Prejsť na článok

Prejsť na obsah

Oltár — aké je jeho miesto v uctievaní?

Oltár — aké je jeho miesto v uctievaní?

Oltár — aké je jeho miesto v uctievaní?

POVAŽUJETE oltár za dôležitú súčasť vášho uctievania? Pre mnohých, ktorí navštevujú kresťanské svätyne, je možno oltár centrom pozornosti. Uvažovali ste niekedy nad tým, čo o používaní oltárov pri uctievaní zjavuje Biblia?

Prvý oltár spomenutý v Biblii postavil Noach, aby obetoval zvieracie obete, keď vyšiel po potope z korábu. * — 1. Mojžišova 8:20.

Po zmätení jazykov v Bábeli sa ľudstvo rozšírilo po celom zemskom povrchu. (1. Mojžišova 11:1–9) Vrodený sklon uctievať podnecoval ľudí, aby sa snažili priblížiť k Bohu, ktorého stále menej poznali a slepo po ňom ‚hmatali‘. (Skutky 17:27; Rimanom 2:14, 15) Od Noachových dní mnohí začali stavať oltáre svojim božstvám. Náboženstvá a národy používali oltáre pri falošnom uctievaní. Keďže ľudia boli odcudzení pravému Bohu, niektorí používali oltáre na vykonávanie hrozných rituálov, ktorých súčasťou boli ľudské, niekedy detské, obete. Keď niektorí izraelskí králi opustili Jehovu, stavali oltáre pohanským bohom, ako napríklad Baalovi. (1. Kráľov 16:29–32) Ale ako je to s používaním oltára v pravom uctievaní?

Oltáre a pravé uctievanie v Izraeli

Po Noachovi aj iní verní muži stavali oltáre, ktoré potom používali pri uctievaní pravého Boha, Jehovu. Abrahám postavil oltár v Sicheme, pri Bételi, v Hebrone a na vrchu Mória, kde obetoval barana, ktorého poskytol Boh namiesto Izáka. Neskôr aj Izák, Jakob a Mojžiš postavili oltáre, ktoré použili pri uctievaní Boha. — 1. Mojžišova 12:6–8; 13:3, 18; 22:9–13; 26:23–25; 33:18–20; 35:1, 3, 7; 2. Mojžišova 17:15, 16; 24:4–8.

Keď dal Boh izraelskému ľudu Zákon, prikázal im, aby postavili svätostánok. Tento prenosný stan nazývaný tiež „stan stretnutia“ bol ústredným prvkom Božieho opatrenia, ktoré ľuďom umožňovalo približovať sa k Bohu. (2. Mojžišova 39:32, 40) Svätostánok mal dva oltáre. Oltár na zápalné obete, vyrobený z akáciového dreva a pokrytý meďou, bol umiestnený pred vchodom do svätostánku a používal sa na predkladanie zvieracích obetí. (2. Mojžišova 27:1–8; 39:39; 40:6, 29) Oltár na kadidlo, ktorý bol tiež z akáciového dreva, ale pokrytý zlatom, sa nachádzal vnútri svätostánku pred oponou Najsvätejšej. (2. Mojžišova 30:1–6; 39:38; 40:5, 26, 27) Dvakrát za deň, ráno a večer, sa na ňom pálilo špeciálne kadidlo. (2. Mojžišova 30:7–9) Trvalý chrám, ktorý postavil kráľ Šalamún, vychádzal z usporiadania svätostánku, a preto mal tiež dva oltáre.

‚Pravý stan‘ a symbolický oltár

Keď dal Jehova Izraelitom Zákon, odovzdal ním oveľa viac než len predpisy, ktoré usmerňovali život jeho ľudu a pomáhali mu priblížiť sa k nemu pomocou obetí a modlitieb. Mnohé z opatrení Zákona tvorili to, čo apoštol Pavol nazval „znázornenie“, ‚podobenstvo‘ alebo „tieň nebeských vecí“. (Hebrejom 8:3–5; 9:9; 10:1; Kolosanom 2:17) Inými slovami, mnohé aspekty Zákona nielenže viedli Izraelitov, dokiaľ neprišiel Kristus, ale boli tiež malou ukážkou Božích predsavzatí, ktoré sa mali splniť prostredníctvom Ježiša Krista. (Galaťanom 3:24) Áno, aspekty Zákona mali prorocký význam. Napríklad baránok Pesach, ktorého krv bola pre Izraelitov symbolom záchrany, bol predobrazom Ježiša Krista. On je „Boží Baránok, ktorý sníma hriech sveta“, a jeho krv bola vyliata, aby sme boli oslobodení od hriechu. — Ján 1:29; Efezanom 1:7.

Mnoho vecí vzťahujúcich sa na svätostánok a službu v chráme zobrazovalo duchovné veci. (Hebrejom 8:5; 9:23) Pavol písal o ‚pravom stane, ktorý postavil Jehova, a nie človek‘. Napísal tiež: „Prišiel Kristus ako veľkňaz dobrých vecí, ktoré nastali prostredníctvom väčšieho a dokonalejšieho stanu, ktorý nebol urobený rukami, ani nebol z tohto stvorenia.“ ​(Hebrejom 8:2; 9:11) ‚Väčším a dokonalejším stanom‘ bolo Jehovovo veľké duchovné chrámové usporiadanie. Biblický jazyk naznačuje, že tento veľký duchovný chrám je usporiadaním, prostredníctvom ktorého sa ľudia môžu približovať k Jehovovi na základe obete zmierenia Ježiša Krista. — Hebrejom 9:2–10, 23–28.

Poznanie z Božieho Slova o tom, že niektoré opatrenia a pravidlá Zákona znázorňujú väčšie, významnejšie duchovné skutočnosti, istotne buduje vieru v inšpiráciu Biblie. Zväčšuje to aj naše ocenenie pre Božiu múdrosť, ktorá sa jedinečne prejavuje v Písmach. — Rimanom 11:33; 2. Timotejovi 3:16.

Aj oltár na zápalné obete má prorocký význam. Zrejme predstavuje Božiu „vôľu“, čiže ochotu prijať Ježišovu dokonalú ľudskú obeť. — Hebrejom 10:1–10.

Neskôr v liste Hebrejom uviedol Pavol túto zaujímavú poznámku: „Máme oltár, z ktorého nemajú oprávnenie jesť tí, čo konajú svätú službu v stane.“ ​(Hebrejom 13:10) O akom oltári hovoril?

Mnoho katolíckych prekladateľov tvrdí, že oltár spomenutý v Hebrejom 13:10 je ten, ktorý sa používa pri Eucharistii, „sviatosti“, ktorou sa vraj počas omše opakuje Kristova obeť. Ale z kontextu môžete vidieť, že oltár, o ktorom hovoril Pavol, je symbolický. Výrazu „oltár“ v tomto texte pripisuje obrazný význam niekoľko učencov. Podľa jezuitu Giuseppa Bonsirvena je „to v dokonalom súlade s celou symbolikou epištoly [Hebrejom]“. Tento učenec ďalej poznamenáva: „V jazyku kresťanstva sa slovo ‚oltár‘ spočiatku používa v duchovnom zmysle a až po Ireneovi a najmä Tertuliánovi a sv. Cypriánovi sa používa v súvislosti s Eucharistiou a presnejšie so stolom, pri ktorom sa koná Eucharistia.“

Ako uvádza istý katolícky časopis, používanie oltára sa rozšírilo s ‚výstavbou bazilík v čase Konštantína‘. Časopis Rivista di Archeologia Cristiana napísal: „Je isté, že počas prvých dvoch storočí nemožno hovoriť o stálom mieste uctievania, ale o liturgických zhromaždeniach, ktoré sa konali v miestnostiach súkromných domov... v miestnostiach, ktoré hneď po skončení obradu opäť slúžili svojmu pôvodnému účelu.“

Používanie oltára v kresťanstve

„Oltár,“ píše sa v časopise La Civiltà Cattolica, „je nielen stredobodom kostola, ale aj živej cirkvi.“ No Ježiš Kristus neustanovil ani jeden náboženský obrad, ktorý sa mal vykonávať pri oltári, ani svojim učeníkom neprikázal, aby pri oltári vykonávali nejaké obrady. Ježišova zmienka o oltári v Matúšovi 5:23, 24 a na iných miestach sa týka náboženských praktík, ktoré prevládali medzi Židmi, ale nenaznačuje, že jeho nasledovníci mali pri uctievaní Boha používať oltár.

Americký historik George Foot Moore (1851–1931) napísal: „Hlavné črty kresťanského uctievania boli vždy rovnaké, ale časom boli jednoduché rituály, ktoré opísal Justín v polovici druhého storočia, prepracované na veľkolepý kult.“ Katolícke rituály a verejné náboženské obrady sú také početné a zložité, že v katolíckych seminároch tvoria samostatný študijný predmet — liturgiu. Moore ďalej napísal: „Táto tendencia, skrytá vo všetkých rituáloch, bola do veľkej miery podporovaná vplyvom Starého zákona, keďže duchovenstvo kresťanstva sa začalo považovať za nástupcu kňazstva niekdajšieho usporiadania. Nádherné rúcho veľkňaza, obradné rúcha ostatných kňazov, slávnostné procesie, chóry lévitských spevákov spievajúcich žalmy, kúdoly kadidla z kolísajúcich sa kadidelníc — to všetko vyzeralo ako božský model náboženského uctievania, ktorý ospravedlňoval snahu cirkvi konkurovať pompe starovekých kultov.“

Možno vás prekvapí, že mnoho rituálov a obradov, ako aj používanie rúch a iných prvkov pri uctievaní v rôznych cirkvách nevychádza z kresťanského učenia evanjelií, ale zo židovských a pohanských zvykov a rituálov. Enciclopedia Cattolica uvádza, že katolicizmus „prevzal používanie oltára z judaizmu a sčasti aj z pohanstva“. Minucius Felix, apologéta z tretieho storočia n. l., napísal, že kresťania nemali ‚ani chrámy, ani oltáre‘. Encyklopedický slovník Religioni e Miti (Náboženstvá a mýty) uvádza rovnakú myšlienku: „Raní kresťania odmietali používať oltár, aby sa tak odlíšili od Židov a pohanov.“

Keďže kresťanstvo je založené predovšetkým na zásadách, ktoré sa mali prijať a uplatňovať v každodennom živote a v každej krajine, nebolo už viac potrebné nejaké sväté miesto na zemi ani nejaký hmotný chrám s oltárom, ani ľudskí kňazi v zvláštnom postavení, oblečení vo vznešených rúchach. „Prichádza hodina,“ povedal Ježiš, „keď nebudete uctievať Otca ani na tomto vrchu, ani v Jeruzaleme... Praví ctitelia budú uctievať Otca duchom a pravdou.“ ​(Ján 4:21, 23) Mnohé cirkvi svojimi zložitými rituálmi a používaním oltárov prehliadajú to, čo Ježiš povedal o spôsobe, akým sa má uctievať pravý Boh.

[Poznámka pod čiarou]

^ 3. ods. Ešte skôr mohli na predloženie svojich obetí Jehovovi použiť oltár Kain a Ábel. — 1. Mojžišova 4:3, 4.