storočia museli niektorí naši bratia a sestry zo všetkých síl v duchovnom zmysle bojovať „znamenitý boj viery“, a to pokračuje doteraz. — 1. Timotejovi 6:12.

¹⁹ Ako môžeme zostať pevní podobne ako oni? Po prvé pamätáme na to, že odpor musíme očakávať. Stretnutie s odporom by nás nemalo šokovať a už vôbec nie prekvapovať. Pavol upozornil Timoteja: „Všetci tí, čo si želajú žiť v zbožnej oddanosti v spoločenstve s Kristom Ježišom, budú takisto prenasledovaní.“ ​(2. Timotejovi 3:12; 1. Petra 4:12) Malo by nás prekvapovať, že vo svete, v ktorom vládne Satanov vplyv, narážame na odpor? (Zjavenie 12:17) Kým budeme verní, vždy tu bude niekto, kto bude ‚zmätený a kto bude stále o nás hovoriť utŕhačne‘. — 1. Petra 4:4.

20. Aké posilňujúce pravdy si pripomíname?

²⁰ Po druhé sme presvedčení, že nás podporí Jehova so svojimi anjelmi. Ako v staroveku povedal Elizeus: „Tých, čo sú s nami, je totiž viac ako tých, čo sú s nimi.“ ​(2. Kráľov 6:16; Žalm 34:7) Môže sa stať, že Jehova z nejakého vlastného dobrého dôvodu dovolí, aby ťažkosti zo strany odporcov nejaký čas trvali. No vždy nám dá silu potrebnú na to, aby sme vytrvali. (Izaiáš 41:9, 10) Niektorí položili svoj život, ale to nás neľaká. Ježiš povedal: „Nebojte sa tých, ktorí zabíjajú telo, ale nemôžu zabiť dušu, ale radšej sa bojte toho, ktorý môže zničiť dušu i telo v gehenne.“ ​(Matúš 10:16–23, 28) V tomto systéme vecí sme len ‚dočasnými usadlíkmi‘. Svoj čas v ňom využívame na to, aby sme sa pevne „chopili skutočného života“, večného života v Božom novom svete. (1. Petra 2:11; 1. Timotejovi 6:19) Ak zostaneme Bohu verní, žiaden človek nás nemôže obrať o túto odmenu.

21. Čo by sme mali mať vždy na pamäti?

²¹ Pamätajme teda na drahocenný vzťah, ktorý máme k Jehovovi Bohu. Vždy buďme vďační za požehnania, ktoré vyplývajú z toho, že sme nasledovníkmi Krista a poddanými Kráľovstva. Celým srdcom milujme našich bratov a kiež sa vždy budeme môcť tešiť z lásky, ktorú nám prejavujú. A predovšetkým vždy sa riaďme žalmistovými slovami: „Dúfaj v Jehovu; buď odvážny a nech je tvoje srdce silné, áno, dúfaj v Jehovu.“ ​(Žalm 27:14; Izaiáš 54:17) Potom budeme stáť pevne so spoľahlivou nádejou ako nespočetné množstvo kresťanov pred nami — ako verní neutrálni kresťania, ktorí nie sú časťou tohto sveta.

Vieš vysvetliť?

• Ako nás od sveta oddeľuje náš vzťah k Jehovovi?

• Ako si v tomto svete udržiavame neutrálne postavenie, keďže sme poddanými Božieho Kráľovstva?

• Ako nám láska k bratom pomáha zostať neutrálnymi, oddelenými od sveta?

[Študijné otázky]

[Obrázok na strane 15]

Ako ovplyvňuje náš vzťah k svetu to, že sme poddanými Božieho Kráľovstva?

[Obrázok na strane 16]

Hutu a Tutsi radostne spolupracujú

[Obrázok na strane 17]

Žid a Arab ako kresťanskí bratia

[Obrázok na strane 17]

Srb, Bosniak a Chorvát sa ako kresťania tešia zo vzájomného spoločenstva

[Obrázok na strane 18]

Aké konanie je správne, keď nám vládcovia prikazujú porušiť Boží zákon?