‚Majte medzi sebou lásku‘

„Podľa toho všetci poznajú, že ste moji učeníci, ak budete mať lásku medzi sebou.“ — JÁN 13:35.

1. Akú vlastnosť Ježiš vyzdvihol krátko pred svojou smrťou?

„DIEŤATKÁ.“ ​(Ján 13:33) Týmto nežným výrazom Ježiš oslovil svojich apoštolov večer pred svojou smrťou. V evanjeliách nie je žiaden záznam o tom, že by Ježiš niekedy predtým použil v rozhovore s nimi tento láskavý výraz. V ten mimoriadny večer bol však podnietený vyjadriť týmto vrúcnym oslovením hlbokú lásku, ktorú cítil k svojim nasledovníkom. Ježiš sa v ten večer zmienil o láske asi 30-krát. Prečo túto vlastnosť tak veľmi vyzdvihoval?

2. Prečo je prejavovanie lásky pre kresťanov také dôležité?

² Ježiš vysvetlil, prečo je láska taká dôležitá. Povedal: „Podľa toho všetci poznajú, že ste moji učeníci, ak budete mať lásku medzi sebou.“ ​(Ján 13:35; 15:12, 17) Byť Kristovým nasledovníkom ide ruka v ruke s preukazovaním bratskej lásky. Pravých kresťanov možno spoznať nie podľa nejakého odlišného spôsobu obliekania alebo podľa nejakých neobvyklých zvykov, ale podľa vrúcnej a nežnej lásky, ktorú si navzájom prejavujú. Táto výnimočná láska je druhou z troch základných požiadaviek, ktorú musí spĺňať učeník Krista, ako bolo spomenuté na začiatku predchádzajúceho článku. Čo nám pomôže ďalej si spĺňať túto požiadavku?

‚Robte to ešte v plnšej miere‘

3. Aké nabádanie v súvislosti s láskou dal apoštol Pavol?

³ Tak ako to bolo medzi Kristovými nasledovníkmi v prvom storočí, túto výnimočnú lásku možno medzi Kristovými pravými nasledovníkmi pozorovať aj dnes. Kresťanom  v prvom storočí apoštol Pavol napísal: „Nepotrebujete, aby sme vám písali o bratskej láske, lebo vás samých vyučuje Boh, aby ste sa milovali navzájom; a to aj robíte všetkým bratom.“ Napriek tomu Pavol dodal: „Nabádame vás... aby ste to ďalej robili ešte v plnšej miere.“ ​(1. Tesaloničanom 3:12; 4:9, 10) Aj my by sme si mali vziať Pavlovo nabádanie k srdcu a snažiť sa prejavovať si navzájom lásku „v plnšej miere“.

4. Komu by sme podľa Pavla a Ježiša mali venovať mimoriadnu pozornosť?

⁴ V tom istom inšpirovanom liste Pavol povzbudzoval spoluveriacich, aby ‚hovorili utešujúco so skľúčenými dušami‘ a ‚podopierali slabých‘. (1. Tesaloničanom 5:14) Pri inej príležitosti kresťanom pripomínal, že tí, ‚ktorí sú silní, mali by niesť slabosti tých, ktorí nie sú silní‘. (Rimanom 15:1) Aj Ježiš hovoril o pomoci tým, ktorí sú slabí. Po tom, čo Ježiš predpovedal, že Peter ho v noci po jeho zatknutí opustí, povedal Petrovi: „Keď sa raz vrátiš, posilňuj svojich bratov.“ Prečo? Lebo Ježiš vedel, že aj oni ho opustia, a tak budú potrebovať pomoc. (Lukáš 22:32; Ján 21:15–17) Božie Slovo nás teda vedie k tomu, aby sme svoju lásku rozšírili aj na tých, ktorí sú duchovne slabí a ktorí možno stratili kontakt s kresťanským zborom. (Hebrejom 12:12) Prečo by sme to mali robiť? Dve živé Ježišove podobenstvá nám na túto otázku dajú odpoveď.

Stratená ovca a stratená minca

5, 6. a) Aké dve krátke podobenstvá povedal Ježiš? b) Čo tieto podobenstvá odhaľujú o Jehovovi?

⁵ S cieľom poučiť poslucháčov o Jehovovom názore na tých, ktorí zablúdili, povedal Ježiš dve krátke podobenstvá. Jedno podobenstvo bolo o pastierovi. Ježiš povedal: „Ktorý človek z vás, čo má sto oviec a jednu z nich stratí, nenechá tých deväťdesiatdeväť na pustatine a nepôjde po stratenú, kým ju nenájde? A keď ju nájde, vyloží si ju na plecia a raduje sa. A keď príde domov, zvolá svojich priateľov a susedov a povie im: ‚Radujte sa so mnou, lebo som našiel svoju ovcu, ktorá sa stratila.‘ Hovorím vám, že tak bude v nebi väčšia radosť nad jedným hriešnikom, ktorý robí pokánie, ako nad deväťdesiatimi deviatimi spravodlivými, ktorí nepotrebujú robiť pokánie.“ — Lukáš 15:4–7.

⁶ Druhé podobenstvo bolo o žene. Ježiš povedal: „Ktorá žena s desiatimi drachmovými mincami, ak stratí jednu drachmovú mincu, nezapáli lampu a nezametá svoj dom a starostlivo nehľadá, kým ju nenájde? A keď ju nájde, zavolá priateľky a susedky a povie: ‚Radujte sa so mnou, lebo som našla drachmovú mincu, ktorú som stratila.‘ Preto vám hovorím, že medzi Božími anjelmi nastáva radosť nad jedným hriešnikom, ktorý sa kaja.“ — Lukáš 15:8–10.

7. Aké dve veci sa môžeme naučiť z podobenstiev o stratenej ovci a stratenej minci?

⁷ Čo sa môžeme z týchto krátkych podobenstiev naučiť? Ukazujú nám, (1) ako by sme mali zmýšľať o tých, ktorí zoslabli, a (2) ako by sme im mali pomáhať. Zamyslime sa nad týmito dvoma vecami.

Stratené, ale cenné

8. a) Ako pastier a žena reagovali na stratu ovce a mince? b) Čo nám hovorí ich reakcia o tom, ako sa pozerali na svoj stratený majetok?

⁸ V oboch podobenstvách sa niečo stratilo, ale všimnime si reakciu vlastníkov. Pastier nepovedal: ‚Čo tam po jednej ovci, keď mám ešte 99? Prežijem aj bez nej.‘ Žena nepovedala: ‚Načo si robiť starosti pre jednu mincu? Stačí mi tých zvyšných deväť.‘ Naopak, pastier hľadal stratenú ovcu tak, akoby mal iba tú jednu. A žena prežívala stratu mince tak, akoby už nemala žiadne iné mince. V oboch prípadoch sa majitelia pozerali na to, čo sa stratilo, ako na niečo drahocenné. Čo to znázorňuje?

9. Čo znázorňuje záujem, ktorý prejavil pastier a žena?

⁹ Všimnime si, aký záver vyvodil Ježiš v oboch prípadoch: „Tak bude v nebi väčšia  radosť nad jedným hriešnikom, ktorý robí pokánie“ a „preto vám hovorím, že medzi Božími anjelmi nastáva radosť nad jedným hriešnikom, ktorý sa kaja“. Teda záujem pastiera a ženy v malom znázorňuje to, ako zmýšľa Jehova a jeho nebeskí tvorovia. Tak ako to, čo sa stratilo, zostalo drahocenným v očiach pastiera a ženy, aj tí, ktorí sa vzdialili a stratili kontakt s Božím ľudom, zostávajú drahocenní v Jehovových očiach. (Jeremiáš 31:3) Takíto ľudia môžu byť duchovne slabí, no nemusia to byť ešte vzbúrenci. Napriek svojej slabosti možno do určitej miery stále dodržiavajú Jehovove požiadavky. (Žalm 119:176; Skutky 15:29) A preto, tak ako v minulosti, Jehova sa neponáhľa ‚zavrhnúť ich od svojej tváre‘. — 2. Kráľov 13:23.

10, 11. a) Ako sa chceme pozerať na tých, ktorí sa vzdialili od zboru? b) Ako môžeme podľa Ježišových dvoch podobenstiev prejaviť o nich záujem?

¹⁰ Tak ako Jehova a Ježiš, aj my sa hlboko zaujímame o tých, ktorí sú slabí a vytratili sa z kresťanského zboru. (Ezechiel 34:16; Lukáš 19:10) Na duchovne slabého človeka sa pozeráme ako na stratenú ovcu — nie ako na stratený prípad. Neuvažujeme: ‚Načo si robiť starosti s niekým slabým? Zbor sa zaobíde aj bez neho.‘ Naopak, na tých, ktorí sa vzdialili, ale ktorí sa chcú vrátiť, sa pozeráme tak ako Jehova — ako na niečo cenné.

¹¹ Ako však môžeme prejaviť svoj úprimný záujem? Ježišove dve podobenstvá ukazujú, že by sme sa mali (1) ujímať iniciatívy, (2) byť jemní a (3) vynakladať úsilie. Pozrime sa postupne na každú z týchto troch vecí.

Ujímajme sa iniciatívy

12. Čo nám slová ‚ide po stratenú‘ hovoria o pastierovom postoji?

¹² V prvom podobenstve Ježiš hovorí, že pastier ‚ide po stratenú‘ ovcu. Pastier sa ujíma iniciatívy a vynakladá vedomé úsilie, aby našiel chýbajúcu ovcu. Nezastavia ho ťažkosti, nebezpečenstvo ani vzdialenosť. Pastier vytrváva, „kým ju nenájde“. — Lukáš 15:4.

13. Ako verní muži staroveku reagovali na potreby slabých a ako môžeme takéto biblické príklady napodobňovať?

¹³ Podobne pomôcť človeku, ktorý potrebuje povzbudenie, si často vyžaduje, aby sa ten, kto je silnejší, ujal iniciatívy. Vedeli to aj verní muži staroveku. Napríklad keď si Jonatán, syn kráľa Saula, všimol, že jeho blízky priateľ Dávid potrebuje povzbudenie, „vstal a šiel k Dávidovi do Choreša, aby posilnil jeho ruku vzhľadom na Boha“. (1. Samuelova 23:15, 16) O stáročia neskôr, keď miestodržiteľ Nehemiáš videl, že niektorí z jeho židovských bratov zoslabli, ‚okamžite vstal‘ a povzbudil ich, aby ‚mali na mysli Jehovu‘. (Nehemiáš 4:14) Aj my dnes budeme chcieť ‚vstať‘ — ujať sa iniciatívy —, aby sme posilnili tých, ktorí sú slabí. Ale kto v zbore by to mal robiť?

14. Kto v kresťanskom zbore by mal pomáhať slabým?

¹⁴ Najmä kresťanskí starší majú zodpovednosť ‚posilniť slabé ruky a upevniť kolená, ktoré sa kolíšu‘ a „tým, ktorí majú v srdci úzkosť, [povedať]: ‚Buďte silní. Nebojte sa.‘“  (Izaiáš 35:3, 4; 1. Petra 5:1, 2) Všimnime si však, že Pavlovo nabádanie „hovorte utešujúco so skľúčenými dušami“ a „podopierajte slabých“ nebolo určené len starším. Pavol adresoval svoje slová celému „zboru Tesaloničanov“. (1. Tesaloničanom 1:1; 5:14) Pomáhať tým, ktorí sú slabí, je teda úlohou všetkých kresťanov. Tak ako pastier v podobenstve, každý kresťan by mal byť podnecovaný ‚ísť po stratenú‘. Samozrejme, najlepšie výsledky môžeme dosiahnuť, keď v tejto veci spolupracujeme so staršími. Mohol by si niečo podniknúť, aby si pomohol niekomu slabému v tvojom zbore?

Buďme jemní

15. Prečo si pastier počínal tak, ako je to opísané v podobenstve?

¹⁵ Čo urobí pastier, keď nakoniec nájde stratenú ovcu? „Vyloží si ju na plecia.“ ​(Lukáš 15:5) Aký dojímavý a veľavravný detail! Ovečka sa možno celé dni a noci túlala po neznámych miestach, možno bola aj v nebezpečenstve, že ju ulovia sliediace levy. (Jób 38:39, 40) Pre nedostatok potravy je nepochybne zoslabnutá. Je jednoducho príliš slabá na to, aby z vlastnej sily prekonala prekážky na ceste späť do košiara. Preto sa pastier zohýna, jemne dvíha ovcu a nesie ju cez všetky prekážky späť k stádu. Ako môžeme prejaviť podobnú starostlivosť ako tento pastier?

16. Prečo by sme mali napodobňovať nežnosť, s akou pastier zaobchádzal so zatúlanou ovcou?

¹⁶ Človek, ktorý stratil kontakt so zborom, je možno v duchovnom zmysle vyčerpaný. Tak ako ovca oddelená od pastiera, aj on možno bezcieľne blúdi nepriateľským územím tohto sveta. Bez ochrany, ktorú poskytuje košiar, kresťanský zbor, je viac než kedykoľvek predtým vystavený útokom Diabla, ktorý „obchádza ako revúci lev a hľadá, koho by pohltil“. (1. Petra 5:8) Okrem toho je oslabený nedostatkom duchovného pokrmu. A tak je príliš slabý na to, aby sám prekonal prekážky, s ktorými sa môže stretnúť na ceste späť do zboru. Preto by sme sa mali obrazne povedané zohnúť, slabého jemne zdvihnúť a priniesť ho späť. (Galaťanom 6:2) Čo to v praxi znamená?

17. Ako môžeme pri návšteve niekoho, kto je slabý, napodobňovať apoštola Pavla?

¹⁷ Apoštol Pavol povedal: „Kto trpí slabosťou, že by som aj ja netrpel slabosťou?“ ​(2. Korinťanom 11:29, Slovenský ekumenický preklad; 1. Korinťanom 9:22) Pavol sa vedel vžiť do situácie druhých ľudí, aj tých, ktorí boli slabí. I my chceme tým, ktorí sú slabí, prejavovať podobný súcit. Keď navštíviš duchovne slabého kresťana, uisti ho, že je v Jehovových očiach cenný a že svojim spolukresťanom veľmi chýba. (1. Tesaloničanom 2:17) Povedz mu, že sú pripravení podržať ho a sú ochotní byť mu „bratom,  ktorý sa narodil pre čas tiesne“. (Príslovia 17:17; Žalm 34:18) Naše vrúcne slová ho môžu jemne a postupne „dvíhať“, až kým nebude schopný vrátiť sa k stádu. Čo by sme mali urobiť potom? To nám ukáže podobenstvo o žene a stratenej minci.

Vynakladajme úsilie

18. a) Prečo sa žena v podobenstve nevzdala nádeje, že mincu nájde? b) Aké úsilie vynaložila žena a s akým výsledkom?

¹⁸ Žena, ktorá stratila mincu, vie, že situácia je nepríjemná, ale nie beznádejná. Keby jej minca bola spadla v hustom kroví alebo do hlbokého, mútneho jazera, žena by sa bola pravdepodobne vzdala nádeje, že ju ešte niekedy nájde. No keďže vie, že minca musí byť niekde v dome, na dosah, začne ju starostlivo a usilovne hľadať. (Lukáš 15:8) Najprv rozsvieti lampu, aby osvetlila svoj tmavý dom. Potom zametie podlahu v nádeji, že začuje cinknutie. Napokon starostlivo prehľadá každý kút, až kým lampa nezachytí záblesk striebornej mince. Jej úsilie je odmenené!

19. Aké poučenie o pomoci slabým môžeme načerpať z konania ženy v podobenstve o stratenej minci?

¹⁹ Tento bližší pohľad na podobenstvo nám ukazuje, že biblická zodpovednosť pomôcť slabému kresťanovi nie je nad naše schopnosti. Zároveň si uvedomujeme, že si to vyžaduje úsilie. Veď aj apoštol Pavol povedal efezským starším: „Takou namáhavou prácou máte pomáhať tým, ktorí sú slabí.“ ​(Skutky 20:35a) Pamätajme, že žena nenašla mincu tak, že by len sem-tam preletela pohľadom po dome. Nie, jej úsilie je korunované úspechom, lebo systematicky hľadá, „kým ju nenájde“. Podobne keď sa snažíme duchovne slabého človeka získať späť, musíme byť usilovní a odhodlaní pomôcť mu. Ale ako?

20. Ako možno pomáhať slabým?

²⁰ Ako môžeme slabému človeku pomôcť vybudovať si vieru a ocenenie? Osobné biblické štúdium pomocou vhodnej kresťanskej publikácie je možno presne to, čo potrebuje. Biblické štúdium so slabým jednotlivcom nám umožní pomáhať mu pravidelne a dôkladne. Dozorca služby bude zrejme najlepšie vedieť, kto by mohol poskytnúť potrebnú pomoc. Môže navrhnúť, aké námety študovať a ktorá publikácia by bola najužitočnejšia. Tak ako žena v podobenstve našla mincu pomocou užitočných nástrojov, aj dnes máme nástroje, ktoré nám pomáhajú splniť si zodpovednosť od Boha pomáhať tým, ktorí sú slabí. V tomto úsilí nám budú mimoriadne užitočné naše dva nové nástroje, čiže publikácie. Sú to knihy Uctievaj jediného pravého Boha a Priblíž sa k Jehovovi. *

21. Prečo možno povedať, že pomoc tým, ktorí sú slabí, prináša požehnanie všetkým?

 ²¹ Pomoc tým, ktorí sú slabí, prináša požehnanie všetkým. Ten, kto dostáva pomoc, zažíva radosť z toho, že je opäť v kruhu pravých priateľov. My pociťujeme hlbokú vnútornú radosť, ktorú môže priniesť iba dávanie. (Lukáš 15:6, 9; Skutky 20:35b) Zbor ako celok je stále vrúcnejší, keďže každý člen sa s láskou zaujíma o druhých. A predovšetkým to prináša česť našim starostlivým Pastierom, Jehovovi a Ježišovi, ktorých túžba podopierať slabých sa odzrkadľuje v konaní ich pozemských služobníkov. (Žalm 72:12–14; Matúš 11:28–30; 1. Korinťanom 11:1; Efezanom 5:1) To sú naozaj dobré dôvody na to, aby sme ďalej ‚mali medzi sebou lásku‘!

[Poznámka pod čiarou]

Vieš vysvetliť?

• Prečo je nevyhnutné, aby každý z nás prejavoval lásku?

• Prečo by sme mali rozšíriť svoju lásku na tých, ktorí sú slabí?

• Aké poučenie získavame z podobenstiev o stratenej ovci a stratenej minci?

• Aké praktické kroky môžeme urobiť na pomoc niekomu, kto je slabý?

[Študijné otázky]

[Obrázky na stranách 16, 17]

Slabým môžeme pomôcť, keď sa ujmeme iniciatívy, budeme jemní a vynaložíme úsilie

[Obrázok na stranách 16, 17]

Pomoc tým, ktorí sú slabí, prináša požehnanie všetkým