Neopúšťajte svoje zhromaždenia

„Neopúšťajme svoje zhromaždenia, ako to majú niektorí vo zvyku,“ hovoria Písma, „ale povzbudzujme sa navzájom, a to tým viac, keď vidíte, že sa blíži ten deň.“ ​(Hebrejom 10:25) Je zrejmé, že praví ctitelia sa majú schádzať na mieste uctievania, aby ‚dbali jedni o druhých, aby sa podnecovali k láske a k znamenitým skutkom‘. — Hebrejom 10:24.

KEĎ apoštol Pavol v prvom storočí nášho letopočtu písal tieto slová, ako miesto uctievania slúžil Židom impozantný chrám v Jeruzaleme. Existovali aj synagógy. Ježiš „vyučoval v synagóge a v chráme, kde sa [schádzali] všetci Židia“. — Ján 18:20.

Aké miesta na zhromažďovanie mal Pavol na mysli, keď nabádal kresťanov, aby sa schádzali a povzbudzovali sa navzájom? Je existencia chrámu v Jeruzaleme podkladom na budovanie impozantných náboženských budov kresťanstva? Kedy sa v takzvanom kresťanstve začali budovať obrovské náboženské stavby?

‚Dom Božiemu menu‘

Prvé pokyny v súvislosti s miestom uctievania Boha sa v Biblii nachádzajú v 2. knihe Mojžišovej. Jehova Boh dal svojmu vyvolenému národu — Izraelitom — pokyn postaviť „svätostánok“,  čiže „stan stretnutia“. Mala v ňom byť truhla zmluvy a rôzne posvätné náčinie. „Jehovova sláva naplnila svätostánok“, keď bol v roku 1512 pred n. l. dokončený. Tento prenosný stan bol ústrednou črtou Božieho opatrenia, vďaka ktorému sa Izraeliti vyše štyri storočia mohli približovať k Bohu. (2. Mojžišova, 25. až 27. kapitola; 40:33–38) Biblia tento stan nazýva aj ‚Jehovov chrám‘ a ‚Jehovov dom‘. — 1. Samuelova 1:9, 24.

Keď sa Dávid stal kráľom v Jeruzaleme, vyjadril silnú túžbu postaviť trvalý dom na Jehovovu slávu. Ale pretože Dávid bol mužom vojny, Jehova mu povedal: „Nepostavíš dom môjmu menu.“ Namiesto Dávida si na stavbu chrámu vybral jeho syna Šalamúna. (1. Paralipomenon 22:6–10) Šalamún zasvätil chrám v roku 1026 pred n. l., po výstavbe, ktorá trvala sedem a pol roka. Jehova schválil túto budovu, keď povedal: „Posvätil som tento dom, ktorý si postavil, tým, že som tam položil svoje meno na neurčitý čas; a moje oči a moje srdce dokážu, že tam budú stále.“ ​(1. Kráľov 9:3) Kým by boli Izraeliti verní, tento dom by mal Jehovovo schválenie. Ale ak by odbočili od toho, čo je správne, toto miesto by prestalo mať Jehovovo schválenie a ‚dom by sa stal hromadou trosiek‘. — 1. Kráľov 9:4–9; 2. Paralipomenon 7:16, 19, 20.

Po čase Izraeliti odbočili od pravého uctievania. (2. Kráľov 21:1–5) „[Jehova] priviedol teda proti nim kráľa Chaldejcov, ktorý... spálil dom pravého Boha a strhol múr Jeruzalema; a všetky jeho obytné veže spálili ohňom, a tiež všetky jeho žiadúce veci, takže spôsobil skazu. Navyše odviedol tých, ktorí zostali po meči, zajatých do Babylonu, a stali sa sluhami jemu i jeho synom.“ Podľa Biblie sa to stalo v roku 607 pred n. l. — 2. Paralipomenon 36:15–21; Jeremiáš 52:12–14.

Tak ako to predpovedal prorok Izaiáš, Boh vzbudil perzského kráľa Cýra, aby oslobodil Židov z moci Babylona. (Izaiáš 45:1) Po 70-ročnom vyhnanstve sa Židia v roku 537 pred n. l. vrátili do Jeruzalema, aby znovu postavili chrám. (Ezdráš 1:1–6; 2:1, 2; Jeremiáš 29:10) Po tom, čo bola výstavba dočasne prerušená, bol chrám nakoniec v roku 515 pred n. l. dokončený a čisté uctievanie Boha bolo obnovené. Aj keď tento chrám nebol taký nádherný ako Šalamúnov chrám, stál skoro 600 rokov. No aj tento chrám po čase potreboval opravu, pretože Izraeliti zanedbávali uctievanie Jehovu. V čase, keď sa na pozemskej scéne objavil Ježiš Kristus, kráľ Herodes chrám postupne obnovoval. Ale čo sa malo stať s týmto chrámom?

„Nezostane kameň na kameni“

Ježiš svojim učeníkom o chráme v Jeruzaleme povedal: „Istotne tu nezostane kameň na kameni, ktorý by nebol zborený.“ ​(Matúš 24:1, 2) Presne podľa týchto slov bolo miesto, ktoré sa po stáročia považovalo za stredisko uctievania Boha, v roku 70 n. l. zničené rímskymi jednotkami, ktoré prišli potlačiť vzburu Židov. * Tento chrám už nikdy nebol obnovený. V siedmom storočí bola na tomto  bývalom židovskom mieste uctievania vybudovaná moslimská svätyňa známa ako Skalný dóm, ktorá tam stojí dodnes.

Akým spôsobom mali uctievať Boha Ježišovi nasledovníci? Mali raní kresťania židovského pôvodu ďalej uctievať Boha v chráme, ktorý mal byť čoskoro zničený? Kde mali uctievať Boha nežidovskí kresťania? Mali náboženské budovy kresťanstva slúžiť ako náhrada za chrám? Ježišov rozhovor so Samaritánkou nám umožňuje získať v tomto smere hlbšie pochopenie.

Samaritáni stáročia uctievali Boha vo veľkom chráme na vrchu Gerizim v Samárii. „Naši predkovia uctievali na tomto vrchu,“ povedala Samaritánka Ježišovi, „vy však hovoríte, že v Jeruzaleme je miesto, kde sa má uctievať.“ Ježiš jej na to povedal: „Ver mi, žena, prichádza hodina, keď nebudete uctievať Otca ani na tomto vrchu, ani v Jeruzaleme.“ Hmotný chrám už nemal byť potrebný na uctievanie Jehovu, pretože Ježiš vysvetlil: „Boh je Duch, a tí, ktorí ho uctievajú, musia ho uctievať duchom a pravdou.“ ​(Ján 4:20, 21, 24) Neskôr apoštol Pavol povedal Aténčanom: „Boh, ktorý stvoril svet a všetko v ňom, súc Pánom neba a zeme, nebýva v chrámoch vytvorených rukami.“ — Skutky 17:24.

Je zrejmé, že náboženské budovy kresťanstva nemajú žiadne spojenie s chrámovým usporiadaním z predkresťanskej éry. A kresťania v prvom storočí nemali dôvod budovať takéto miesta. Po smrti apoštolov však nastal predpovedaný odklon od pravého uctievania — odpadnutie. (Skutky 20:29, 30) Už roky predtým ako v roku 313 n. l. rímsky cisár Konštantín údajne prestúpil na kresťanstvo, sa takzvaní kresťania začali odkláňať od toho, čo učil Ježiš.

Konštantín prispel k zmiešaniu „kresťanstva“ s pohanským rímskym náboženstvom. V diele The Encyclopædia Britannica sa píše: „Sám Konštantín nariadil výstavbu troch obrovských kresťanských bazilík v Ríme: sv. Petra, S. Paolo fuori le mura a S. Giovanni in Laterano... Zaviedol pôdorys v tvare kríža, ktorý sa v stredoveku stal vzorom pre kostoly v západnej Európe.“ Prestavaný Chrám sv. Petra v Ríme sa stále považuje za najvýznamnejšie miesto rímskokatolíckej cirkvi.

„Cirkev prijala niektoré náboženské zvyky a spôsoby, ktoré boli rozšírené v predkresťanskom [pohanskom] Ríme,“ hovorí historik Will Durant. Patrila k nim aj „architektúra baziliky“. V 10. až 15. storočí nastal rozmach výstavby kostolov a katedrál, pričom veľký dôraz sa kládol na architektúru. Vtedy vznikli mnohé impozantné stavby kresťanstva, ktoré sa dnes považujú za umelecké pamiatky.

Nachádzajú ľudia, ktorí chodia do kostola, vždy duchovné osvieženie a povzbudenie? „Kostol sa pre mňa stal symbolom všetkého, čo je v náboženstve nezáživné a únavné,“ hovorí Francisco z Brazílie. „Omša bola bezvýznamnou, opakovanou ceremóniou, ktorá vôbec neuspokojovala moje skutočné potreby. Bolo úľavou, keď bol koniec.“ A predsa  praví kresťania dostali pokyn, aby sa zhromažďovali. Je nejaký vzor, ktorým sa v otázke zhromaždení môžu riadiť?

„Zbor, ktorý je v ich dome“

Vzor kresťanského spôsobu zhromažďovania nájdeme, keď preskúmame, ako sa stretávali veriaci v prvom storočí. Písma naznačujú, že zvyčajne sa zhromažďovali v súkromných domoch. Napríklad apoštol Pavol napísal: „Odovzdajte moje pozdravy Priske a Akvilovi, mojim spolupracovníkom v Kristu Ježišovi... a pozdravujte zbor, ktorý je v ich dome.“ ​(Rimanom 16:3, 5; Kolosanom 4:15; Filémonovi 2) Praví kresťania nepotrebujú pri uctievaní Boha vyzdobené náboženské budovy.

Ako sa viedli zhromaždenia v raných kresťanských zboroch? Keď sa učeník Jakub zmieňuje o kresťanskom zhromaždení, používa formu gréckeho slova synagógén. (Jakub 2:2) Toto grécke slovo znamená „privádzanie dohromady“ a používa sa zameniteľne so slovom zbor, po grécky ekklésia. Časom však výraz „synagóga“ nadobudol význam miesta alebo budovy, kde sa konalo zhromaždenie. Prví židovskí kresťania boli dobre oboznámení s tým, čo sa konalo v synagóge. *

Kým v jeruzalemskom chráme sa Židia zhromažďovali na výročné sviatky, synagógy slúžili ako miesta v blízkom okolí, kde sa učili o Jehovovi a získavali vzdelanie v Zákone. Zdá sa, že program v synagógach sa skladal z modlitieb a čítania z Písiem, ako aj z výkladu a nabádania. Keď Pavol a ďalší, ktorí boli s ním, išli do synagógy v Antiochii, „poslali k nim predstavení synagógy a povedali: ‚Muži, bratia, ak máte pre ľud nejaké slovo povzbudenia, povedzte ho.‘“ ​(Skutky 13:15) Prví židovskí kresťania, ktorí sa zhromažďovali v súkromných domoch, nepochybne konali podobne a na svojich zhromaždeniach sa biblicky poučovali a duchovne budovali.

 Zbory na budovanie

Podobne ako raní kresťania, aj Jehovovi svedkovia sa dnes schádzajú na jednoduchých miestach uctievania, aby boli poučovaní z Biblie a aby sa tešili zo zdravého spoločenstva. Mnohé roky sa stretávali iba v súkromných domoch a na niektorých miestach je to tak stále. Ale počet zborov teraz vzrástol na vyše 90 000 a ich hlavné miesta na zhromaždenia sa volajú sály Kráľovstva. Tieto budovy nie sú nápadné ani sa nepodobajú kostolom. Sú to praktické a skromné stavby, ktoré umožňujú, aby sa zbory s počtom 100 až 200 ľudí stretávali na týždenných zhromaždeniach, kde počúvajú Božie Slovo a učia sa z neho.

Väčšina zborov Jehovových svedkov sa stretáva trikrát týždenne. Jedno zhromaždenie je verejná prednáška na nejaký aktuálny a zaujímavý námet. Po nej nasleduje štúdium založené na niektorej biblickej téme alebo proroctve a ako podkladový materiál sa používa časopis Strážna veža. Ďalším zhromaždením je škola, ktorej cieľom je poskytovať školenie, ako predkladať biblické posolstvo. Po ňom nasleduje zhromaždenie, ktoré sa zvlášť venuje praktickým návrhom pre kresťanskú službu. Raz týždenne sa svedkovia stretávajú aj na štúdium Biblie v malých skupinách v súkromných domoch. Všetky tieto zhromaždenia sú prístupné verejnosti. Nikdy sa tam nerobia peňažné zbierky.

Francisco, ktorého sme už spomínali, zistil, že zhromaždenia v sále Kráľovstva sú veľmi užitočné. Hovorí: „Prvé miesto zhromaždenia, ktoré som navštívil, bola útulná budova v centre mesta a zo sály som odišiel s dobrým dojmom. Prítomní boli priateľskí a cítil som medzi nimi lásku. Nemohol som sa dočkať, kedy tam zase pôjdem. Odvtedy som nevynechal žiadne zhromaždenie. Tieto kresťanské zhromaždenia sú živé a uspokojujú moje duchovné potreby. I keď sa z nejakého dôvodu cítim skľúčený, idem do sály Kráľovstva s istotou, že domov sa vrátim povzbudený.“

Aj vy sa môžete biblicky vzdelávať, pestovať budujúce spoločenstvo a mať možnosť chváliť Boha na kresťanských zhromaždeniach Jehovových svedkov. Srdečne vás pozývame, aby ste navštívili sálu Kráľovstva vo vašom okolí. Určite neoľutujete.

[Poznámky pod čiarou]

[Obrázky na stranách 4, 5]

Svätostánok a neskôr chrámy slúžili ako vhodné centrum Jehovovho uctievania

[Obrázok na strane 6]

Chrám sv. Petra v Ríme

[Obrázok na strane 7]

Raní kresťania sa zhromažďovali v súkromných domoch

 [Obrázky na stranách 8, 9]

Jehovovi svedkovia majú kresťanské zhromaždenia v súkromných domoch a v sálach Kráľovstva