Boj za Bibliu v modernej gréčtine

Možno vás prekvapí, keď sa dozviete, že v Grécku, v krajine, ktorá je niekedy nazývaná kolískou slobodného myslenia, bolo prekladanie Biblie do jazyka bežných ľudí predmetom dlhého a ťažkého boja. Ale kto by sa staval na odpor proti vydávaniu ľahko zrozumiteľnej gréckej Biblie? Prečo by tomu chcel niekto zabrániť?

NIEKTO by si mohol myslieť, že grécky hovoriaci ľudia majú výhodu, keďže nemalá časť Svätých Písiem bola pôvodne napísaná v ich jazyku. Moderná gréčtina sa však značne líši od gréčtiny použitej v Septuaginte, preklade Hebrejských Písiem, a od gréčtiny, v akej boli napísané Kresťanské grécke Písma. Za posledných šesť storočí sa pre väčšinu grécky hovoriacich ľudí stala biblická gréčtina takou neznámou, akoby to bol cudzí jazyk. Staré výrazy boli nahradené novými slovami a zmenila sa aj slovná zásoba, gramatika a syntax.

Zbierka gréckych rukopisov, ktoré sa datujú do obdobia medzi 3. a 16. storočím, svedčí o úsilí preložiť Septuagintu do neskoršej podoby gréčtiny. Gregor, biskup z Novej Cézarey (asi 213–asi 270 n. l.), preložil v treťom storočí zo Septuaginty do jednoduchšej gréčtiny knihu Kazateľ. V 11. storočí istý Žid menom Tobias ben Eliezer, ktorý žil v Macedónii, preložil zo Septuaginty do bežnej gréčtiny určité časti Pentateuchu. Dokonca použil hebrejské znaky na úžitok macedónskych Židov, ktorí hovorili iba po grécky, ale vedeli čítať hebrejské písmo. Celý Pentateuch bol v takejto podobe vydaný v Konštantínopole v roku 1547.

Trochu svetla uprostred tmy

Keď oblasti Byzantskej ríše, v ktorých sa hovorilo po grécky, padli v 15. storočí do rúk Osmanov, väčšina ľudí bola ponechaná bez dostatočného vzdelania. Ortodoxná cirkev, hoci mala pod vládou Osmanskej ríše veľké privilégiá, nedbalo dovolila, aby sa z jej stáda stalo chudobné a nevzdelané roľníctvo. Grécky spisovateľ Thomas Spelios to komentuje takto: „Prvoradým cieľom ortodoxnej cirkvi a jej vzdelávacieho systému bolo chrániť svojich členov pred vplyvom islamskej a rímskokatolíckej propagandy. Preto grécke vzdelávanie tak trocha stagnovalo.“ Jednotlivci, ktorí milovali Bibliu, cítili v takej pochmúrnej atmosfére potrebu poskytnúť skľúčeným ľuďom úľavu a útechu z biblickej knihy Žalmy. Od roku 1543 do roku 1835 prekladalo Žalmy do hovorovej gréčtiny 18 prekladateľov.

Prvý grécky preklad celých Kresťanských gréckych Písiem pripravil v roku 1630 Maximos Kallipolitis, grécky mních z mesta Gelibolu (po grécky Kallipolis). Tento preklad bol pripravovaný pod dohľadom a záštitou Cyrila Lukarisa, konštantínopolského patriarchu, ktorý sa snažil o reformáciu ortodoxnej cirkvi. V cirkvi mal však Lukaris odporcov,  ktorí odmietali akékoľvek pokusy o reformu a nesúhlasili so žiadnym prekladom Biblie do hovorového jazyka. * Lukaris bol uškrtený ako zradca. Napriek tomu bolo v roku 1638 vytlačených okolo 1500 kópií Maximosovho prekladu. Ortodoxná cirkev reagovala na tento preklad tak, že o 34 rokov jedna ortodoxná synoda v Jeruzaleme vyhlásila, že Bibliu „nemá čítať len tak hocikto, ale len tí, ktorí po náležitom výskume prenikli do hlbokých vecí ducha“. To znamenalo, že Písmo mohli čítať iba vzdelaní duchovní.

V roku 1703 sa Serafim, grécky mních z ostrova Lesbos, snažil vydať v Londýne revíziu Maximosovho prekladu. Keď anglický dvor neposkytol finančnú podporu, tak ako bolo sľúbené, Serafim použil na vytlačenie tohto revidovaného prekladu vlastné peniaze. V ohnivom prológu zdôrazňoval, že je potrebné, aby „každý zbožný kresťan“ čítal Bibliu, a obvinil vysoko postavené duchovenstvo, že „chce zakrývať svoje neprístojné správanie tým, že udržuje ľudí v nevedomosti“. Ako sa dalo čakať, jeho odporcovia z ortodoxnej cirkvi ho dali v Rusku zatknúť a poslať do vyhnanstva na Sibír, kde v roku 1735 zomrel.

Istý grécky duchovný opísal intenzívny duchovný hlad grécky hovoriacich ľudí v tom období, keď o neskoršom revidovanom Maximosovom preklade povedal: „Gréci spolu s ďalšími prijali túto Svätú Bibliu s láskou a s dychtivosťou. A čítali ju. A cítili, že bolesť v ich vnútri sa utíšila, a ich viera v Boha... sa roznietila.“ Ale duchovní vodcovia sa báli, že ak ľudia budú rozumieť Biblii, potom budú odhalené nebiblické náuky i skutky duchovenstva. Preto v roku 1823 a opäť v roku 1836 patriarchát v Konštantínopole vydal edikt, ktorý nariaďoval spáliť všetky výtlačky takýchto prekladov Biblie.

Odvážny prekladateľ

V tejto atmosfére prudkého odporu i vrúcnej túžby po biblickom poznaní sa na scéne objavila významná osobnosť, ktorá mala zohrať kľúčovú úlohu v prekladaní Biblie do modernej gréčtiny. Touto odvážnou osobou bol Neofitos Vamvas, uznávaný jazykovedec a významný biblický učenec, ktorý bol všeobecne považovaný za jedného z „učiteľov národa“.

Vamvas jasne videl, že za duchovnú nevedomosť ľudu je vinná ortodoxná cirkev. Bol pevne presvedčený, že na duchovné prebudenie ľudí je potrebné preložiť Bibliu do hovorovej gréčtiny tých dní. V roku 1831 začal s pomocou ďalších učencov prekladať Bibliu do spisovnej gréčtiny. Jeho kompletný preklad bol vydaný v roku 1850. Keďže grécka ortodoxná cirkev ho nepodporila, pri vydávaní a distribúcii svojho prekladu spolupracoval s Britskou a zahraničnou biblickou spoločnosťou (BFBS). Cirkev ho označila za „protestanta“ a zakrátko sa ocitol v postavení vydedenca spoločnosti.

Vamvasov preklad sa dôsledne držal prekladu King James Version, a tak doň boli prenesené nedostatky tohto prekladu, pretože v tých dňoch bolo biblické i lingvistické poznanie ešte obmedzené. No mnoho rokov to bol najlepší preklad Biblie v modernej gréčtine, k akému mali ľudia prístup. Je zaujímavé, že sa v ňom štyrikrát vyskytuje Božie osobné meno vo forme „Ieova“. — 1. Mojžišova 22:14; 2. Mojžišova 6:3; 17:15; Sudcovia 6:24.

 Aká bola všeobecná reakcia ľudí na tento a ďalšie ľahko zrozumiteľné preklady Biblie? Jednoducho ohromujúca! Istého kolportéra spoločnosti BFBS v člne pri pobreží jedného gréckeho ostrova „obkolesilo toľko člnov plných detí, ktoré si prišli po [Biblie], že musel... prikázať kapitánovi, aby vyplával“, inak by bol musel nechať celú svoju zásobu na jednom mieste! No odporcovia sa nečinne neprizerali.

Ortodoxní kňazi vystríhali ľudí pred takýmito prekladmi. Napríklad v Aténach boli Biblie skonfiškované. V roku 1833 krétsky ortodoxný biskup spálil výtlačky „Nového Zákona“, ktoré našiel v kláštore. Istý kňaz schoval jeden výtlačok a aj ľudia žijúci v blízkych dedinách si svoje Biblie ukrývali, až kým prelát z ostrova neodišiel.

O niekoľko rokov Svätá synoda gréckej ortodoxnej cirkvi zakázala Vamvasov preklad Biblie na ostrove Korfu. Jeho predaj bol zakázaný a existujúce kópie boli zničené. Na ostrovoch Chios, Sýros a Mýkonos viedlo nepriateľstvo miestneho duchovenstva k páleniu Biblií. Ale mal prísť ešte ďalší odpor proti prekladaniu Biblie.

Kráľovná prejavuje záujem o Bibliu

V 70. rokoch 19. storočia si grécka kráľovná Olga uvedomila, že grécky ľud vo všeobecnosti má stále iba malé poznanie Biblie. Keďže verila, že poznanie Písma by poskytovalo ľudu útechu a osvieženie, snažila sa o to, aby bola Biblia preložená do jednoduchšieho jazyka, než aký bol použitý vo Vamvasovom preklade.

Prokopios, aténsky arcibiskup a hlava Svätej synody, kráľovnú v tomto úsilí neoficiálne podporoval. Keď sa však obrátila na Svätú synodu s oficiálnou žiadosťou o povolenie, bola odmietnutá. Napriek tomu sa nevzdala a podala ďalšiu žiadosť, no v roku 1899 bola po druhý raz odmietnutá. Nedbajúc na toto zamietnutie, rozhodla sa na vlastné náklady vydať aspoň obmedzený počet výtlačkov Biblií. To sa jej podarilo uskutočniť v roku 1900.

Zarytí odporcovia

V roku 1901 popredné aténske noviny The Acropolis vydali Matúšovo evanjelium, ktoré preložil do hovorovej gréčtiny Alexandros Pallis, prekladateľ pracujúci v Liverpoole v Anglicku. Jeho motiváciou i motiváciou  jeho kolegov bolo zjavne ‚vzdelávať Grékov‘ a „pomôcť pozdvihnúť národ“ z úpadku.

Študenti ortodoxnej teológie a ich profesori označovali tento preklad za „výsmech najvzácnejším pamiatkam národa“ a znesväcovanie Svätého Písma. Konštantínopolský patriarcha Jóakim III. vydal dokument, v ktorom vyjadril, že preklad neschvaľuje. Polemika prerástla do politických rozmerov a bola zneužitá politickými tábormi bojujúcimi proti sebe.

Istá časť aténskej tlače, ktorá mala značný vplyv, začala napádať Pallisov preklad a označovala jeho zástancov za „ateistov“, „zradcov“ a „agentov cudzích mocností“, ktorí sú rozhodnutí narušiť stabilitu gréckej spoločnosti. Na podnet ultrakonzervatívnych prvkov v gréckej ortodoxnej cirkvi študenti v Aténach od 5. do 8. novembra 1901 vyšli do ulíc demonštrovať. Zaútočili na kancelárie redakcie The Acropolis, pochodovali smerom k palácu, prevzali kontrolu nad Aténskou univerzitou a požadovali odstúpenie vlády. Počas najhorších nepokojov osem ľudí prišlo o život pri zrážke s armádou. Nasledujúci deň kráľ požiadal arcibiskupa Prokopiosa, aby sa vzdal úradu, a o dva dni celá vláda odstúpila.

O mesiac študenti znova demonštrovali proti Pallisovmu prekladu a verejne spálili jeden výtlačok. Vydali rezolúciu proti šíreniu tohto prekladu a žiadali prísny trest pre každého, kto by sa o to v budúcnosti pokúsil. To poslúžilo ako zámienka na vydanie zákazu používať akýkoľvek preklad Biblie v modernej gréčtine. Bolo to skutočne temné obdobie!

„Jehovov výrok trvá navždy“

Zákaz používať Bibliu v modernej gréčtine bol zrušený v roku 1924. Grécka ortodoxná cirkev odvtedy zažíva úplnú porážku, pokiaľ ide o jej úsilie zabrániť ľuďom, aby mali prístup k Biblii. Medzitým sa Jehovovi svedkovia ujali vedenia v biblickom vzdelávaní v Grécku, tak ako aj v mnohých iných krajinách. Od roku 1905 používali Vamvasov preklad, aby pomohli tisícom grécky hovoriacich ľudí získať poznanie biblickej pravdy.

Počas rokov mnohí učenci a profesori vynaložili chvályhodné úsilie, aby bola vydaná Biblia v modernej gréčtine. Dnes je tu okolo 30 prekladov Biblie — celej alebo jej častí —, ktoré dokáže čítať bežný Grék. Skutočným skvostom medzi nimi je grécky Preklad nového sveta Svätých písiem, ktorý bol vydaný v roku 1997 na úžitok asi 16 miliónov grécky hovoriacich ľudí na celom svete. Tento preklad vydali Jehovovi svedkovia a podáva Božie Slovo zrozumiteľným spôsobom, takže sa dá ľahko čítať, a pritom sa verne pridŕža pôvodného textu.

Boj za Bibliu v modernej gréčtine ilustruje dôležitú skutočnosť. Jasne ukazuje, že napriek nepriateľskému úsiliu ľudí „Jehovov výrok trvá navždy“. — 1. Petra 1:25.

[Poznámka pod čiarou]

[Obrázok na strane 27]

Cyril Lukaris dozeral na prvý preklad celých Kresťanských gréckych Písiem do gréčtiny v roku 1630

[Prameň ilustrácie]

Bib. Publ. Univ. de Genève

[Obrázky na strane 28]

Niektoré preklady do hovorovej gréčtiny: Žalmy vydané: (1) v roku 1828, Ilarionov preklad, (2) v roku 1832, Vamvasov preklad, (3) v roku 1643, Julianov preklad. „Starý Zákon“ vydaný: (4) v roku 1840, Vamvasov preklad

Kráľovná Olga

[Pramene ilustrácií]

Biblie: National Library of Greece; kráľovná Olga: Culver Pictures

[Prameň ilustrácie na strane 26]

Papyrus: reprodukované s láskavým dovolením The Trustees of the Chester Beatty Library, Dublin

[Prameň ilustrácie na strane 29]

Papyrus: reprodukované s láskavým dovolením The Trustees of the Chester Beatty Library, Dublin