Čo nám pomôže zaobchádzať s pravdou správne?

DIVADELNÝ kritik publikujúci v istých novinách si raz išiel pozrieť jednu hru. Nebol ňou vôbec nadšený a po jej skončení napísal: „Ak by ste niekedy dostali chuť na nejakú trivialitu, rozhodne si choďte pozrieť túto hru.“ Sponzori hry neskôr uverejnili reklamu s citátom z recenzie, ktorú napísal tento kritik. Citát znel: „Rozhodne si choďte pozrieť túto hru!“ V reklame boli presne citované slová kritika, ale boli vytrhnuté z kontextu, a tak jeho názor interpretovali úplne naopak.

Na tomto príklade vidno, aký dôležitý môže byť kontext nejakého vyjadrenia. Vytrhnutím slov z kontextu možno prekrútiť ich význam, rovnako ako Satan prekrútil zmysel Písma, keď sa pokúšal zviesť Ježiša. (Matúš 4:1–11) Na druhej strane, keď vezmeme do úvahy kontext, pomôže nám to presnejšie pochopiť význam vyjadrenia. Preto je pri skúmaní nejakého biblického verša vždy dobré pozrieť si kontext, aby sme lepšie pochopili, o čom pisateľ hovoril.

Zaobchádzaj s Božím Slovom správne

Kontext je časť písomnej alebo ústnej výpovede pred nejakým konkrétnym slovom či úsekom alebo po ňom. Zvyčajne ovplyvňuje zmysel alebo účinok daného slova či úseku. Kontextom môže byť aj súbor okolností alebo faktov, ktoré súvisia s nejakou konkrétnou udalosťou, situáciou a podobne. V tomto druhom význame je synonymom slova „kontext“ slovo „pozadie“. Brať do úvahy kontext biblického verša je zvlášť dôležité vzhľadom na to, čo apoštol Pavol napísal Timotejovi: „Vynasnaž sa, aby si sa predstavil Bohu ako schválený, ako robotník, ktorý sa nemá za čo hanbiť a správne zaobchádza so slovom  pravdy.“ ​(2. Timotejovi 2:15) Ak chceme s Božím Slovom zaobchádzať správne, musíme ho správne chápať a potom ho čestne a presne vysvetľovať iným. Snažiť sa o to nás podnecuje úcta k Autorovi Biblie, Jehovovi, a veľmi nám v tom pomôže práve to, že budeme brať do úvahy kontext.

Pozadie Druhého listu Timotejovi

Preskúmajme napríklad biblickú knihu Druhý list Timotejovi. * Na začiatok by sme si mohli položiť otázky týkajúce sa pozadia tejto knihy. Kto napísal Druhý list Timotejovi? Kedy? Za akých okolností? Potom by sme sa mohli opýtať: Aká bola situácia ‚Timoteja‘, ktorého meno je v názve knihy? Prečo potreboval informácie obsiahnuté v tejto knihe? Odpovede na tieto otázky nám pomôžu ešte viac si ceniť túto knihu a pomôžu nám chápať, aký úžitok z nej môžeme mať my dnes.

Z úvodných veršov Druhého listu Timotejovi vidno, že list napísal Timotejovi apoštol Pavol. Z ďalších veršov vidno, že v čase písania listu bol Pavol pre dobré posolstvo v putách. Mnohí ho opustili a on cítil, že jeho koniec je blízko. (2. Timotejovi 1:15, 16; 2:8–10; 4:6–8) Určite teda napísal túto knihu počas druhého uväznenia v Ríme, pravdepodobne okolo roku 65 n. l. Zrejme krátko nato ho Nero odsúdil na smrť.

To je pozadie Druhého listu Timotejovi. No je zaujímavé, že Pavol nenapísal Timotejovi, aby sa mu zveril so svojimi ťažkosťami. Nie, upozornil Timoteja, že ho čakajú ťažké časy, a povzbudil svojho priateľa, aby sa nerozptyľoval, ale aby ďalej ‚získaval silu‘ a aby odovzdával Pavlove pokyny ďalším. Tí potom mali byť dostatočne pripravení na poskytovanie pomoci ešte ďalším. (2. Timotejovi 2:1–7) To je naozaj znamenitý príklad prejavovania nesebeckého záujmu o iných aj v ťažkých časoch! A pre nás dnes sú to skutočne znamenité rady!

Pavol nazýva Timoteja ‚milovaným dieťaťom‘. (2. Timotejovi 1:2) Tento mladý muž často figuruje v Kresťanských gréckych Písmach ako verný Pavlov spoločník. (Skutky 16:1–5; Rimanom 16:21; 1. Korinťanom 4:17) Zdá sa, že v čase, keď Pavol písal tento list, mal Timotej vyše 30 rokov a stále ho považovali za mladého. (1. Timotejovi 4:12) Jednako už vynikajúcim spôsobom prejavil vernosť, keď možno 14 rokov ‚otrocky slúžil s Pavlom‘. (Filipanom 2:19–22) Napriek tomu, že Timotej bol pomerne mladý, Pavol ho poveril úlohou radiť ostatným starším, „aby sa nehádali o slová“, ale sústredili sa na dôležité veci, ako je viera a vytrvalosť. (2. Timotejovi 2:14) Timotej bol tiež oprávnený vymenúvať zborových dozorcov a služobných pomocníkov. (1. Timotejovi 5:22) No možno bol trochu nesmelý v uplatňovaní svojej autority. — 2. Timotejovi 1:6, 7.

Tento mladý starší stál pred niekoľkými ťažkými úlohami. Napríklad Hymeneus a Filetus ‚podvracali vieru niektorých‘ učením, že „vzkriesenie už nastalo“. (2. Timotejovi 2:17, 18) Zjavne boli presvedčení, že jediným vzkriesením je duchovné vzkriesenie a že to už u kresťanov nastalo. Možno bez ohľadu na kontext citovali Pavlovo vyjadrenie, že kresťania boli mŕtvi vo svojich hriechoch, ale že Boh ich oživil svojím duchom. (Efezanom 2:1–6) Pavol upozorňoval, že taký odpadlícky vplyv bude silnieť. Napísal: „Príde čas, keď neznesú zdravé učenie... a odvrátia uši od pravdy, a obrátia sa k falošným príbehom.“ ​(2. Timotejovi 4:3, 4) Z toho, že Pavol takto vopred upozorňoval Timoteja, vidno, že bolo naliehavo potrebné, aby Timotej poslúchal jeho rady.

 Dnešný význam knihy

Z uvedeného je zrejmé, že Pavol napísal Druhý list Timotejovi minimálne z týchto troch dôvodov: (1) Vedel, že jeho koniec je bezprostredne blízko, a snažil sa pripraviť Timoteja na čas, keď tu už nebude a keď ho už nebude môcť podporovať. (2) Túžil pripraviť Timoteja na to, aby dokázal chrániť zbory, nad ktorými mal dohľad, pred odpadlíctvom a ďalšími škodlivými vplyvmi. (3) Chcel povzbudiť Timoteja, aby bol ďalej plne zamestnaný službou Jehovovi a aby sa v odpore proti falošnému učeniu spoliehal na presné poznanie z inšpirovaných Písiem.

Vďaka pochopeniu tohto pozadia je nám Druhý list Timotejovi ešte užitočnejší. Aj dnes sú tu odpadlíci podobní Hymeneovi a Filetovi, ktorí presadzujú vlastné predstavy a radi by podkopali našu vieru. Okrem toho žijeme v ‚kritických časoch, s ktorými sa dá ťažko vyrovnať‘, o ktorých Pavol prorokoval. Mnohí zakúsili pravdivosť Pavlovho upozornenia: „Všetci tí, čo si želajú žiť v zbožnej oddanosti v spoločenstve s Kristom Ježišom, budú takisto prenasledovaní.“ ​(2. Timotejovi 3:1, 12) Ako môžeme stáť pevne? Je potrebné, aby sme podobne ako Timotej poslúchali rady tých, ktorí slúžia Jehovovi už mnoho rokov. Ďalej ‚získavať silu‘ v Jehovovej nezaslúženej láskavosti môžeme aj prostredníctvom osobného štúdia, modlitby a kresťanského spoločenstva. Navyše s dôverou v moc presného poznania môžeme poslúchať Pavlovo nabádanie: „Stále sa pridŕžaj vzoru zdravých slov.“ — 2. Timotejovi 1:13.

„Vzor zdravých slov“

Čo sú „zdravé slová“, o ktorých Pavol hovoril? Toto vyjadrenie použil Pavol na označenie celej sústavy pravých kresťanských náuk. V Prvom liste Timotejovi objasnil, že „zdravými slovami“ sú v zásade ‚tie od nášho Pána Ježiša Krista‘. (1. Timotejovi 6:3) Keď človek napodobňuje vzor zdravých slov, bude prejavovať zdravú myseľ, láskyplný prístup a bude ohľaduplný k iným. Keďže Ježišova služba a učenie sú v súlade s ostatným učením, ktoré je v celej Biblii, výrazom „zdravé slová“ je možné v širšom zmysle označiť celé učenie Biblie.

Pre Timoteja, ako aj pre všetkých kresťanských starších bol vzor zdravých slov ‚znamenitým zvereným majetkom‘, ktorý bolo treba chrániť. (2. Timotejovi 1:13, 14) Timotej mal ‚zvestovať slovo, bezodkladne sa ho držať v priaznivom i v obťažnom období, karhať, napomínať, nabádať s celou zhovievavosťou a umením vyučovať‘. (2. Timotejovi 4:2) Keď si uvedomujeme, že v Timotejových časoch sa šírilo odpadlícke učenie, chápeme, prečo Pavol zdôraznil naliehavosť vyučovania zdravých slov. Okrem toho vidíme, že Timotej mal chrániť stádo tak, že ho mal trpezlivo „karhať, napomínať, nabádať“, a to s umením vyučovať.

Komu mal Timotej ‚zvestovať slovo‘? Kontext svedčí o tom, že ako starší mal kázať v zbore. Vzhľadom na ťažkosti spôsobované odporcami mal si udržiavať duchovnú rovnováhu a smelo oznamovať Božie slovo, nie ľudské filozofie, osobné predstavy ani neužitočné špekulácie. Pravda, to mohlo vyvolať  odpor niektorých ľudí, ktorí mali nesprávne sklony. (2. Timotejovi 1:6–8; 2:1–3, 23–26; 3:14, 15) Ale na základe poslúchania Pavlových rád mal byť Timotej ďalej prekážkou odpadlíctvu, rovnako ako ňou bol sám Pavol. — Skutky 20:25–32.

Týkajú sa Pavlove slová o zvestovaní slova aj kázania mimo zboru? Ako vidno z kontextu, áno. Pavol ďalej hovorí: „Ty však zostaň triezvy vo všetkom, znášaj zlo, konaj dielo evanjelistu, úplne dovŕš svoju službu.“ ​(2. Timotejovi 4:5) Evanjelizácia — kázanie dobrého posolstva o záchrane neveriacim — je neodmysliteľnou súčasťou kresťanskej služby. (Matúš 24:14; 28:19, 20) A rovnako ako sa v zbore káže Božie slovo aj „v obťažnom období“, aj my i za ťažkých okolností vytrvalo kážeme slovo ľuďom, ktorí nie sú členmi zboru. — 1. Tesaloničanom 1:6.

Všetko, čo kážeme a vyučujeme, zakladáme na Božom inšpirovanom Slove. Biblii absolútne dôverujeme. Pavol povedal Timotejovi: „Celé Písmo je inšpirované Bohom a je užitočné na učenie, na karhanie, na nápravu vecí, na ukázňovanie v spravodlivosti.“ ​(2. Timotejovi 3:16) Tieto slová sa často správne citujú ako dôkaz, že Biblia je Božie inšpirované Slovo. Ale s akým zámerom ich Pavol napísal?

Pavol sa prihováral staršiemu, teda človeku, ktorého úlohou v zbore bolo ‚karhať, naprávať veci, ukázňovať v spravodlivosti‘. Teda pripomínal mu, aby dôveroval múdrosti inšpirovaného Slova, ktorú ho učili už od útleho detstva. Starší musia podobne ako Timotej občas pokarhať priestupníkov. Je potrebné, aby pri tom vždy dôverovali Biblii. Navyše, keďže Písmo inšpiroval Boh, každé pokarhanie založené na Písme je vlastne pokarhaním od Boha. Každý, kto odmieta pokarhanie založené na Biblii, neodmieta ľudské myšlienky, ale inšpirovanú radu priamo od Jehovu.

Koľko zbožnej múdrosti je v Druhom liste Timotejovi! A o čo väčší úžitok získame, keď o jeho radách uvažujeme v kontexte! V tomto článku sme sa len zľahka dotkli úžasných inšpirovaných informácií obsiahnutých v tejto knihe, ale aj to stačí, aby sme videli, aké je užitočné brať do úvahy kontext toho, čo v Biblii čítame. Pomôže nám to skutočne ‚správne zaobchádzať so slovom pravdy‘.

[Poznámka pod čiarou]

[Obrázok na strane 27]

Pavol túžil pripraviť Timoteja na ochranu zborov

[Obrázok na strane 30]

Pavol pripomenul Timotejovi, aby dôveroval múdrosti inšpirovaného Slova