Ďalej slúžme plece pri pleci

„Zmením národom jazyk na čistý, aby všetci vzývali Jehovovo meno, aby mu slúžili plece pri pleci.“ — SOFONIÁŠ 3:9.

1. Ako sa spĺňa sľub zo Sofoniáša 3:9?

DNES sa na zemi hovorí asi 6000 jazykmi. Okrem nich existujú aj rôzne dialekty, čiže miestne nárečia. No aj keď ľudia hovoria takými rozdielnymi jazykmi, ako je arabčina a zuluština, Boh vykonal niečo naozaj mimoriadne. Umožnil ľuďom na celom svete naučiť sa a používať jeden čistý jazyk. Tým sa spĺňa sľub, ktorý vyriekol Jehova Boh prostredníctvom proroka Sofoniáša: „Zmením národom jazyk na čistý [doslova „čisté pery“], aby všetci vzývali Jehovovo meno, aby mu slúžili plece pri pleci.“ — Sofoniáš 3:9.

2. Čo je ‚čistý jazyk‘ a čo umožňuje?

² Tým ‚čistým jazykom‘ je Božia pravda, ktorá sa nachádza v Božom Slove, Biblii. Z nej vyniká najmä pravda o Božom Kráľovstve, ktoré posvätí Jehovovo meno, obháji jeho zvrchovanosť a prinesie ľudstvu požehnania. (Matúš 6:9, 10) Tento jazyk ako jediný duchovne čistý jazyk na zemi používajú ľudia všetkých národov a rás. Umožňuje im slúžiť Jehovovi „plece pri pleci“, alebo ako uvádza Roháčkov preklad, ako „jedno plece“. Tak mu slúžia jednotne, čiže „svorne“. — Evanjelický preklad.

Predpojatosť nemá medzi nami miesto

3. Čo nám umožňuje jednotne slúžiť Jehovovi?

³ Ako kresťania sme vďační za mnohojazyčnú spoluprácu, ktorá je medzi nami. Hoci dobré posolstvo o Kráľovstve zvestujeme  v mnohých jazykoch, slúžime Bohu v jednote. (Žalm 133:1) Je to možné vďaka tomu, že nech žijeme kdekoľvek na zemi, hovoríme jedným čistým jazykom na Jehovovu chválu.

4. Prečo medzi Božím ľudom nesmie byť žiadna predpojatosť?

⁴ Medzi Božím ľudom nesmie byť žiadna predpojatosť. Apoštol Peter to jasne vyjadril, keď v roku 36 n. l. kázal v dome pohanského dôstojníka Kornélia a bol podnietený povedať: „S istotou chápem, že Boh nie je predpojatý, ale v každom národe je mu prijateľný ten, kto sa ho bojí a koná spravodlivosť.“ ​(Skutky 10:34, 35) Vzhľadom na túto skutočnosť v kresťanskom zbore nemá miesto predpojatosť, uzavreté skupiny ani uprednostňovanie určitých ľudí.

5. Prečo je nesprávne vytvárať v zbore uzavreté skupiny?

⁵ Jedna vysokoškolská študentka, ktorá navštívila sálu Kráľovstva, povedala: „Cirkvi bežne priťahujú iba príslušníkov určitej rasy alebo etnickej skupiny... Jehovovi svedkovia však sedeli všetci spolu a neboli rozdelení na žiadne skupiny.“ No v starovekom Korinte niektorí členovia zboru vytvárali uzavreté skupiny. Vyvolávaním takého rozdelenia bránili pôsobeniu Božieho svätého ducha, lebo ten podporuje jednotu a pokoj. (Galaťanom 5:22) Keby sme v zbore vytvárali uzavreté skupiny, pôsobili by sme proti vedeniu ducha. Preto pamätajme na slová apoštola Pavla Korinťanom: „Nabádam vás, bratia, menom nášho Pána Ježiša Krista, aby ste všetci hovorili súhlasne, aby neboli medzi vami rozdelenia, ale aby ste boli pevne spojení rovnakou mysľou, rovnakým spôsobom myslenia.“ ​(1. Korinťanom 1:10) Pavol zdôrazňoval jednotu aj vo svojom liste Efezanom. — Efezanom 4:1–6, 16.

6, 7. Akú radu dal Jakub v súvislosti s uprednostňovaním istých ľudí a čo jeho slová znamenajú v praxi?

 ⁶ Od kresťanov sa vždy vyžadovala nestrannosť. (Rimanom 2:11) Keďže niektorí členovia zboru v prvom storočí uprednostňovali bohatých ľudí, učeník Jakub napísal: „Moji bratia, či sa držíte viery nášho Pána Ježiša Krista, našej slávy, keď prejavujete priazeň zaujato [‚uprednostňujete niekoho‘, Slovenský ekumenický preklad]? Lebo ak vojde do vášho zhromaždenia muž so zlatými prsteňmi na prstoch a v nádhernom obleku a pritom vojde aj chudobný v špinavom obleku, pozeráte sa s priazňou na toho, čo nosí nádherný oblek, a poviete: ‚Posaď sa tu, na významné miesto,‘ a chudobnému poviete: ‚Zostaň stáť‘ alebo: ‚Sadni si sem k mojej podnoži,‘ či nemáte medzi sebou triedne rozdiely a nestali ste sa sudcami vynášajúcimi zlé rozhodnutia?“ — Jakub 2:1–4.

⁷ Keď prišli na kresťanské zhromaždenie bohatí neveriaci so zlatými prsteňmi a v nádherných oblekoch, ako aj chudobní neveriaci v špinavých oblekoch, bohatým sa dostávalo mimoriadnej pozornosti. Boli usadení „na významné miesto“, kým chudobným bolo povedané, aby zostali stáť alebo aby si sadli na zem k nohám niekoho z prítomných. Ale Boh nestranne zaobstaral Ježišovu výkupnú obeť tak pre bohatých, ako i pre chudobných. (Jób 34:19; 2. Korinťanom 5:14) Teda ak sa chceme páčiť Jehovovi a slúžiť mu plece pri pleci, nesmieme určitých ľudí uprednostňovať ani ‚pre vlastný prospech obdivovať osobnosti‘. — Júda 4, 16.

Vyvaruj sa reptania

8. Čo sa stalo, keď Izraeliti reptali?

⁸ Aby sme si zachovali jednotu a udržali Božiu priazeň, musíme dbať na Pavlovu radu: „Robte všetko bez reptania.“ ​(Filipanom 2:14, 15) Izraeliti oslobodení z egyptského otroctva bez viery reptali proti Mojžišovi a Áronovi, a tým aj proti Jehovovi Bohu. Následkom toho všetci muži od 20 rokov vyššie okrem verného Jozuu, Káleba a Lévitov nevstúpili do Zasľúbenej krajiny, ale zomreli počas 40-ročného putovania pustatinou. (4. Mojžišova 14:2, 3, 26–30; 1. Korinťanom 10:10) Akú obrovskú cenu zaplatili za reptanie!

9. Čo zažila Mirjam, keď reptala?

⁹ Tento príklad ukazuje, čo sa môže stať celému reptajúcemu národu. Ale čo jednotlivci, ktorí reptajú? Napríklad Mojžišova sestra Mirjam a jej brat Áron reptali: „Hovoril Jehova iba skrze samotného Mojžiša? Či nehovoril aj skrze nás?“ Správa ďalej uvádza: „A Jehova počúval.“ ​(4. Mojžišova 12:1, 2) K čomu to viedlo? Mirjam, ktorá bola zrejme iniciátorkou týchto sťažností, bola pokorená Bohom. Ako? Postihlo ju malomocenstvo a bola nútená zostať sedem dní mimo tábora, kým sa neočistila. — 4. Mojžišova 12:9–15.

10, 11. K čomu môže viesť nekontrolované reptanie? Uveď príklad.

¹⁰ Reptanie nie je len sťažovanie sa na nejakú nespravodlivosť. Ľudia, ktorí neustále reptajú, sa príliš zaoberajú svojimi pocitmi alebo kladú priveľký dôraz na svoje postavenie, a tým obracajú pozornosť na seba, nie na Boha. Keď sa reptanie vymkne spod kontroly, spôsobuje  medzi duchovnými bratmi rozdelenie a brzdí ich snahy slúžiť Jehovovi plece pri pleci. Je to tak preto, lebo reptáci vyjadrujú svoje sťažnosti zásadne nahlas, nepochybne v nádeji, že iní budú s nimi sympatizovať.

¹¹ Napríklad niekto môže kritizovať spôsob, akým istý starší prednáša prejavy v zbore alebo akým pristupuje k svojim povinnostiam. Ak takého nespokojného človeka počúvame, môžeme začať zmýšľať ako on. Kým semeno nespokojnosti nebolo zasiate do našej mysle, činnosť toho staršieho nás možno vôbec neznepokojovala. Ale teraz je to inak. Napokon už nič, čo ten starší urobí, nebude v našich očiach dobré a aj my sami sa začneme naňho sťažovať. Takéto správanie nie je v zbore Jehovovho ľudu vhodné.

12. Aký vplyv môže mať reptanie na náš vzťah k Bohu?

¹² Reptanie proti mužom, ktorých zodpovednosťou je pásť Božie stádo, môže viesť k nadávaniu. Také reptanie alebo hanlivé nadávanie na týchto mužov môže vážne poškodiť náš vzťah k Jehovovi. (2. Mojžišova 22:28) Nekajúcni nadávači nezdedia Božie Kráľovstvo. (1. Korinťanom 5:11; 6:10) Učeník Júda písal o reptákoch, ktorí „pohŕdajú panstvom a hovoria utŕhačne o slávnych“, čiže o zodpovedných mužoch v zbore. (Júda 8) Títo reptáci nemali Božie schválenie a my sa ich hanebnému počínaniu chceme múdro vyhnúť.

13. Prečo nie sú všetky sťažnosti nesprávne?

¹³ Samozrejme, nie všetky sťažnosti sa Bohu nepáčia. Jehova neprehliadol „krik sťažnosti“ na Sodomu a Gomoru a tieto skazené mestá zničil. (1. Mojžišova 18:20, 21; 19:24, 25) V Jeruzaleme krátko po Letniciach v roku 33 n. l. „začali grécky hovoriaci Židia reptať proti hebrejsky hovoriacim Židom, lebo zanedbávali ich vdovy pri dennom rozdeľovaní“. Následkom toho dvanásti apoštoli napravili túto situáciu tak, že ustanovili „sedem osvedčených mužov“ nad „nutnou vecou“ rozdeľovania potravy. (Skutky 6:1–6) Dnešní starší si nesmú ‚zapchávať uši‘ pred oprávnenými sťažnosťami. (Príslovia 21:13) A namiesto kritizovania spoluctiteľov by starší mali svojich bratov povzbudzovať a budovať. — 1. Korinťanom 8:1.

14. Aká vlastnosť nám zvlášť pomôže vyvarovať sa reptania?

¹⁴ Všetci sa musíme vyvarovať reptania, lebo duch sťažovania sa je duchovne nezdravý. Taký postoj by narušil našu jednotu. Namiesto toho dovoľme svätému duchu vytvárať v nás lásku. (Galaťanom 5:22) Keď budeme žiť v súlade s ‚kráľovským zákonom lásky‘, pomôže nám to ďalej slúžiť Jehovovi plece pri pleci. — Jakub 2:8; 1. Korinťanom 13:4–8; 1. Petra 4:8.

Chráň sa pred ohováraním

15. Ako by si vysvetlil rozdiel medzi klebetením a ohováraním?

¹⁵ Keďže reptanie môže viesť k škodlivému klebeteniu, musíme si dávať pozor na to, čo hovoríme. Klebety sú prázdne reči o ľuďoch a ich záležitostiach. Ohováranie je však šírenie nepravdivých informácií s cieľom poškodiť povesť iného človeka. Takáto reč je zlomyseľná a bezbožná. Preto Boh Izraelitom povedal: „Nebudeš chodiť pomedzi svoj ľud, aby si ohováral.“ — 3. Mojžišova 19:16.

16. Čo povedal Pavol o niektorých klebetných ženách a ako by jeho rada mala zapôsobiť na nás?

¹⁶ Keďže prázdne reči môžu viesť k ohováraniu, Pavol ostro vystúpil proti niektorým klebetným ženám. Po tom, čo spomenul vdovy, ktoré mali nárok na pomoc zo zboru, zmienil sa aj o vdovách, ktoré si zvykli „zaháľať a potulujú sa po domoch, áno, nie sú iba záhaľčivé, ale aj tárajú a miešajú sa do záležitostí iných ľudí a hovoria o tom, o čom by nemali“. (1. Timotejovi 5:11–15) Ak niektorá  kresťanská žena zistí, že jej slabosťou sú také rozhovory, ktoré môžu viesť k ohováraniu, mala by venovať pozornosť Pavlovej rade, že ženy majú byť „vážne, nie ohováračné“. (1. Timotejovi 3:11) Samozrejme, aj kresťanskí muži sa musia chrániť pred škodlivým klebetením. — Príslovia 10:19.

Prestaň súdiť!

17, 18. a) Čo povedal Ježiš o súdení nášho brata? b) Ako môžeme uplatniť Ježišove slová o súdení?

¹⁷ I keď nikoho neohovárame, možno sa musíme vážne snažiť o to, aby sme druhých nesúdili. Ježiš takéto počínanie zavrhol slovami: „Prestaňte súdiť, aby ste neboli súdení; lebo akým súdom súdite, takým budete súdení; a akou mierou meriate, takou bude merané aj vám. Prečo sa teda pozeráš na slamku v oku svojho brata, ale nevšímaš si trám vo vlastnom oku? Teda ako môžeš povedať svojmu bratovi: ‚Dovoľ mi vytiahnuť slamku z tvojho oka,‘ keď, hľa, v tvojom vlastnom oku je trám? Pokrytec! Vyber najprv trám z vlastného oka, a potom jasne uvidíš, ako vybrať slamku z oka svojho brata.“ — Matúš 7:1–5.

¹⁸ Nemali by sme byť natoľko trúfalí, že by sme sa ponúkli vybrať nášmu bratovi z oka malú „slamku“, keď naša vlastná schopnosť správne posudzovať veci je narušená obrazným „trámom“. Ak naozaj chápeme, aký je Boh milosrdný, nebudeme mať sklon súdiť našich duchovných bratov a sestry. Ako by sme si mohli myslieť, že ich dokážeme pochopiť tak dobre ako náš nebeský Otec? Nie div, že Ježiš nás upozornil, že máme ‚prestať súdiť, aby sme neboli súdení‘! Ak si čestne priznáme vlastné nedokonalosti, malo by nám to zabrániť vynášať súdy, ktoré by Boh považoval za nespravodlivé.

Krehkí, ale hodní cti

19. Ako by sme sa mali pozerať na spoluveriacich?

¹⁹ Ak sme odhodlaní slúžiť Bohu plece pri pleci so spoluveriacimi, nebudeme sa len vyhýbať súdeniu druhých. Budeme im prejavovať úctu. (Rimanom 12:10) Budeme hľadať ich výhodu, nie svoju vlastnú, a s radosťou a pokorou budeme robiť skutky v ich prospech.  (Ján 13:12–17; 1. Korinťanom 10:24) Ako si môžeme udržať takého vynikajúceho ducha? Keď budeme pamätať na to, že každý veriaci je pre Jehovu drahocenný a že potrebujeme jeden druhého, tak ako každý úd ľudského tela je závislý od tých ostatných. — 1. Korinťanom 12:14–27.

20, 21. Aký význam majú pre nás slová z 2. Timotejovi 2:20, 21?

²⁰ Treba pripustiť, že kresťania sú krehké hlinené nádoby, ktorým bol zverený slávny poklad služby. (2. Korinťanom 4:7) Ak máme vykonávať túto posvätnú činnosť na Jehovovu chválu, musíme si zachovať ctihodné postavenie pred ním a jeho Synom. Iba ak zostaneme mravne a duchovne čistí, môžeme zostať ctihodnou nádobou na Božie použitie. Pavol v tejto súvislosti napísal: „Vo veľkom dome nie sú len nádoby zo zlata a striebra, ale aj z dreva a kameniny, a niektoré na ctihodný účel, iné na účel, ktorému chýba česť. Preto, ak sa niekto zachová čistý od týchto posledných nádob, bude nádobou na ctihodný účel, posvätenou, užitočnou svojmu majiteľovi, pripravenou pre každé dobré dielo.“ — 2. Timotejovi 2:20, 21.

²¹ Jednotlivci, ktorí sa nesprávajú v súlade s Božími požiadavkami, sú ‚nádobami, ktorým chýba česť‘. No ak budeme žiť zbožným spôsobom života, budeme ‚nádobami na ctihodný účel, posvätenými, užitočnými svojmu majiteľovi a pripravenými pre každé dobré dielo‘. Preto sa môžeme sami seba opýtať: ‚Som „ctihodnou nádobou“? Mám dobrý vplyv na spoluveriacich? Som takým členom zboru, ktorý pracuje plece pri pleci s ostatnými ctiteľmi Jehovu?‘

Ďalej slúžme plece pri pleci

22. K čomu sa dá prirovnať kresťanský zbor?

²² Kresťanský zbor je usporiadanie podobné rodine. V rodine, kde všetci členovia uctievajú Jehovu, vládne príjemná atmosféra lásky a vzájomnej pomoci. Rodinu môže tvoriť viacero ľudí s rôznou osobnosťou, ale každý má v nej čestné miesto. Podobná situácia je v zbore. Hoci každý sme iný — a všetci sme nedokonalí —, Boh nás prostredníctvom Krista pritiahol k sebe. (Ján 6:44; 14:6) Jehova a Ježiš nás milujú, a ako zjednotená rodina aj my by sme rozhodne mali jeden druhému prejavovať lásku. — 1. Jána 4:7–11.

23. Na čo by sme mali pamätať a čo sme odhodlaní robiť?

²³ Kresťanský zbor podobný rodine je tiež miestom, kde môžeme právom očakávať vernosť. Apoštol Pavol napísal: „Prajem [si], aby sa muži na každom mieste stále modlili, pozdvihujúc verne oddané ruky bez hnevu a škriepok.“ ​(1. Timotejovi 2:8) Pavol tu spojil vernosť s verejnou modlitbou „na každom mieste“, kde sa kresťania stretávajú. Zbor by mali vo verejnej modlitbe zastupovať iba verní muži. Samozrejme, Boh od nás všetkých očakáva, že budeme verní jemu i sebe navzájom. (Kazateľ 12:13, 14) Preto buďme rozhodnutí harmonicky spolupracovať ako údy ľudského tela. Kiež zjednotene slúžime ako súčasť rodiny Jehovových ctiteľov. A predovšetkým pamätajme na to, že jeden druhého potrebujeme, a že ak budeme ďalej slúžiť Jehovovi plece pri pleci, budeme sa tešiť z jeho schválenia a požehnania.

Ako by si odpovedal?

• Čo umožňuje Jehovovmu ľudu slúžiť plece pri pleci?

• Prečo sa kresťania vyhýbajú predpojatosti?

• Čo je podľa teba nesprávne na reptaní?

• Prečo by sme mali spoluveriacim prejavovať úctu?

[Študijné otázky]

[Obrázok na strane 15]

Peter pochopil, že „Boh nie je predpojatý“

[Obrázok na strane 16]

Vieš, prečo Boh pokoril Mirjam?

[Obrázok na strane 18]

Verní kresťania radostne slúžia Jehovovi plece pri pleci