Zvíťazilo zlo?

MYŠLIENKA boja medzi silami dobra a zla, ktorý prebieha v celom vesmíre, bola počas celých dejín predmetom nekonečných špekulácií spisovateľov a filozofov. Jestvuje však kniha, ktorá obsahuje presné dejiny boja medzi Bohom a Diablom. Tou knihou je Biblia. Objasňuje otázky, ktoré s týmto konfliktom súvisia, a umožňuje zistiť, kto v skutočnosti zvíťazil.

Neviditeľný duchovný tvor, Satan Diabol, krátko po stvorení prvého muža a prvej ženy napadol spôsob, akým Boh vládne. Ako? Tak, že rafinovaným spôsobom naznačil, že Boh odopiera svojmu tvorstvu niečo dobré a že ľuďom by sa darilo lepšie, keby neboli závislí od Boha. — 1. Mojžišova 3:1–5; Zjavenie 12:9.

Neskôr, za čias patriarchu Jóba, vzniesol Satan ďalšiu spornú otázku. V snahe zlomiť Jóbovu rýdzosť pred Bohom povedal: „Kožu za kožu, a všetko, čo človek má, dá za svoju dušu.“ ​(Jób 2:4) Aké zovšeobecňujúce tvrdenie to bolo! Tým, že Satan použil výraz ‚človek‘ miesto mena Jób, spochybnil rýdzosť všetkých ľudí. V podstate tvrdil: ‚Človek urobí čokoľvek, len aby si zachránil život. Keby som dostal tú možnosť, odvrátil by som od Boha kohokoľvek.‘

Boj medzi Bohom a Diablom už má svojho víťaza. Možno ho určiť tak, že nájdeme odpoveď na dve otázky: Dokáže si človek úspešne vládnuť sám? Podarilo sa Diablovi odvrátiť od pravého Boha všetkých ľudí?

Môžu si ľudia úspešne vládnuť sami?

Celé tisícročia experimentovali ľudia s rôznymi vládnymi formami. Počas dejín vyskúšali napríklad monarchiu, aristokraciu, demokraciu, autokraciu, fašizmus i komunizmus. Neukazuje už neustála potreba experimentovania, že tieto vládne formy sú nedostatočné?

„Rimania sa takmer nevedomky ocitli vo veľkom administratívnom experimente,“ píše H. G. Wells v knihe A History of the World (Dejiny sveta) vydanej v roku 1922. O správe tohto štátu ďalej píše: „Stále sa menila. Nikdy nedosiahla stabilitu. Z jednej stránky tento experiment zlyhal. Z druhej stránky zostáva nedokončený a Európa a Amerika dnes stále ešte riešia tajomstvá svetového štátnického umenia, s ktorými sa ako prví stretli Rimania.“

Experimentovanie s vládnymi formami pokračovalo aj v 20. storočí. Na konci tohto storočia sa demokratická forma vlády prijímala ako nikdy predtým. Demokracia teoreticky umožňuje, aby mal každý človek účasť na vláde. Ale dokázalo sa, že prostredníctvom demokracie si môže človek úspešne vládnuť bez Boha? Bývalý premiér Indie Džavaharlál Néhrú označil demokraciu za dobrú, ale dodal: „Hovorím to preto, lebo ostatné systémy sú horšie.“ Bývalý francúzsky prezident Valéry Giscard d’Estaing povedal: „Sme svedkami krízy parlamentnej demokracie.“

Už v piatom storočí pred n. l. zistil grécky filozof Platón slabé stránky demokratickej vlády. Podľa toho, čo sa píše v knihe A History of Political Theory (Dejiny teórie politiky), napadol „nevedomosť a neschopnosť politikov, čo je osobitnou kliatbou demokracií“. Mnohí dnešní politici sa s poľutova ním vyjadrujú, aké je ťažké nájsť talentovaných ľudí spôsobilých pracovať vo vláde. Ľudí „rozčuľujú čelní predstavitelia, ktorí sa javia malí v čase, keď problémy, pred ktorými stoja, sú také veľké,“ písalo sa v novinách The Wall Street Journal. Ďalej sa v nich uvádzalo: „Sú znechutení, keď v čase, keď hľadajú vedenie, nachádzajú nerozhodnosť a korupciu.“

Teraz pouvažujte o vláde starovekého izraelského kráľa Šalamúna. Jehova Boh mu dal výnimočnú múdrosť. (1. Kráľov 4:29–34) Ako sa darilo izraelskému národu počas Šalamúnovej 40-ročnej vlády? Biblia odpovedá: „Júdu a Izraela bolo mnoho ako zrniek piesku, ktorých je množstvo pri mori; jedli a pili a radovali sa.“ V správe sa tiež píše: „Júda a Izrael stále bývali v bezpečí, každý pod svojím viničom a pod svojím figovníkom, od Dána po Bér-šebu, po všetky Šalamúnove dni.“ ​(1. Kráľov 4:20, 25) Keď ako viditeľný zástupca neviditeľného Zvrchovaného Vládcu, Jehovu Boha, vládol nad týmto národom múdry kráľ, národ zažíval stabilitu, prosperitu a radosť, ktorá v dejinách nemala obdobu.

Ako veľmi kontrastuje vláda človeka s vládou Boha! Môže niekto úprimne povedať, že v otázke vlády Satan zvíťazil? Nie, lebo prorok Jeremiáš výstižne povedal: „Dobre viem, ó, Jehova, že pozemskému človeku nepatrí jeho cesta. Kráčajúcemu mužovi ani nepatrí, aby riadil svoj krok.“ — Jeremiáš 10:23.

Dokáže Satan odvrátiť od Boha všetkých ľudí?

Podarilo sa Satanovi odvrátiť od Boha všetkých ľudí, tak ako tvrdil? V 11. kapitole Hebrejom menuje Pavol viacero verných mužov a žien žijúcich v predkresťanských časoch. Nato uvádza: „Nebudem mať dosť času, ak budem ďalej rozprávať o Gedeonovi, Barákovi, Samsonovi, Jeftovi, Dávidovi, ako aj Samuelovi a ostatných prorokoch.“ ​(Hebrejom 11:32) O týchto verných Božích služobníkoch sa Pavol zmieňuje jednoducho ako o ‚veľkom oblaku svedkov‘. (Hebrejom 12:1) Grécke slovo, ktoré sa tu prekladá ako „oblak“, neoznačuje osamotený, presne ohraničený oblak určitej veľkosti a tvaru, ale obrovskú beztvarú masu oblakov. To je výstižné, lebo verných Božích služobníkov bolo v minulosti tak veľa, že ich možno prirovnať k obrovskej mase oblakov. Áno, počas stáročí nesčíselné množstvo ľudí využilo svoju slobodnú vôľu a rozhodlo sa byť vernými Jehovovi Bohu. — Jozua 24:15.

A čo vidíme v našich časoch? Napriek hroznému prenasledovaniu a odporu, ktorému boli v 20. storočí vystavení Jehovovi  svedkovia na celom svete, ich počet vzrástol na viac ako šesť miliónov. Ďalších približne deväť miliónov ľudí je s nimi v kontakte a mnoho z týchto ľudí podniká rozhodné kroky, aby si vytvorili blízky osobný vzťah k Bohu.

Najlepšiu odpoveď na Satanovo tvrdenie, že dokáže od Jehovu odvrátiť všetkých ľudí, dal Boží vlastný Syn, Ježiš Kristus. Jeho rýdzosť nezlomila ani neznesiteľná bolesť na mučeníckom kole. Ježiš pri poslednom výdychu zvolal: „Otče, do tvojich rúk zverujem svojho ducha.“ — Lukáš 23:46.

Satan v snahe udržať si ľudí pod kontrolou používa všetko, čo môže — od pokušení až po priame prenasledovanie. Pomocou ‚žiadosti tela, žiadosti očí a honosného vystavovania prostriedkov na živobytie‘ pokúša ľudí, aby ich buď udržal oddelených od Jehovu, alebo aby ich od neho odlákal. (1. Jána 2:16) Satan okrem toho „zaslepil mysle neveriacich, aby nepresvietilo osvietenie slávnym dobrým posolstvom o Kristovi“. (2. Korinťanom 4:4) A v snahe dosiahnuť svoj cieľ neváha uchýliť sa k takým prostriedkom, ako sú hrozby a využívanie strachu z ľudí. — Skutky 5:40.

No nad tými, ktorí sú na strane Boha, Diabol nevíťazí. Spoznali Jehovu Boha a ‚zamilovali si ho celým svojím srdcom a celou svojou dušou a celou svojou mysľou‘. (Matúš 22:37) Áno, neochvejná vernosť Ježiša Krista i nespočetného množstva ľudí je obrovskou porážkou Satana Diabla.

Čo prinesie budúcnosť?

Budú ľudia experimentovať s vládami na neurčitý čas? Prorok Daniel predpovedal: „Za dní tých kráľov zriadi nebeský Boh kráľovstvo, ktoré nebude nikdy zničené. A kráľovstvo nebude prenesené na nijaký iný ľud. Rozdrví a ukončí všetky tieto kráľovstvá a ono samo bude stáť až na neurčité časy.“ ​(Daniel 2:44) Kráľovstvo, ktoré zriaďuje nebeský Boh, je nebeská vláda, na čele ktorej stojí Ježiš Kristus. Je to to isté Kráľovstvo, o ktorého príchod učil Ježiš svojich nasledovníkov modliť sa. (Matúš 6:9, 10) V blížiacej sa ‚vojne veľkého dňa Boha, Všemohúceho,‘ zničí toto Kráľovstvo všetky ľudské vlády a bude pôsobiť na celej zemi. — Zjavenie 16:14, 16.

A čo čaká Satana? V Biblii sa opisuje táto budúca udalosť: „[Jehovov anjel] uchopil draka, prahada, ktorý je Diabol a Satan, a zviazal ho na tisíc rokov. Vrhol ho do priepasti a zavrel ju a zapečatil ju nad ním, aby už nezvádzal národy, dokiaľ sa neskončí tisíc rokov.“ ​(Zjavenie 20:1–3) Tisícročná vláda Ježiša Krista sa začne až po zvrhnutí Satana do priepasti nečinnosti.

Akým príjemným miestom bude potom táto zem! Nebude skazenosti ani tých, ktorí ju pôsobia. Biblia sľubuje: „Zločinci budú odrezaní... Ale mierni, tí budú vlastniť zem a naozaj nájdu svoje najväčšie potešenie v hojnosti pokoja.“ ​(Žalm 37:9–11) Ich pokoj nebude ohrozovať nikto — ani ľudia, ani zvieratá. (Izaiáš 11:6–9) Dokonca aj milióny ľudí, ktorí v nevedomosti a pre nedostatok príležitostí spoznať Jehovu stáli v priebehu dejín na Diablovej strane, budú vzkriesené a budú prijímať božské vyučovanie. — Skutky 24:15.

Na konci tisícročnej vlády bude zem rajom a ľudstvo na nej bude v stave ľudskej dokonalosti. Potom bude Satan na „malú chvíľu“ prepustený a hneď nato bude navždy zničený i so všetkými odporcami Božej vlády. — Zjavenie 20:3, 7–10.

Na čiu stranu sa postavíte?

Dvadsiate storočie bolo obdobím, keď Satan pustošil zem. Podmienky na zemi však  neznamenajú, že zvíťazil, ale sú znamením, z ktorého vidíme, že žijeme v posledných dňoch tohto skazeného sveta. (Matúš 24:3–14; Zjavenie 6:1–6) Pri zisťovaní víťaza nie je rozhodujúca miera skazenosti na zemi ani názor väčšiny. Rozhodujúce je, čí spôsob vlády je najlepší a či niekto slúži Bohu z lásky. V oboch ohľadoch zvíťazil Jehova.

Prečo Boh pripúšťa, aby zlo pretrvávalo, ak sa už v priebehu času dokázalo, že Satan nemá pravdu? Jehova prejavuje trpezlivosť, „lebo si nepraje, aby bol niekto zničený, ale si praje, aby všetci dospeli k pokániu“. (2. Petra 3:9) Božou vôľou je, „aby boli ľudia každého druhu zachránení a prišli k presnému poznaniu pravdy“. (1. Timotejovi 2:4) Dúfame, že využijete zostávajúci čas na štúdium Biblie a na to, aby ste ‚prijímali poznanie o jedinom pravom Bohu a o tom, ktorého vyslal, o Ježišovi Kristovi‘. (Ján 17:3) Jehovovi svedkovia vám radi pomôžu nadobudnúť toto poznanie, aby ste sa mohli pripojiť k miliónom ľudí, ktorí pevne stoja na strane víťaza.

[Obrázky na strane 5]

Zachovávaním rýdzosti poskytujú Jehovovi svedkovia dôkazy o Satanovej porážke

[Obrázok na strane 7]

Jehova má na svojej strane mnoho verných ľudí