Udržiavajme si bdelosť ako nikdy predtým!

„Nespime [ďalej] ako ostatní, ale zostaňme bdelí a triezvi.“ — 1. TESALONIČANOM 5:6.

1, 2. a) Akými mestami boli Pompeje a Herculaneum? b) Aké varovanie ignorovalo mnoho obyvateľov Pompejí a Herculanea a aké to malo následky?

V PRVOM storočí nášho letopočtu ležali blízko sopky Vezuv dve prosperujúce rímske mestá — Pompeje a Herculaneum. Boli obľúbeným letoviskom bohatých Rimanov. Do ich divadiel sa zmestilo viac ako tisíc divákov a v Pompejach bol veľký amfiteáter, v ktorom bolo dosť miest takmer pre všetkých obyvateľov mesta. Pri vykopávkach v Pompejach napočítali 118 barov a hostincov, pričom niektoré slúžili ako herne alebo verejné domy. Nástenné maľby a ďalšie artefakty svedčia o tom, že v mestách bola rozšírená nemravnosť a hmotárstvo.

² Dňa 24. augusta roku 79 n. l. sa začala erupcia sopky Vezuv. Vulkanológovia si myslia, že prvý výbuch, po ktorom na tieto dve mestá padala pemza a popol, pravdepodobne nezabránil obyvateľom utiecť, a zdá sa, že mnohí to aj urobili. No ďalší, ktorí podcenili nebezpečenstvo alebo ignorovali varovné signály, sa rozhodli zostať. Okolo polnoci sa do Herculanea vrútila lavína prehriatych plynov, pemzy a skál a všetci obyvatelia, ktorí zostali v meste, sa udusili. Skoro ráno podobná lavína pochovala všetkých ľudí v Pompejach. Aké tragické následky malo prehliadanie varovných signálov!

Koniec židovského systému vecí

3. Aká je podobnosť medzi zničením Jeruzalema a zničením Pompejí a Herculanea?

³ Hrozný koniec Pompejí a Herculanea sa ani zďaleka nemôže rovnať kataklizmatickému zničeniu Jeruzalema deväť rokov predtým, i keď túto katastrofu spôsobili ľudia. Táto katastrofa, označená za „jedno z najstrašnejších obliehaní v dejinách“, mala za následok smrť údajne viac ako milióna Židov. No podobne ako katastrofa v Pompejach a Herculaneu, ani zničenie Jeruzalema neprišlo bez upozornenia.

4. Aké prorocké znamenie dal Ježiš, aby upozornil svojich nasledovníkov, že koniec systému vecí je blízko, a ako sa toto znamenie najskôr splnilo v prvom storočí?

⁴ Ježiš Kristus predpovedal zničenie mesta i udalosti, ktoré budú zničenie predchádzať — také znepokojujúce udalosti ako vojny, nedostatok potravín, zemetrasenia a nezákonnosť. Mali byť aktívni falošní proroci, ale po celom svete sa malo kázať dobré posolstvo. (Matúš 24:4–7, 11–14) Hoci Ježišove slová majú hlavné splnenie dnes, v menšom rozsahu sa splnili už vtedy. Z histórie vieme o jednom krutom hlade v Judei. (Skutky 11:28) Židovský historik Josephus podáva správu, že krátko pred zničením Jeruzalema bolo v tej oblasti zemetrasenie. Ako sa približoval koniec Jeruzalema, neustále prebiehali povstania, bratovražedné vojny židovských politických frakcií a masakry vo viacerých mestách so zmiešanou židovsko-pohanskou  populáciou. Napriek tomu všetkému sa „v celom stvorení, ktoré je pod nebom“, kázalo dobré posolstvo o Kráľovstve. — Kolosanom 1:23.

5, 6. a) Ktoré Ježišove prorocké slová sa splnili v roku 66 n. l.? b) Prečo zomrelo tak veľa ľudí, keď v roku 70 n. l. Jeruzalem padol?

⁵ V roku 66 n. l. sa napokon Židia vzbúrili proti Rímu. Keď Cestius Gallus pritiahol s armádou a obľahol Jeruzalem, Ježišovi nasledovníci si spomenuli na Ježišove slová: „Keď uvidíte Jeruzalem obklopený utáborenými vojskami, tak vedzte, že sa priblížilo jeho spustošenie. Nech potom tí, čo sú v Judei, utekajú na vrchy, a tí, čo sú v jeho strede, nech odídu, a tí, čo sú na vidieku, nech doň nevstupujú.“ ​(Lukáš 21:20, 21) Nastal čas odísť z Jeruzalema — ale ako? Gallus nečakane stiahol svoje vojská, čím kresťanom v Jeruzaleme a Judei umožnil poslúchnuť Ježišove slová a utiecť na vrchy. — Matúš 24:15, 16.

⁶ O štyri roky sa približne v čase Pesachu rímske vojsko vrátilo, a to pod velením vojvodcu Tita, ktorý bol rozhodnutý židovskú vzburu potlačiť. Jeho armáda obkľúčila Jeruzalem a postavila „opevnenie z ostrých kolov“, čím znemožnila únik z mesta. (Lukáš 19:43, 44) Do Jeruzalema sa predtým napriek hrozbe vojny zhromaždili na Pesach Židia z celej Rímskej ríše. Teraz boli v pasci. Podľa Josepha väčšina obetí rímskeho obliehania bola práve spomedzi týchto nešťastných návštevníkov. * Pri páde Jeruzalema napokon zahynula asi sedmina všetkých Židov žijúcich v Rímskej ríši. Toto zničenie Jeruzalema a jeho chrámu znamenalo koniec židovského štátu a jeho náboženského systému založeného na mojžišovskom Zákone. * — Marek 13:1, 2.

7. Vďaka čomu verní kresťania prežili zničenie Jeruzalema?

⁷ V roku 70 n. l. mohli byť židovskí kresťania zabití alebo odvedení do otroctva, tak ako všetci ostatní ľudia v Jeruzaleme. Ale podľa historických dôkazov poslúchli upozornenie, ktoré dal Ježiš 37 rokov predtým. Odišli z mesta a nevrátili sa doň.

Aktuálne upozornenie apoštolov

8. Čo si Peter uvedomoval a aké Ježišove slová mal pravdepodobne na mysli?

⁸ Dnes sa schyľuje k oveľa rozsiahlejšiemu zničeniu, k zničeniu, ktoré bude znamenať koniec existencie celého tohto systému vecí. Šesť rokov pred zničením Jeruzalema dal apoštol Peter naliehavú a aktuálnu radu, ktorá sa týka zvlášť dnešných kresťanov: Zostaňte bdelí! Peter si uvedomoval, že kresťania musia prebudiť svoju „schopnosť jasne  premýšľať“, aby neprehliadali „prikázania Pána“, Ježiša Krista. (2. Petra 3:1, 2) Keď nabádal kresťanov, aby boli bdelí, pravdepodobne mal na mysli to, čo Ježiš povedal jemu i ostatným apoštolom niekoľko dní pred svojou smrťou: „Stále pozorujte a bdejte, lebo neviete, kedy nastane ustanovený čas.“ — Marek 13:33.

9. a) Aký nebezpečný postoj by si mohli niektorí osvojiť? b) Prečo je nebezpečný zvlášť skeptický postoj?

⁹ Dnes sa niektorí posmešne pýtajú: „Kde je tá jeho sľúbená prítomnosť?“ ​(2. Petra 3:3, 4) Títo ľudia si zjavne myslia, že v skutočnosti sa nič nemení, že všetko pokračuje tak ako od stvorenia sveta. Taký skepticizmus je nebezpečný. Pochybnosti môžu oslabiť naše vedomie naliehavosti a môžu zapríčiniť, že upadneme do pôžitkárstva. (Lukáš 21:34) Ako ukazuje Peter, takí posmievači navyše zabúdajú na potopu za Noachových čias, ktorá zničila vtedajší celosvetový systém vecí. Svet sa vtedy skutočne veľmi zmenil! — 1. Mojžišova 6:13, 17; 2. Petra 3:5, 6.

10. Akými slovami povzbudzuje Peter tých, ktorí azda strácajú trpezlivosť?

¹⁰ Peter pomáha svojim čitateľom pestovať si trpezlivosť, a to tak, že im pripomína, prečo Boh často nekoná okamžite. Peter najprv hovorí: „Jeden deň je u Jehovu ako tisíc rokov a tisíc rokov ako jeden deň.“ ​(2. Petra 3:8) Jehova žije večne, a preto môže vziať do úvahy všetky činitele a môže zvoliť na konanie ten najlepší čas. Potom Peter obracia pozornosť na to, že Jehova túži, aby sa ľudia všade na svete kajali. To, že Jehova prejavuje trpezlivosť, vedie k záchrane mnohých, ktorí by zahynuli, keby konal unáhlene. (1. Timotejovi 2:3, 4; 2. Petra 3:9) Neznamená to však, že nebude konať nikdy. Peter hovorí: „Jehovov deň príde ako zlodej.“ — 2. Petra 3:10.

11. Čo nám pomôže udržať si duchovnú bdelosť a ako to ‚urýchli‘ príchod Jehovovho dňa?

¹¹ Petrovo prirovnanie je hodné pozornosti.  Chytiť zlodeja nie je ľahké, ale strážnik, ktorý zostane bdelý celú noc, skôr zahliadne zlodeja ako ten, ktorý si občas zdriemne. Ako môže strážnik zostať bdelý? Je väčšia pravdepodobnosť, že zostane bdelý, keď sa bude prechádzať, než keby celú noc sedel. Podobne aj nám kresťanom pomôže zostať bdelými, keď budeme neustále aktívni v duchovných činnostiach. Preto nás Peter nabáda, aby sme boli zamestnaní ‚svätými činmi správania a skutkami zbožnej oddanosti‘. (2. Petra 3:11) Taká aktivita nám pomôže ďalej ‚pevne zachovávať v mysli prítomnosť Jehovovho dňa‘. Grécke slovo preložené spojením ‚pevne zachovávať v mysli‘ možno doslovne preložiť slovom „urýchliť“. (2. Petra 3:12; poznámka pod čiarou v Reference Bible) Pravda, Jehovov časový rozvrh nemôžeme zmeniť. Jeho deň príde v stanovenom čase. Ale čas odteraz do príchodu tohto dňa nám ubehne oveľa rýchlejšie, ak budeme mať veľa práce v službe Bohu. — 1. Korinťanom 15:58.

12. Ako môže mať každý z nás úžitok z Jehovovej trpezlivosti?

¹² Teda pre všetkých, ktorí majú pocit, že Jehovov deň sa oneskoruje, je tu povzbudenie, aby poslúchli Petrovu radu trpezlivo čakať na čas, ktorý Jehova určil. Tento čas, ktorý máme vďaka Božej trpezlivosti k dispozícii, môžeme využiť múdro. Môžeme si napríklad ďalej rozvíjať dôležité kresťanské vlastnosti a môžeme hovoriť o dobrom posolstve s oveľa väčším počtom ľudí, než keby Jehova nebol trpezlivý. Ak si udržíme bdelosť, odmenou nám bude to, že Jehova nás na konci tohto systému vecí nájde „nepoškvrnených a bezchybných a v pokoji“. — 2. Petra 3:14, 15.

13. Ktoré Pavlove slová adresované tesalonickým kresťanom sú dnes zvlášť aktuálne?

¹³ Aj Pavol v prvom liste tesalonickým kresťanom hovorí o potrebe udržať si bdelosť. Radí: „Ďalej nespime ako ostatní, ale zostaňme bdelí a triezvi.“ ​(1. Tesaloničanom 5:2, 6) Dnes, keď sa blíži zničenie celosvetového systému vecí, je to nesmierne dôležité! Ctitelia Jehovu žijú vo svete plnom duchovnej ľahostajnosti a to by ich mohlo ovplyvniť. Preto Pavol radí: „Buďme triezvi a oblečme si pancier viery a lásky a ako prilbu nádej na záchranu.“ ​(1. Tesaloničanom 5:8) Poslúchnuť Pavlovu radu a udržať si vedomie naliehavosti nám pomôže pravidelné štúdium Božieho Slova a pravidelné spoločenstvo s našimi bratmi na zhromaždeniach. — Matúš 16:1–3.

Milióny ľudí si udržiavajú bdelosť

14. Z akých údajov vidno, že dnes mnoho ľudí poslúcha Petrovu radu udržať si bdelosť?

¹⁴ Je dnes mnoho ľudí, ktorí poslúchajú inšpirované povzbudenie udržiavať si bdelosť? Áno. V služobnom roku 2002 vrcholný počet 6 304 645 zvestovateľov — čo je 3,1-percentný vzrast oproti roku 2001 — dokazoval duchovnú bdelosť tým, že strávil 1 202 381 302 hodín rozhovormi s druhými ľuďmi o Božom Kráľovstve. Táto činnosť pre nich nemala druhoradý význam. Bola ústrednou vecou v ich živote. Postoj mnohých z nich ilustruje príklad Eduarda a Noemi zo Salvádora.

15. Z akej skúsenosti zo Salvádora vidno, že mnohí si udržujú duchovnú bdelosť?

¹⁵ Pred niekoľkými rokmi Eduardo a Noemi vzali do úvahy Pavlove slová: „Scéna tohto sveta sa mení.“ ​(1. Korinťanom 7:31) Zjednodušili si život a začali s priekopníckou službou celým časom. V priebehu času dostali najrôznejšie požehnania a dokonca slúžili v krajskej a oblastnej službe. Napriek tomu, že mali vážne problémy, sú presvedčení, že sa rozhodli správne, keď obetovali hmotné zabezpečenie službe celým časom. Mnoho z 29 269 zvestovateľov — z toho 2454 priekopníkov — v Salvádore prejavovalo rovnakú obetavosť, čo je jedným z dôvodov, prečo sa minulý rok v tejto krajine dosiahol 2-percentný vzrast počtu zvestovateľov.

16. Aký postoj prejavil istý mladý brat z Pobrežia Slonoviny?

 ¹⁶ Rovnaký postoj prejavil istý mladý kresťan na Pobreží Slonoviny, ktorý odbočke napísal: „Slúžim ako služobný pomocník. Ale nemôžem bratom hovoriť, aby slúžili ako priekopníci, keď sám nedávam dobrý príklad. A tak som odišiel z dobre plateného zamestnania a otvoril som si drobnú živnosť, vďaka čomu mám viac času na službu.“ Tento mladý muž sa stal jedným z 983 priekopníkov, ktorí slúžia na Pobreží Slonoviny, ktoré minulý rok podalo správu o 6701 zvestovateľoch, čo je 5-percentný vzrast.

17. Ako dala mladá svedkyňa z Belgicka najavo, že ju predsudky nezastrašili?

¹⁷ Zvestovateľom v Belgicku, ktorých počet je teraz 24 961, naďalej spôsobuje ťažkosti netolerancia, predsudky a diskriminácia. Napriek tomu sú horliví a nedovoľujú, aby ich také veci zastrašili. Keď istá 16-ročná svedkyňa počula v škole na hodine etiky hovoriť o Jehovových svedkoch ako o sekte, požiadala o dovolenie predložiť názor druhej strany. Pomocou videofilmu Jehovovi svedkovia — organizácia za týmto menom a brožúry Kto sú Jehovovi svedkovia? sa jej podarilo objasniť, kto sú v skutočnosti svedkovia. Informácie sa stretli s veľmi dobrou reakciou a na druhý týždeň dostali študenti test, v ktorom sa všetky otázky týkali kresťanského náboženstva Jehovových svedkov.

18. Čo dosvedčuje, že ekonomické problémy neodvrátili pozornosť zvestovateľov v Argentíne a Mozambiku od služby Jehovovi?

¹⁸ Väčšina kresťanov musí v týchto posledných dňoch riešiť vážne problémy. No usilujú sa nedovoliť, aby tieto problémy odvrátili ich pozornosť od služby Jehovovi. Napriek medializovaným hospodárskym problémom hlásila Argentína za minulý rok nový vrchol 126 709 zvestovateľov. V Mozambiku je stále rozšírená chudoba. No správu o účasti na vydávaní svedectva podalo 37 563 zvestovateľov, čo je vzrast o 4 percentá. Mnoho ľudí v Albánsku má ťažký život, ale napriek tomu hlási táto krajina pekný 12-percentný vzrast, vďaka ktorému sa dosiahol vrchol 2708 zvestovateľov. Je zrejmé, že keď Jehovovi služobníci kladú Kráľovstvo na prvé miesto, ťažká situácia nebráni pôsobeniu Jehovovho ducha. — Matúš 6:33.

19. a) Čo dokazuje, že ešte stále je mnoho ľudí podobných ovciam, ktorí túžia po biblickej pravde? b) Z ktorých ďalších detailov výročnej správy vidno, že Jehovovi služobníci si udržiavajú duchovnú bdelosť? (Pozri tabuľku na stranách 12–15.)

¹⁹ Priemerne bola mesačne podaná správa, že na celom svete sa vedie 5 309 289 biblických štúdií. Z toho vidno, že po biblickej pravde túži ešte veľa ľudí podobných ovciam. Väčšina z nového vrcholného počtu 15 597 746 prítomných na Pamätnej slávnosti ešte Jehovovi aktívne neslúži. Dúfame, že budú ďalej rásť v poznaní Jehovu a v láske k nemu a k bratstvu. Je úžasné vidieť členov „veľkého zástupu“ „iných oviec“, ako ďalej „dňom a nocou“ produktívne slúžia Stvoriteľovi „v jeho chráme“ spolu so svojimi bratmi pomazanými duchom. — Zjavenie 7:9, 15; Ján 10:16.

Poučenie z toho, čo sa stalo Lótovi

20. Čo sa učíme z toho, čo sa stalo Lótovi a jeho manželke?

²⁰ Samozrejme, aj verní Boží služobníci môžu nakrátko stratiť vedomie naliehavosti. Zamyslime sa nad Abrahámovým synovcom  Lótom. Od dvoch anjelov, ktorí ho navštívili, sa dozvedel, že Boh sa chystá zničiť Sodomu a Gomoru. Lóta, ktorého ‚ťažko sužovalo voľné správanie ľudí vzdorujúcich zákonu‘, nemohla táto správa prekvapiť. (2. Petra 2:7) No keď ho chceli títo dvaja anjeli zo Sodomy vyviesť, „stále otáľal“. Jeho i jeho rodinu museli z mesta takmer ťahať. Potom jeho manželka ignorovala anjelovo upozornenie, že sa nemá obzerať. Za svoj nedbalý postoj draho zaplatila. (1. Mojžišova 19:14–17, 26) Ježiš upozornil: „Pamätajte na Lótovu manželku.“ — Lukáš 17:32.

21. Prečo je teraz životne dôležité udržiavať si bdelosť viac ako kedykoľvek predtým?

²¹ Z katastrofy v Pompejach a Herculaneu i z udalostí pred zničením Jeruzalema, ako aj z potopy za Noachových čias a z Lótovej skúsenosti vidno, aké dôležité je brať varovania vážne. Ako Jehovovi služobníci vidíme znamenie času konca. (Matúš 24:3) Oddelili sme sa od falošného náboženstva. (Zjavenie 18:4) Podobne ako kresťania v prvom storočí, aj my musíme ‚pevne zachovávať v mysli prítomnosť Jehovovho dňa‘. (2. Petra 3:12) Áno, teraz si musíme udržiavať bdelosť ako nikdy predtým! Čo môžeme robiť a aké vlastnosti si môžeme rozvíjať, aby sme si udržali bdelosť? To sa bude rozoberať v nasledujúcom článku.

[Poznámky pod čiarou]

Ako odpovieš?

• Čo umožnilo židovským kresťanom uniknúť zničeniu Jeruzalema?

• Ako nám rady v spisoch apoštola Petra a Pavla pomáhajú udržiavať si bdelosť?

• Kto dnes dokazuje, že je bdelý?

• Čo sa učíme zo správy o Lótovi a jeho manželke?

[Študijné otázky]

 [Tabuľka na stranách 12 – 15]

CELOSVETOVÁ SPRÁVA JEHOVOVÝCH SVEDKOV ZA SLUŽOBNÝ ROK 2002

 (Pozri viazaný ročník)

[Obrázok na strane 9]

V roku 66 n. l. kresťanská komunita v Jeruzaleme poslúchla Ježišovo upozornenie

[Obrázky na strane 10]

Neustála aktivita pomáha kresťanom udržať si bdelosť