Otázky čitateľov

Ako často sa má konať Slávnosť na pamiatku Kristovej smrti?

Keď sa Pavol zmieňoval o zavedení Slávnosti na pamiatku Kristovej smrti, napísal: „Kedykoľvek jete tento chlieb a pijete tento pohár, rozhlasujete Pánovu smrť, dokiaľ nepríde.“ ​(1. Korinťanom 11:25, 26) Niektorí si myslia, že Kristovu smrť si máme pripomínať často. Preto ju oslavujú viackrát za rok. Mal Pavol na mysli to?

Od času, keď Ježiš zaviedol Slávnosť na pamiatku svojej smrti, ubehlo už takmer 2000 rokov. A tak aj pri oslave Pamätnej slávnosti raz za rok to znamená, že od roku 33 n. l. sa oslavovala často. Ale Pavol v kontexte 1. Korinťanom 11:25, 26 nehovoril o tom, ako často, ale akým spôsobom sa má sláviť Pamätná slávnosť. V pôvodnej gréčtine nepoužil slovo pollakis, ktoré má význam „často“, ale slovo hosakis, ktoré znamená „zakaždým“, „kedykoľvek“, „vždy, keď“. Pavol vlastne hovoril: ‚Vždy, keď to robíte, rozhlasujete Pánovu smrť.‘

Teda ako často sa má konať Slávnosť na pamiatku Ježišovej smrti? Je vhodné sláviť ju len raz za rok. Ide o spomienkovú slávnosť a také slávnosti sú obyčajne výročné. Okrem toho, Ježiš zomrel v deň židovského sviatku Pesach, ktorý sa konal raz za rok. Pavol sa o Ježišovi vhodne vyjadril, že je „Kristus, náš pesach“, lebo Ježiš svojou obetnou smrťou otvoril cestu k životu duchovnému Izraelu, rovnako ako prvá obeť pesach zachovala nažive prvorodených prirodzených Izraelitov v Egypte a umožnila národu vyslobodenie z otroctva. (1. Korinťanom 5:7; Galaťanom 6:16) Táto súvislosť s výročným židovským Pesachom je ďalším dôkazom, že Slávnosť na pamiatku Ježišovej smrti sa má sláviť len raz ročne.

Navyše Pavol spojil Ježišovu smrť s ďalším výročným židovským sviatkom, s Dňom zmierenia. V Hebrejom 9:25, 26 čítame: „Ani nie preto, aby [Ježiš] často obetoval sám seba, tak ako veľkňaz vstupuje každoročne [v Deň zmierenia] do svätého miesta s krvou, ktorá nie je jeho vlastná... Teraz sa však zjavil raz navždy pri závere systémov vecí, aby odstránil hriech tak, že obetoval sám seba.“ Keďže Ježišova obeť nahradila výročnú obeť predkladanú v Deň zmierenia, je vhodné konať Slávnosť na pamiatku jeho smrti raz do roka. Nejestvuje nijaký biblický dôvod sláviť Pamätnú slávnosť častejšie.

V súlade s tým historik John Laurence von Mosheim o kresťanoch žijúcich v druhom storočí v Malej Ázii uvádza, že mali vo zvyku konať Slávnosť na pamiatku Ježišovej smrti „v štrnásty deň prvého židovského mesiaca [nisan]“. Až v neskorších rokoch sa v takzvanom kresťanstve stalo zvykom sláviť ju častejšie ako raz ročne.