Poznáš Šafana a jeho rodinu?

VŠIMOL si si niekedy pri čítaní Biblie zmienky o Šafanovi a niektorých členoch jeho vplyvnej rodiny? Kto bol Šafan a jeho rodina? Čo robili? Čo sa od nich môžeme naučiť?

„Šafana, syna Acaliaha, syna Mešullamovho“ nám Biblia predstavuje v súvislosti s Joziášovou obnovou pravého uctievania okolo roku 642 pred n. l. (2. Kráľov 22:3) Počas nasledujúcich 36 rokov až do zničenia Jeruzalema v roku 607 pred n. l. spoznávame jeho štyroch synov, Achikáma, Elasaha, Gemarjaha a Jazanjaha, a dvoch vnukov, Michajaha a Gedaljaha. (Pozri tabuľku.) „Šafanova rodina mala veľký vplyv v úradníckom aparáte [v Judskom kráľovstve] a obsadzovala miesto kráľovho pisára od čias Joziáša do vyhnanstva,“ objasňuje sa v diele Encyclopaedia Judaica. Prehľad o tom, čo sa v Biblii píše o Šafanovi a členoch jeho rodiny, nám pomôže pochopiť, ako podporovali proroka Jeremiáša a pravé uctievanie Jehovu.

Šafan podporuje pravé uctievanie

V roku 642 pred n. l., keď mal kráľ Joziáš asi 25 rokov, nachádzame Šafana v úlohe kráľovho tajomníka a odpisovača. (Jeremiáš 36:10) Čo si toto postavenie vyžadovalo? V uvedenom referenčnom diele sa píše, že kráľovský pisár a tajomník bol blízkym poradcom kráľa, mal na starosti finančné záležitosti, bol schopným diplomatom a vyznal sa v zahraničnej politike, medzinárodnom práve a v obchodných dohodách. Kráľovský tajomník Šafan bol teda jedným z najvplyvnejších ľudí v kráľovstve.

Desať rokov predtým mladý Joziáš „začal hľadať Boha svojho predka Dávida“. Šafan bol od Joziáša evidentne oveľa starší, a preto mu mohol byť dobrým radcom v duchovných záležitostiach a mohol byť podporovateľom jeho prvej kampane za obnovu pravého uctievania. * — 2. Paralipomenon 34:1–8.

Pri prácach na oprave chrámu sa našla ‚tá kniha zákona‘ a Šafan „ju začal čítať pred kráľom“. Joziáša ohromil obsah knihy, ktorý si vypočul, a vyslal delegáciu dôveryhodných mužov k prorokyni Chulde, aby sa v súvislosti s knihou dopytovali Jehovu. Tým, že kráľ zaradil Šafana a jeho syna Achikáma do delegácie, prejavil im dôveru. — 2. Kráľov 22:8–14; 2. Paralipomenon 34:14–22.

Toto je v Písme jediná zmienka o tom, čo urobil sám Šafan. V ďalších biblických veršoch sa spomína len ako otec alebo starý otec. Šafanovi potomkovia sa dostali do úzkeho kontaktu s prorokom Jeremiášom.

Achikám a Gedaljah

Ako sme už uviedli, prvým, o kom sa hovorí v súvislosti s delegáciou vyslanou k prorokyni Chulde, je Šafanov syn Achikám. V istom referenčnom diele sa píše: „I keď sa Achikámov  titul v hebrejskej Biblii neuvádza, je zrejmé, že mal vysoké postavenie.“

Asi 15 rokov po tejto udalosti bol život Jeremiáša ohrozený. Keď Jeremiáš upozorňoval ľudí na Jehovov zámer zničiť Jeruzalem, „chopili [sa ho] kňazi a proroci a všetok ľud a povedali: ‚Určite zomrieš.‘“ Čo sa potom stalo? Správa pokračuje: „Ruka Achikáma, Šafanovho syna, bola s Jeremiášom, aby nebol vydaný do ruky ľudu a nebol usmrtený.“ ​(Jeremiáš 26:1–24) Čo z toho vidno? V The Anchor Bible Dictionary sa uvádza: „Táto udalosť nielenže svedčí o Achikámovom vplyve, ale dosvedčuje aj to, že Achikám bol Jeremiášovi priaznivo naklonený, podobne ako ďalší členovia Šafanovej rodiny.“

Asi o 20 rokov, po tom, čo Babylončania v roku 607 pred n. l. zničili Jeruzalem a väčšinu ľudí vzali do vyhnanstva, bol nad Židmi, ktorí zostali v krajine, vymenovaný za miestodržiteľa Šafanov vnuk a Achikámov syn Gedaljah. Staral sa o Jeremiáša podobne ako ďalší členovia Šafanovej rodiny? Biblia uvádza: „A tak Jeremiáš prišiel ku Gedaljahovi, Achikámovmu synovi, do Micpy a usídlil sa uňho.“ Gedaljaha o niekoľko mesiacov zabili a zostávajúci Židia vzali Jeremiáša so sebou do Egypta. — Jeremiáš 40:5–7; 41:1, 2; 43:4–7.

Gemarjah a Michajah

Šafanov syn Gemarjah a vnuk Michajah zohrali významnú rolu v udalostiach opísaných v 36. kapitole Jeremiáša. Bolo to približne v roku 624 pred n. l., v piatom roku kráľa Jehojakima. Jeremiášov tajomník Báruch čítal nahlas z knihy Jeremiášove slová v Jehovovom dome, „v jedálni Gemarjaha, syna odpisovača Šafana“. Preto „Michajah, syn Gemarjaha, syna Šafana, počul všetky Jehovove slová z knihy“. — Jeremiáš 36:9–11.

Michajah informoval o zvitku svojho otca a všetky ostatné kniežatá a aj oni chceli počuť, čo sa v ňom píše. Ako zareagovali? „Sotva vypočuli všetky slová, stalo sa, že pozreli na seba zdesení; a povedali Báruchovi: ‚Celkom určite povieme všetky tie slová kráľovi.‘“ No ešte pred rozhovorom s kráľom poradili Báruchovi: „Choď, skry sa, ty a Jeremiáš, takže vôbec nikto nebude vedieť, kde ste.“ — Jeremiáš 36:12–19.

Ako sa dalo očakávať, kráľ neprijal posolstvo zapísané vo zvitku a zvitok po kúskoch spálil. Niektoré kniežatá, medziiným aj Šafanov syn Gemarjah, „presviedčali kráľa, aby zvitok nepálil, ale nepočúval ich“. (Jeremiáš 36:21–25) V knihe Jeremiah—An Archaeological  Companion (Jeremiáš — archeologická príručka) nachádzame takýto záver: „Gemarjah bol na dvore kráľa Jehojakima veľkým podporovateľom Jeremiáša.“

Elasah a Jazanjah

V roku 617 pred n. l. ovládol Judské kráľovstvo Babylon. Tisíce Židov, „všetky kniežatá a všetkých udatných, mocných mužov... a tiež každého remeselníka a staviteľa bášt“, medziiným aj proroka Ezechiela, odviedli Babylončania do vyhnanstva. Novým vazalským kráľom sa stal Matanjah, ktorému Babylončania zmenili meno na Cedekijah. (2. Kráľov 24:12–17) Neskôr Cedekijah vyslal do Babylona delegáciu, ktorej členom bol aj Šafanov syn Elasah. Jeremiáš zveril Elasahovi list, v ktorom bolo pre Židov vo vyhnanstve dôležité posolstvo od Jehovu. — Jeremiáš 29:1–3.

Z Biblie teda vidno, že Šafan, jeho traja synovia a dvaja vnuci využívali svoje vplyvné postavenie na podporu pravého uctievania a na pomoc vernému prorokovi Jeremiášovi. A čo Šafanov syn Jazanjah? Na rozdiel od ostatných členov Šafanovej rodiny Jazanjah zjavne uctieval modly. Ezechiel mal v šiestom roku svojho vyhnanstva v Babylone, čiže okolo roku 612 pred n. l., videnie, v ktorom 70 mužov v jeruzalemskom chráme pálilo kadidlo modlám. Medzi nimi bol Jazanjah, ktorý bol ako jediný uvedený menom. To by mohlo nasvedčovať, že bol významným členom tejto skupiny. (Ezechiel 8:1, 9–12) Na Jazanjahovom príklade vidno, že aj keď niekto vyrastá v zbožnej rodine, ešte nie je zaručené, že sa z neho stane verný ctiteľ Jehovu. Za svoje konanie nesie zodpovednosť každý sám. — 2. Korinťanom 5:10.

Historickosť Šafana a jeho rodiny

V čase, keď Šafan a jeho rodina zohrávali istú úlohu v udalostiach, ktoré sa diali v Jeruzaleme, v Judsku sa už bežne používali pečatidlá. Používali sa na potvrdenie dokumentov a vyrábali sa z drahých kameňov, z kovu, slonoviny alebo zo skla. Obyčajne bolo na nich vyryté meno vlastníka pečatidla, meno jeho otca a občas aj titul vlastníka.

Doteraz sa našli stovky hlinených odtlačkov hebrejských pečatidiel. Profesor Nahman Avigad, učenec v oblasti  hebrejskej epigrafie, vedy o starých nápisoch, uviedol: „Odtlačky pečatidiel sú jediným hebrejským epigrafickým prameňom uvádzajúcim osoby známe z Biblie.“ Našli sa nejaké pečate Šafana alebo členov jeho rodiny? Áno, mená Šafana a jeho syna Gemarjaha sú na pečati zobrazenej na strane 19 a 21.

Učenci okrem toho hovoria, že na pečatiach sa pravdepodobne spomínajú aj ďalší štyria členovia tejto rodiny — Acaliah, Šafanov otec; Achikám, Šafanov syn; Gemarjah, Šafanov syn, a Gedaljah, o ktorom je na odtlačku pečatidla zrejme zmienka, že je „nad Domom“. O štvrtom z týchto pečatidiel sa predpokladá, že patrilo Gedaljahovi, Šafanovmu vnukovi, hoci jeho otec Achikám na ňom nie je uvedený. Z Gedaljahovho titulu na pečati vidno, že bol jedným z najvyšších predstaviteľov štátu.

Čo sa môžeme naučiť?

Šafan a členovia jeho rodiny dali skutočne znamenitý príklad v tom, ako využívali svoje vplyvné postavenie na podporu pravého uctievania a na pomoc vernému Jeremiášovi! Aj my môžeme využívať svoje prostriedky a vplyv na podporu Jehovovej organizácie a spoluveriacich.

Keď Bibliu nielen pravidelne čítame, ale ju aj dôkladne skúmame, obohacuje nás to a buduje to našu vieru. A rovnaký vplyv má aj to, že spoznávame takých dávnych Jehovových svedkov, ako boli Šafan a členovia jeho rodiny. Aj oni patria k veľkému ‚oblaku svedkov‘, ktorých príklad môžeme napodobňovať. — Hebrejom 12:1.

[Poznámka pod čiarou]

[Rámček na strane 22]

Chulda — vplyvná prorokyňa

Keď si kráľ Joziáš vypočul čítanie ‚tej knihy zákona‘ nájdenej v chráme, prikázal Šafanovi a štyrom ďalším vysokopostaveným úradníkom, aby sa v súvislosti s knihou ‚dopytovali Jehovu‘. (2. Kráľov 22:8–20) Kde mohla delegácia nájsť odpoveď? V tom čase žil v Judsku Jeremiáš a možno aj Náhum a Sofoniáš, čo boli proroci a pisatelia Biblie. Delegácia však išla za prorokyňou Chuldou.

V knihe Jerusalem—An Archaeological Biography sa píše: „Na tejto epizóde je pozoruhodné, že aspekt týkajúci sa vzťahu mužov a žien zostal úplne bokom. Nikto nepovažoval za nevhodné, že výbor zložený zo samých mužov vzal zvitok Zákona na posúdenie k žene. Keď ho Chulda vyhlásila za Pánovo slovo, nikto nespochybňoval jej autoritu posudzovať danú vec. Túto epizódu často prehliadajú učenci, ktorí hodnotia postavenie ženy v starovekom Izraeli.“ Samozrejme, posolstvo, ktoré im Chulda odovzdala, bolo od Jehovu.

[Nákres/obrázok na strane 21]

(Úplný, upravený text — pozri publikáciu)

Šafanov rodokmeň

Mešullam

↓

Acaliah

↓

Šafan

↓ ↓ ↓ ↓

Achikám Elasah Gemarjah Jazanjah

↓ ↓

Gedaljah Michajah

[Obrázok na strane 20]

Gemarjah a ďalší presviedčali Jehojakima, aby nepálil zvitok od Jeremiáša

[Obrázok na strane 22]

Jazanjaha, hoci bol členom Šafanovej rodiny, videl prorok vo videní uctievať modly

[Prameň ilustrácie na strane 19]

Courtesy Israel Antiquities Authority

[Prameň ilustrácie na strane 21]

Courtesy Israel Antiquities Authority