Prejsť na článok

Prejsť na obsah

Útecha pre tých, ktorí trpia

Útecha pre tých, ktorí trpia

Útecha pre tých, ktorí trpia

POČAS stáročí miatla mnohých filozofov a teológov otázka, prečo Boh pripúšťa utrpenie. Niektorí tvrdili, že Boh je všemocný, a tak musí byť v konečnom dôsledku zodpovedný za utrpenie. Pisateľ Klementovských homílií, apokryfného diela z druhého storočia, tvrdil, že Boh vládne nad svetom dvoma rukami. Svojou „ľavou rukou“, Diablom, pôsobí utrpenie a trápenie, a svojou „pravou rukou“, Ježišom, zachraňuje a požehnáva.

Iní, ktorí nechceli prijať názor, že by Boh mohol pripúšťať utrpenie, aj keď ho nespôsobuje, sa rozhodli popierať samotnú existenciu utrpenia. „Zlo je iba ilúzia a nemá žiaden reálny základ,“ napísala Mary Baker Eddyová. „Keby sa hriech, choroba a smrť chápali ako ničotnosť, stratili by sa.“ — Science and Health With Key to the Scriptures.

V dôsledku tragických udalostí v histórii, hlavne tých, ktoré sa udiali od prvej svetovej vojny do našich dní, mnohí dospeli k záveru, že Boh jednoducho nie je schopný zabrániť utrpeniu. „Podľa môjho názoru po holokauste sa nedá len tak hovoriť o všemocnosti ako o Božej vlastnosti,“ napísal židovský učenec David Wolf Silverman. „Ak má Boh byť nejakým spôsobom pochopiteľný,“ dodal, „potom musí byť jeho dobrota zlučiteľná s existenciou zla, a to je možné iba za predpokladu, že nie je všemocný.“

No tvrdenia, že Boh má nejaký podiel na utrpení, že nie je schopný zabrániť mu alebo že utrpenie je iba obyčajný výplod našej fantázie, sotva prinášajú útechu tým, ktorí trpia. A čo je dôležitejšie, takéto domnienky sú v úplnom rozpore s obrazom spravodlivého, mocného a starostlivého Boha, ktorého spoznávame na stránkach Biblie. (Jób 34:10, 12; Jeremiáš 32:17; 1. Jána 4:8) Čo teda Biblia hovorí o tom, prečo bolo pripustené utrpenie?

Ako sa začalo utrpenie?

Boh nestvoril ľudí preto, aby trpeli. Naopak, prvý ľudský pár, Adama a Evu, obdaril dokonalou mysľou a telom, pripravil nádhernú záhradu, ktorá mala byť ich domovom, a dal im zmysluplnú, uspokojujúcu prácu. (1. Mojžišova 1:27, 28, 31; 2:8) Ale ich nepretržité šťastie záviselo od toho, či uznajú vládu Boha a jeho právo rozhodovať o tom, čo je dobré a čo je zlé. Toto Božie výsadné právo predstavoval strom nazvaný ‚strom poznania dobrého a zlého‘. (1. Mojžišova 2:17) Adam s Evou by boli dali najavo svoju podriadenosť Bohu, keby boli poslúchli jeho príkaz nejesť z tohto stromu. *

Žiaľ, Adam s Evou neposlúchli Boha. Spurný duchovný tvor, neskôr označený ako Satan Diabol, presvedčil Evu, že poslúchať Boha nie je pre ňu to najlepšie. V skutočnosti ju Boh údajne pripravuje o niečo veľmi žiaduce: o nezávislosť, právo samostatne sa rozhodovať, čo je dobré a čo je zlé. Satan tvrdil, že keď bude jesť zo stromu, ‚celkom istotne sa jej otvoria oči a celkom istotne bude ako Boh a bude poznať dobré a zlé‘. (1. Mojžišova 3:1–6; Zjavenie 12:9) Eva, ktorú zlákala vidina nezávislosti, zjedla zakázané ovocie a Adam zakrátko urobil to isté.

Ešte v ten deň Adam s Evou začali pociťovať následky svojej vzbury. Tým, že odmietli Božiu vládu, prišli o ochranu a požehnania, ktoré vyplývali z podriadenosti Bohu. Boh ich vyhnal z Raja a Adamovi povedal: „Zem je pre teba prekliata. V bolestiach budeš jesť jej výnos po všetky dni svojho života. V pote svojej tváre budeš jesť chlieb, kým sa nevrátiš do zeme.“ ​(1. Mojžišova 3:17, 19) Adam s Evou podliehali chorobám, bolesti, starnutiu a smrti. Ľudstvo začalo zažívať utrpenie. — 1. Mojžišova 5:29.

Riešenie spornej otázky

Niekto sa azda opýta: ‚Nemohol Boh jednoducho prehliadnuť hriech Adama a Evy?‘ Nie, pretože by to bolo ešte viac podkopalo úctu k jeho autorite, možno by to v budúcnosti vyvolalo ďalšie vzbury a viedlo by to k ešte väčšiemu utrpeniu. (Kazateľ 8:11) Navyše, keby bol Boh prehliadol takúto neposlušnosť, bol by sa stal spoluúčastníkom nesprávneho konania. Biblický pisateľ Mojžiš nám pripomína: „Dokonalá je [Božia] činnosť, lebo všetky jeho cesty sú právom. Boh vernosti, u ktorého niet neprávosti; je spravodlivý a priamy.“ ​(5. Mojžišova 32:4) Ak chcel Boh ostať verný svojim normám, musel pripustiť, aby Adam s Evou trpeli následkami svojej neposlušnosti.

Prečo Boh okamžite nezničil prvý ľudský pár spolu so Satanom, neviditeľným podnecovateľom vzbury? Mal moc urobiť to. Adam s Evou by neboli mali potomstvo, ktoré dostalo do dedičstva utrpenie a smrť. Ale takýto prejav božskej moci by nebol dokázal oprávnenosť autority Boha nad jeho inteligentnými tvormi. A navyše, keby Adam s Evou zomreli bezdetní, znamenalo by to, že zlyhalo Božie predsavzatie naplniť zem ich dokonalým potomstvom. (1. Mojžišova 1:28) A „Boh nie je ako ľudia... Čokoľvek sľúbi, to urobí; povie a to sa stane.“ — 4. Mojžišova 23:19, Today’s English Version.

Vo svojej dokonalej múdrosti sa Jehova Boh rozhodol pripustiť, aby vzbura na obmedzený čas pokračovala. Vzbúrenci mali dostatočnú možnosť zakúsiť následky nezávislosti od Boha. História nad akúkoľvek pochybnosť dokázala, že ľudstvo potrebuje božské vedenie a že Božia vláda je nadradená ľudskej i Satanovej vláde. Boh zároveň urobil kroky, ktorými zaistil, že jeho pôvodné predsavzatie so zemou sa splní. Sľúbil, že príde „semeno“, čiže potomok, ktorý ‚rozmliaždi Satanovi hlavu‘, a tak raz a navždy odstráni jeho vzburu a jej ničivé následky. — 1. Mojžišova 3:15.

Tým sľúbeným Semenom bol Ježiš Kristus. V 1. Jána 3:8 čítame, že ‚Boží Syn sa zjavil, aby zničil Diablove diela‘. Urobil to tým, že položil svoj dokonalý ľudský život a zaplatil výkupné, aby Adamove deti vykúpil zo zdedeného hriechu a smrti. (Ján 1:29; 1. Timotejovi 2:5, 6) Tí, ktorí prejavujú vieru v Ježišovu obeť, dostali sľub, že budú navždy oslobodení od utrpenia. (Ján 3:16; Zjavenie 7:17) Kedy sa to stane?

Koniec utrpenia

Odmietnutie Božej autority spôsobilo nevýslovné utrpenie. Je teda vhodné, že Boh mimoriadnym spôsobom použije svoju autoritu nato, aby ukončil ľudské utrpenie a naplnil svoje pôvodné predsavzatie so zemou. Ježiš hovoril o tomto Božom opatrení, keď učil svojich nasledovníkov, aby sa modlili: „Náš Otče v nebesiach... Nech príde tvoje kráľovstvo. Nech sa deje tvoja vôľa, ako v nebi, tak i na zemi.“ — Matúš 6:9, 10.

Čas, ktorý Boh poskytol ľuďom, aby si vyskúšali sami vládnuť, sa končí. V spĺňaní biblického proroctva bolo v nebesiach v roku 1914 zriadené Božie Kráľovstvo na čele s Ježišom Kristom ako jeho Kráľom. * To Kráľovstvo zakrátko rozdrví a ukončí všetky ľudské vlády. — Daniel 2:44.

Ježiš počas svojej krátkej pozemskej služby ukázal, aké požehnania prinesie ľudstvu obnovenie božskej vlády. Evanjeliá poskytujú dôkazy o tom, že Ježiš prejavoval súcit tým z ľudskej spoločnosti, ktorí boli chudobní a diskriminovaní. Liečil chorých, sýtil hladných a kriesil mŕtvych. Dokonca aj prírodné sily poslúchali jeho hlas. (Matúš 11:5; Marek 4:37–39; Lukáš 9:11–16) Predstavte si, čo Ježiš dokáže, keď využije očistný účinok svojej výkupnej obete na úžitok celého poslušného ľudstva! Biblia sľubuje, že prostredníctvom Kristovej vlády Boh „zotrie [ľudstvu] každú slzu z očí a smrti už viac nebude a nebude už viac ani smútku, ani kriku, ani bolesti“. — Zjavenie 21:4.

Útecha pre trpiacich

Je skutočne povzbudzujúce vedieť, že náš milujúci a všemocný Boh, Jehova, sa o nás stará a že zakrátko ľudstvu prinesie úľavu! Keď je pacient vážne chorý, zvyčajne ochotne prijme liečbu, pomocou ktorej sa uzdraví, dokonca i v prípade, že tá liečba je veľmi bolestivá. Podobne poznanie, že Boží spôsob riešenia prinesie večné požehnania, nás môže posilňovať bez ohľadu na to, akým dočasným ťažkostiam čelíme.

Ricardo, ktorého sme spomínali v predchádzajúcom článku, je jedným z ľudí, ktorí sa naučili čerpať útechu z biblických sľubov. „Keď moja manželka zomrela, cítil som silnú túžbu izolovať sa,“ spomína si, „ale po krátkom čase som si uvedomil, že manželku by mi to nevrátilo a iba by to zhoršilo moje citové rozpoloženie.“ Miesto toho Ricardo naďalej pokračoval v navštevovaní kresťanských zhromaždení a ďalej sa s inými delil o biblické posolstvo. „Keď som cítil Jehovovu láskyplnú podporu a všímal si, ako odpovedá na moje modlitby v zdanlivo malých veciach, priblížilo ma to k nemu,“ hovorí Ricardo. „Práve toto vedomie Božej lásky mi umožnilo vytrvať v tom, čo určite bolo tou najhoršou skúškou, akej som kedy čelil.“ Priznáva: „Moja manželka mi stále veľmi chýba, ale teraz pevne verím, že nič, čo Jehova pripúšťa, nám nemôže spôsobiť trvalú ujmu.“

Túžite aj vy, podobne ako Ricardo a milióny ďalších, po čase, keď sa súčasné utrpenie ľudstva už ‚nebude pripomínať ani nevstúpi do srdca‘? (Izaiáš 65:17) Môžete si byť istí, že tieto požehnania Božieho Kráľovstva môžete získať, ak uplatníte biblickú radu: „Hľadajte Jehovu, kým sa dá nájsť. Volajte na neho, kým ukazuje, že je blízko.“ — Izaiáš 55:6.

Pomôže vám v tom, ak dáte čítanie a starostlivé štúdium Božieho Slova na popredné miesto v živote. Spoznajte Boha a toho, koho vyslal, Ježiša Krista. Usilujte sa žiť v súlade s Božími normami a tak ukázať, že sa chcete podriadiť jeho zvrchovanej vláde. Takáto životná cesta vám už teraz prinesie väčšie šťastie aj napriek skúškam, ktorým azda musíte čeliť. A v budúcnosti bude viesť k tomu, že sa budete tešiť zo života vo svete bez utrpenia. — Ján 17:3.

[Poznámky pod čiarou]

^ 7. ods. V poznámke pod čiarou k 1. Mojžišovej 2:17 The Jerusalem Bible vysvetľuje výraz „poznanie dobrého a zlého“ ako „moc... rozhodovať, čo je dobré a čo je zlé, a konať podľa toho; znamená to, že človek si nárokuje úplnú morálnu nezávislosť, a tým odmieta uznať svoje postavenie vytvorenej bytosti“. Tento biblický preklad dodáva: „Prvý hriech bol útokom na Božiu zvrchovanosť.“

^ 17. ods. Podrobný rozbor biblického proroctva o roku 1914 pozri v 10. a 11. kapitole knihy Poznanie, ktoré vedie k večnému životu, ktorú vydali Jehovovi svedkovia.

[Rámček na stranách 6, 7]

AKO SA MÔŽEME VYROVNAŤ S UTRPENÍM?

„Uvrhnite [na Boha] všetku svoju úzkostlivú starosť.“ ​(1. Petra 5:7) Keď znášame utrpenie alebo keď vidíme niekoho milovaného trpieť, je celkom prirodzené, že cítime zmätok, hnev a že sa cítime opustení. Ale môžeme si byť istí, že Jehova rozumie našim pocitom. (2. Mojžišova 3:7; Izaiáš 63:9) Tak ako verní muži staroveku, môžeme si aj my otvoriť pred ním svoje srdce a povedať mu o svojich obavách a starostiach. (2. Mojžišova 5:22; Jób 10:1–3; Jeremiáš 14:19; Habakuk 1:13) Možno naše skúšky zázračne neodstráni, ale ako odpoveď na naše úprimné modlitby nám môže dať múdrosť a silu, aby sme tieto skúšky vedeli zvládnuť. — Jakub 1:5, 6.

„Nebuďte prekvapení bolestivou skúškou, ktorou trpíte, akoby sa vám dialo niečo nezvyčajné.“ ​(1. Petra 4:12, New International Version) Peter tu hovorí o prenasledovaní, ale jeho slová sa dajú rovnako dobre uplatniť na akékoľvek utrpenie, ktoré veriaci musí znášať. Ľudia trpia núdzou, chorobami a stratou milovaných. Biblia hovorí, že „čas a nepredvídaná udalosť“ postihujú každého. (Kazateľ 9:11) Takéto veci sú súčasťou stavu, v akom sa dnes ľudia nachádzajú. Keď si to uvedomíme, pomôže nám to zniesť utrpenie a nešťastie, s ktorým sa stretneme. (1. Petra 5:9) A predovšetkým, keď si budeme pripomínať uistenie, že „Jehovove oči sú obrátené na spravodlivých a jeho uši na ich volanie o pomoc“, bude nám to mimoriadnym zdrojom útechy. — Žalm 34:15; Príslovia 15:3; 1. Petra 3:12.

„Plesajte v nádeji.“ ​(Rimanom 12:12) Namiesto toho, aby sme stále uvažovali o stratenom šťastí, môžeme rozjímať o Božom sľube ukončiť každé utrpenie. (Kazateľ 7:10) Táto opodstatnená nádej nás bude chrániť, ako prilba chráni hlavu. Nádej stlmí údery, ktoré nás v živote zasiahnu, a zabezpečí, aby tieto údery nezničili naše duševné, citové či duchovné zdravie. — 1. Tesaloničanom 5:8.

[Obrázok na strane 5]

Adam s Evou odmietli božskú vládu

[Obrázok na strane 7]

Boh sľubuje, že tu bude svet bez utrpenia