Čo pre teba znamená Pánova večera?

„Ktokoľvek je chlieb alebo pije Pánov pohár nehodne, bude vinný vo veci tela a krvi Pánovej.“ — 1. KORINŤANOM 11:27.

1. a) Čo je najdôležitejšou udalosťou naplánovanou v roku 2003? b) Za akých okolností bola zavedená Pamätná slávnosť?

NAJDÔLEŽITEJŠIA udalosť naplánovaná v roku 2003 sa bude konať 16. apríla po západe slnka. V ten večer sa Jehovovi svedkovia zhromaždia na Slávnosti na pamiatku Kristovej smrti. Ako sme videli v predchádzajúcom článku, Ježiš zaviedol túto slávnosť, ktorá sa nazýva aj Pánova večera, po skončení slávnosti Pesach 14. nisana 33 n. l. Symboly podávané na Pamätnej slávnosti, nekvasený chlieb a červené víno, symbolizujú Kristovo bezhriešne telo a jeho preliatu krv — čo bola jediná obeť, ktorá mohla vykúpiť ľudstvo z otroctva zdedeného hriechu a smrti. — Rimanom 5:12; 6:23.

2. Na čo Pavol upozorňoval v 1. Korinťanom 11:27?

² Tí, ktorí prijímajú symboly na Pamätnej slávnosti, si musia dávať pozor, aby to nerobili nehodne. Apoštol Pavol to zdôraznil, keď písal kresťanom do Korintu, kde Pánovu večeru neslávili správnym spôsobom. (1. Korinťanom 11:20–22) Pavol napísal: „Ktokoľvek je chlieb alebo pije Pánov pohár nehodne, bude vinný vo veci tela a krvi Pánovej.“ ​(1. Korinťanom 11:27) Čo tým Pavol myslel?

Niektorí ju slávili nehodne

3. Ako sa mnohí korintskí kresťania správali na Pánovej večeri?

³ Mnohí korintskí kresťania slávili Pamätnú slávnosť nehodným spôsobom. Boli medzi nimi rozdelenia a prinajmenšom určitý čas si niektorí nosili so sebou večeru, ktorú jedli pred zhromaždením alebo počas neho, a pritom často v jedení a pití prejavovali nestriedmosť. Tým stratili myšlienkovú a duchovnú bdelosť. Tak boli ‚vinní vo veci tela a krvi Pánovej‘. Na druhej strane tí, ktorí  sa nenavečerali, boli hladní a nevedeli sa sústrediť. Mnohí tak slávili Pánovu večeru bez úcty a dávali najavo, že si plne neuvedomujú vážnosť tejto udalosti. Nie div, že si tým privodili odsúdenie! — 1. Korinťanom 11:27–34.

4, 5. Prečo je pre všetkých, ktorí prijímajú symboly na Pamätnej slávnosti, nevyhnutné sebaskúmanie?

⁴ Každý rok, keď sa blíži Pamätná slávnosť, je veľmi dôležité, aby všetci, ktorí prijímajú symboly, venovali čas sebaskúmaniu. Tí, ktorí sa chcú podieľať na Pánovej večeri správnym spôsobom, musia byť duchovne silní a zdraví. Každý, kto prejavuje neúctu k Ježišovej obeti, či dokonca ňou pohŕda, je v nebezpečenstve, že bude ‚odrezaný z Božieho ľudu‘ tak ako Izraelita, ktorý mal podiel na obeti spoločenstva, keď bol nečistý. — 3. Mojžišova 7:20; Hebrejom 10:28–31.

⁵ Pavol prirovnal Pamätnú slávnosť k obeti spoločenstva v starovekom Izraeli, pri ktorej sa na spoločnom jedle zúčastňovali viacerí. Po zmienke o tých, ktorí sú spoluúčastníkmi v Kristovi, povedal: „Nemôžete piť Jehovov pohár a pohár démonov, nemôžete mať účasť pri ‚Jehovovom stole‘ a pri stole démonov.“ ​(1. Korinťanom 10:16–21) Keď sa ten, kto prijíma symboly  na Pamätnej slávnosti, dopustí vážneho hriechu, mal by ho vyznať pred Jehovom a vyhľadať duchovnú pomoc u starších zboru. (Príslovia 28:13; Jakub 5:13–16) Ak sa skutočne kajá a prináša ovocie zodpovedajúce pokániu, nebude prijímať symboly nehodne. — Lukáš 3:8.

Zúčastniť sa ako úctiví pozorovatelia

6. Pre koho Boh vyhradil výsadu prijímať symboly na Pánovej večeri?

⁶ Mali by symboly na Pánovej večeri prijímať aj tí, ktorí robia dobro ostatku zo 144 000 Kristových bratov? (Matúš 25:31–40; Zjavenie 14:1) Nie. Boh túto výsadu vyhradil iba pre tých, ktorých pomazal svätým duchom, aby sa stali ‚spoludedičmi s Kristom‘. (Rimanom 8:14–18; 1. Jána 2:20) Aké miesto na Pamätnej slávnosti teda zaujímajú tí, ktorí majú nádej na večný život v pozemskom raji pod vládou Kráľovstva? (Lukáš 23:43; Zjavenie 21:3, 4) Keďže nie sú Kristovými spoludedičmi a nemajú nebeskú nádej, zúčastňujú sa ako úctiví pozorovatelia. — Rimanom 6:3–5.

7. Ako kresťania v prvom storočí vedeli, že majú prijímať zo symbolov na Pamätnej slávnosti?

⁷ Praví kresťania v prvom storočí boli pomazaní svätým duchom. Mnohí z nich mali jeden alebo aj viac zázračných darov ducha, ako bolo napríklad hovorenie jazykmi. Preto nebolo pre nich ťažké rozoznať, že sú pomazaní duchom a že majú prijímať zo symbolov na Pamätnej slávnosti. Ale v dnešnej dobe je to inak. Príslušnosť k triede pomazaných kresťanov možno rozpoznať na základe takých inšpirovaných slov ako: „Všetci tí, ktorých vedie Boží duch, sú Božími synmi. Vy ste totiž nedostali ducha otroctva, ktorý znovu spôsobuje strach, ale ste dostali ducha prijatia za synov, a týmto duchom voláme: ‚Abba, Otče!‘“ — Rimanom 8:14, 15.

8. Kto predstavuje „pšenicu“ a „burinu“, o ktorých sa zmieňuje 13. kapitola evanjelia Matúša?

⁸ Počas stáročí praví pomazaní kresťania rástli ako „pšenica“ v poli „buriny“, čiže medzi falošnými kresťanmi. (Matúš 13:24–30, 36–43) No od 70. rokov 19. storočia bola táto „pšenica“ stále viditeľnejšia. Časom dostali pomazaní kresťanskí dozorcovia takýto pokyn: „Starší... majú tým, ktorí sa zídu [na Pamätnú slávnosť], predložiť tieto podmienky: 1. veriť v [Kristovu] krv a 2. zasvätiť sa Pánovi a jeho službe až po smrť. Potom majú pozvať všetkých, ktorí majú takéto zmýšľanie a ktorí sa takto zasvätia, aby sa pripojili k sláveniu Pánovej smrti.“ — Štúdie Písiem, VI. zväzok, Nové stvorenie, strana 473, angl. *

Hľadanie „iných oviec“

9. Ako bola v roku 1935 objasnená totožnosť „veľkého zástupu“ a ako to ovplyvnilo niektorých, ktorí predtým prijímali symboly na Pamätnej slávnosti?

⁹ Po čase Jehovova organizácia začala okrem Kristových pomazaných nasledovníkov venovať pozornosť aj ďalším. Pozoruhodný vývoj v tomto smere nastal v polovici 30. rokov 20. storočia. Predtým sa Boží ľud pozeral na „veľký zástup“ zo Zjavenia 7:9 ako na druhotnú duchovnú triedu, ktorej členovia sa mali po vzkriesení pripojiť k 144 000 pomazaným kresťanom v nebesiach — ako spoločníčky Kristovej nevesty. (Žalm 45:14, 15; Zjavenie 7:4; 21:2, 9) Ale 31. mája 1935 bolo v prednáške na zjazde Jehovových svedkov vo Washingtone, D. C., podané biblické vysvetlenie, že „veľký zástup“ predstavuje „iné ovce“, ktoré žijú v čase konca. (Ján 10:16) Po tomto zjazde niektorí, ktorí predtým prijímali symboly na Pamätnej slávnosti, ich prestali prijímať, pretože si uvedomili, že majú pozemskú nádej, nie nebeskú.

10. Akú nádej majú „iné ovce“ a aké požiadavky spĺňajú?

¹⁰ Najmä od roku 1935 sa hľadajú „iné ovce“, ktoré majú vieru vo výkupné, oddávajú  sa Bohu a podporujú „malé stádo“ pomazaných vo zvestovateľskej činnosti. (Lukáš 12:32) Medzi dnešným ostatkom dedičov Kráľovstva a inými ovcami je rozdiel iba v tom, že iné ovce majú nádej na večný život na zemi. Podobne ako cudzí usadlíci v starovekom Izraeli, ktorí uctievali Jehovu a podriaďovali sa Zákonu, aj dnešné iné ovce spĺňajú kresťanské požiadavky, ku ktorým patrí zvestovanie dobrého posolstva spolu s členmi duchovného Izraela. (Galaťanom 6:16) Ale tak ako nijaký cudzí usadlík sa nemohol stať izraelským kráľom či kňazom, ani nikto z týchto iných oviec nemôže byť vládcom v nebeskom Kráľovstve a slúžiť ako kňaz. — 5. Mojžišova 17:15.

11. Ako môže dátum krstu súvisieť s tým, akú má človek nádej?

¹¹ V 30. rokoch 20. storočia sa ukázalo, že výber nebeskej triedy je v podstate ukončený. V nasledujúcich desaťročiach sa hľadanie sústredilo na iné ovce, ktoré majú pozemskú nádej. No keby sa niektorý pomazaný kresťan stal neverným, jeho miesto medzi 144 000 by s najväčšou pravdepodobnosťou zaujal niekto z iných oviec, kto už dlho verne slúži Bohu.

Čo môže viesť k nesprávnym záverom

12. Kedy by mal človek prestať prijímať symboly na Pamätnej slávnosti a prečo?

¹² Pomazaní kresťania majú v súvislosti so svojím nebeským povolaním úplnú istotu. Ale čo ak niektorí, ktorí toto povolanie nemajú, na Pamätnej slávnosti prijímajú symboly? Keď si teraz uvedomia, že nebeskú nádej nikdy nemali, svedomie ich istotne podnieti, aby tieto symboly prestali prijímať. Boh sa nebude priaznivo pozerať na nikoho, kto vystupuje ako človek povolaný stať sa nebeským kráľom a kňazom a pritom vie, že v skutočnosti takéto povolanie nedostal. (Rimanom 9:16; Zjavenie 20:6) Jehova vykonal rozsudok nad Lévitom Kórachom, keď si opovážlivo nárokoval na áronský kňazský úrad. (2. Mojžišova 28:1; 4. Mojžišova 16:4–11, 31–35) Ak si kresťan uvedomí, že neoprávnene prijímal zo symbolov na Pamätnej slávnosti, mal by prestať tieto symboly prijímať a pokorne prosiť Jehovu o odpustenie. — Žalm 19:13.

13, 14. Čo by mohlo byť príčinou toho, že niektorí dospejú k nesprávnemu záveru, že majú nebeské povolanie?

¹³ Ako by sa mohlo stať, že niekto dospeje k nesprávnemu záveru, že má nebeské povolanie? Smrť manželského druha alebo iné nešťastie môže spôsobiť, že niektorí stratia záujem o život na zemi. Iní možno túžia po rovnakej nádeji, akú má ich blízky priateľ, ktorý sa hlási k pomazaným kresťanom. Samozrejme, Boh nikoho nepoveril získavaním ďalších pre túto výsadu. Ani nepomazáva dedičov Kráľovstva takým spôsobom, že by počuli hlasy, ktoré by im to oznámili.

¹⁴ Aj falošná náboženská náuka, že všetci dobrí ľudia idú do neba, by mohla niektorých priviesť k záveru, že majú nebeské povolanie. Preto si musíme dávať pozor, aby sme neboli ovplyvnení svojimi predchádzajúcimi nesprávnymi názormi alebo inými okolnosťami. Je vhodné položiť si otázky: ‚Užívam lieky, ktoré by mohli ovplyvňovať moje pocity? Som tak silne citovo založený, že by to mohlo skresliť môj úsudok?‘

15, 16. Z akých iných dôvodov by mohli niektorí dospieť k nesprávnemu záveru, že sú pomazaní?

¹⁵ Ďalšia vhodná otázka by mohla byť: ‚Túžim získať významné postavenie a autoritu, či už dnes, alebo v budúcnosti ako spoludedič s Kristom?‘ Nie všetci, ktorí boli povolaní ako dedičia Kráľovstva v prvom storočí, mali zodpovedné postavenie v zbore. A jednotlivci s nebeským povolaním sa neusilujú o významné postavenie ani sa nepýšia tým, že sú pomazaní. Prejavujú pokoru, aká sa očakáva od tých, ktorí majú „Kristovu myseľ“. — 1. Korinťanom 2:16.

 ¹⁶ Niektorí možno dospeli k záveru, že majú nebeské povolanie, pretože majú výnimočné poznanie Biblie. Ale pomazanie svätým duchom neprináša mimoriadne porozumenie, lebo Pavol musel niektorých pomazaných poučovať a napomínať. (1. Korinťanom 3:1–3; Hebrejom 5:11–14) Boh zabezpečil prostriedok, cez ktorý poskytuje duchovný pokrm celému svojmu ľudu. (Matúš 24:45–47) Teda nikto by si nemal myslieť, že pomazaní kresťania sú obdarení väčšou múdrosťou ako tí s pozemskou nádejou. Pomazanie svätým duchom sa neprejavuje tak, že človek vie dobre odpovedať na biblické otázky, má mimoriadne schopnosti pri vydávaní svedectva alebo je vynikajúcim rečníkom. V týchto ohľadoch môžu byť veľmi schopní aj kresťania s pozemskou nádejou.

17. Od čoho a od koho závisí, či je niekto pomazaný duchom?

¹⁷ Ak si niekto kladie otázky v súvislosti s nebeským povolaním, môže sa s ním o tom porozprávať starší alebo iný zrelý kresťan. No žiaden človek nemôže urobiť rozhodnutie za iného. Človek, ktorý nebeské povolanie naozaj má, nepotrebuje uistenie od iných. Pomazaným „bolo dané nové zrodenie, nie porušiteľným, ale neporušiteľným plodným semenom, prostredníctvom slova živého a trvajúceho Boha“. (1. Petra 1:23) Boh do nich prostredníctvom svojho ducha a Slova vštepuje ‚semeno‘, ktoré z nich robí ‚nové stvorenie‘ s nebeskou nádejou. (2. Korinťanom 5:17) Ten, kto rozhoduje, je Jehova. Pomazanie „nezáleží na tom, kto si praje, ani na tom, kto beží, ale na Bohu“. (Rimanom 9:16) Teda ako môže človek s istotou vedieť, že má nebeské povolanie?

Ako to vedia

18. Ako Boží duch svedčí s duchom pomazaných?

¹⁸ Svedectvo Božieho ducha utvrdzuje pomazaných kresťanov v tom, že majú nebeskú nádej. „Dostali [ste] ducha prijatia za synov,“ napísal Pavol, „a týmto duchom voláme: ‚Abba, Otče!‘ Ten duch sám svedčí s naším duchom, že sme Božie deti. Ak sme teda deti, sme aj dedičia; naozaj Boží dedičia, ale spoludedičia s Kristom, za predpokladu, že spolu trpíme, aby sme boli aj spolu oslávení.“ ​(Rimanom 8:15–17) Svätý duch vplýva na ducha pomazaných, čiže na ich prevládajúci myšlienkový postoj, tak, že to, čo Písma  hovoria o Jehovových duchovných deťoch, vzťahujú na seba. (1. Jána 3:2) Pôsobením svätého ducha si uvedomujú, že sú Božími synmi, a tento duch v nich vytvára jedinečnú nádej. (Galaťanom 4:6, 7) Hoci večný, dokonalý život na zemi v kruhu rodiny a priateľov by bol nádherný, Boh im takúto nádej nedal. Prostredníctvom svojho ducha v nich Boh vzbudil takú silnú nebeskú nádej, že sú ochotní vzdať sa všetkých pozemských väzieb a vyhliadok. — 2. Korinťanom 5:1–5, 8; 2. Petra 1:13, 14.

19. Akú úlohu zohráva nová zmluva v živote pomazaného kresťana?

¹⁹ Pomazaní kresťania s istotou vedia, že majú nebeskú nádej a sú zahrnutí do novej zmluvy. Ježiš sa o nej zmienil pri zavedení Pamätnej slávnosti, keď povedal: „Tento pohár znamená novú zmluvu mocou mojej krvi, ktorá má byť vyliata za vás.“ ​(Lukáš 22:20) Zmluvnými stranami sú Boh a pomazaní. (Jeremiáš 31:31–34; Hebrejom 12:22–24) Sprostredkovateľom je Ježiš. Nová zmluva vstúpila do platnosti preliatím Kristovej krvi a v rámci nej boli ako ľud pre Jehovovo meno vybratí nielen Židia, ale aj ľudia z národov, ktorí sa tak stali časťou Abrahámovho „semena“. (Galaťanom 3:26–29; Skutky 15:14) Táto ‚večná zmluva‘ umožňuje, aby všetci duchovní Izraeliti boli vzkriesení k nesmrteľnému životu v nebi. — Hebrejom 13:20.

20. Akú zmluvu uzavrel Kristus s pomazanými?

²⁰ Pomazaní sú si istí svojou nádejou. Bola s nimi uzavretá aj ďalšia zmluva — zmluva o Kráľovstve. Ježiš o nej povedal: „Vy ste to však, ktorí ste so mnou vydržali v mojich skúškach, a ja robím s vami zmluvu, ako môj Otec urobil zmluvu so mnou, o kráľovstve.“ ​(Lukáš 22:28–30) Táto zmluva medzi Kristom a jeho spolukráľmi zostáva v platnosti navždy. — Zjavenie 22:5.

Čas radosti a mnohých požehnaní

21. Aký úžitok nám môže priniesť obdobie Pamätnej slávnosti?

²¹ Obdobie Pamätnej slávnosti je časom radosti, ktorý nám môže priniesť mnoho požehnaní. Môžeme mať úžitok z čítania Biblie plánovaného na toto obdobie. Je to veľmi vhodný čas aj na modlitbu, rozjímanie o Ježišovom pozemskom živote a jeho smrti a tiež na zvestovateľskú činnosť. (Žalm 77:12; Filipanom 4:6, 7) Samotná Slávnosť nám pripomína, akú veľkú lásku nám Ježišovou výkupnou obeťou prejavili Jehova a jeho Syn. (Matúš 20:28; Ján 3:16) Toto opatrenie nám dáva nádej a útechu a malo by nás podnietiť ešte s väčším odhodlaním ďalej nasledovať Kristove šľapaje. (2. Mojžišova 34:6; Hebrejom 12:3) Pamätná slávnosť by v nás tiež mala posilniť rozhodnutie žiť v súlade so svojou oddanosťou ako Boží služobníci a byť vernými nasledovníkmi jeho drahého Syna.

22. Čo je najcennejším Božím darom pre ľudstvo a ako môžeme dať najavo, že sme zaň vďační?

²² Jehova je skutočne Darcom dobrých darov! (Jakub 1:17) Vedie nás svojím Slovom, dáva nám pomoc svojho ducha a nádej na večný život. Najcennejším Božím darom je Ježišova obeť za hriechy pomazaných i všetkých, ktorí prejavujú vieru. (1. Jána 2:1, 2) Teda čo pre teba znamená Ježišova smrť? Budeš medzi tými, ktorí za ňu prejavia vďačnosť tým, že sa 16. apríla 2003 zhromaždia, aby po západe slnka slávili Pánovu večeru?

[Poznámka pod čiarou]

Ako by si odpovedal?

• Kto by mal prijímať symboly na Pamätnej slávnosti?

• Prečo sú „iné ovce“ na Pánovej večeri iba úctivými pozorovateľmi?

• Ako pomazaní kresťania vedia, že majú prijímať z chleba a vína na Pamätnej slávnosti?

• Ako môžeme vhodne využiť obdobie Pamätnej slávnosti?

[Študijné otázky]

[Graf/obrázky na strane 18]

(Úplný, upravený text — pozri publikáciu)

Počet prítomných na Pamätnej slávnosti

V MILIÓNOCH

15 597 746

15

14

13 147 201

13

12

11

10

 9

 8

 7

 6

 5

4 925 643

 4

 3

 2

 1

878 303

63 146

1935 1955 1975 1995 2002

[Obrázok na strane 18]

Budeš aj ty tento rok na Pánovej večeri?

[Obrázky na strane 21]

Obdobie Pamätnej slávnosti je vhodným časom na rozšírený program čítania Biblie a na zvýšenú účasť na zvestovateľskom diele