Čo je sláva?

V HEBREJSKÝCH Písmach sa slovom „sláva“ najčastejšie prekladá výraz kavódh, ktorého základný význam je „váha“. (Porovnaj 1. Samuelovu 4:18, kde je odvodené prídavné meno kavedh preložené ako „ťažký“.) Teda sláva sa môže vzťahovať na čokoľvek, čo spôsobuje, že osoba alebo vec sa javia ako závažné alebo pôsobivé, napríklad na hmotné bohatstvo, postavenie alebo povesť. (Žalm 49:16; 1. Mojžišova 45:13) Grécky ekvivalent slova kavódh je doxa, ktorého pôvodný význam je „mienka alebo povesť“, ale v Kresťanských gréckych Písmach sa používa vo význame „sláva“. Môže napríklad vyjadrovať ‚poctu‘, žiaru a tiež to, čo prináša česť svojmu majiteľovi alebo tvorcovi. — Lukáš 14:10; 2:9; 1. Korinťanom 11:7.

Písma sa často zmieňujú o sláve v spojitosti s Jehovom Bohom. O tom, čo znamená sláva v týchto prípadoch, jedna publikácia vysvetľuje: „Keď sa [kavódh] vzťahuje na človeka, označuje to, čím človek robí dojem a čím si získava uznanie, či už svojím hmotným majetkom, výnimočnou [dôstojnosťou alebo dôležitosťou]. V súvislosti s Bohom sa vzťahuje na to, čím Boh pôsobí na človeka silným dojmom.“ ​(Theological Dictionary of the New Testament, G. Kittel, do angličtiny preložil G. Bromiley, 1971, zv. II, s. 238) Teda sláva sa môže vzťahovať na pôsobivý prejav Božej neobmedzenej moci. Preto možno povedať, že viditeľné nebeské telesá „oznamujú Božiu slávu“. (Žalm 19:1) Na vrchu Sinaj sa „Jehovova sláva“ prejavila napríklad ‚pohlcujúcim ohňom‘, ktorý vzbudzoval bázeň. — 2. Mojžišova 24:16–18; porovnaj 2. Mojžišovu 16:7, 10; 40:34.

V súvislosti s Ježišovým prvým zázrakom Biblia hovorí, že Ježiš tým „zjavil svoju slávu“. (Ján 2:11) Sláva sa tu vzťahuje na pôsobivý prejav Ježišovej moci konať zázraky, čo dokazovalo, že Ježiš je sľúbený Mesiáš. (Porovnaj Jána 11:40–44.) Pri inej príležitosti sa Ježiš modlil: „Otče, a teraz ma osláv vedľa seba slávou, ktorú som mal vedľa teba, skôr ako bol svet.“ ​(Ján 17:5) Tu Ježiš použil tento výraz v súvislosti s vyvýšeným postavením, z ktorého sa tešil v nebesiach, skôr než prišiel na zem. Jehova na túto modlitbu odpovedal tak, že „oslávil svojho Služobníka, Ježiša“, a to tým, že ho vzkriesil k nebeskému životu. (Skutky 3:13–15) Apoštoli, ktorí boli prítomní pri Ježišovom premenení, „uvideli jeho slávu“. (Lukáš 9:29–32) To sa týkalo kráľovskej „vznešenosti“, ktorú mal Ježiš dostať v čase svojej ‚prítomnosti‘ v kráľovskej moci. — 2. Petra 1:16.

Boží služobníci sú nabádaní, aby ‚všetko robili na Božiu slávu‘. (1. Korinťanom 10:31) Teda keď ľudia vzdávajú Bohu česť a chválu, vystupuje tým do popredia Božia sláva. To, ako sa človek správa, môže spôsobiť, že iní budú „oslavovať Boha“. (Matúš 5:16; 1. Petra 2:12) Kresťania, ktorí sa nechávajú viesť Jehovom, sa „premieňajú... od slávy k sláve“ a neustále robia pokrok v tom, ako odzrkadľujú Božiu slávu. (2. Korinťanom 3:18) No musíme si dávať pozor na to, aby sme sa neusilovali o slávu od ľudí, tak ako to robili niektorí v prvom storočí. (Ján 12:42, 43) Znamenitý príklad v tom nám dal Ježiš i apoštol Pavol, ktorí sa o takú slávu nikdy neusilovali ani ju neprijímali. — Ján 5:41; 8:50; 1. Tesaloničanom 2:5, 6.