Dávať až do vyčerpania

„MÔŽETE ma nazvať žobrákom; neuráža ma to. Žobrem pre Ježiša.“ Tieto veľavravné slová istého protestantského duchovného poukazujú na polemiku, ktorá vznikla okolo financovania náboženstiev. Zdá sa, že organizované náboženstvá sú schopné prežiť iba so značnou finančnou podporou. Je potrebné vyplácať mzdy, stavať a udržiavať chrámy, financovať evanjelizačné kampane. Odkiaľ vziať potrebné peniaze?

Pre mnohé cirkvi sú riešením desiatky. * „Odvádzanie desiatkov je Boží spôsob financovania jeho kráľovstva na zemi,“ tvrdí kazateľ Norman Robertson. „Je to jeho ekonomický systém, ktorý umožňuje, aby sa kázalo evanjelium.“ Tento kazateľ sa nezdráha pripomínať svojim nasledovníkom ich povinnosť dávať a dôrazne vyhlasuje: ‚Desiatky nedávate preto, že si to môžete dovoliť. Je to skutok poslušnosti. Neodvádzanie desiatkov je jasným porušením Božích prikázaní. Je to sprenevera.‘ — Tithing—God’s Financial Plan (Desiatky — Boží finančný plán).

Zrejme súhlasíte s tým, že dávanie má byť pre kresťanov súčasťou uctievania. No nepovažujete sústavné dožadovanie sa peňazí za rušivé, možno až poburujúce? Brazílsky teológ Inácio Strieder obviňuje cirkvi, že vymáhajú desiatky, aby si „vyriešili svoje inštitucionálne problémy“, a označuje takéto praktiky za „nezákonné, nemiestne a za teologickú odchýlku“. Následkom toho, ako poznamenáva, „nezamestnaní ľudia, vdovy, obyvatelia slumov a tí, ktorí nie sú schopní analytického myslenia, prichádzajú k záveru, že Boh ich opustil a že sú povinní dávať ‚kazateľovi‘ toľko, že ich vlastné rodiny trpia hladom“.

Možno si kladiete otázky: ‚Uplatňujú cirkvi, ktoré si vynucujú desiatky, Písma správne? Alebo je to tak, že niektoré náboženstvá vyvolávajú strach z Boha, aby sa mohli obohacovať na úkor stáda? Naozaj od nás Boh očakáva, aby sme dávali až do vyčerpania, ako to niektorí tvrdia?‘

[Poznámka pod čiarou]