Dôverujme Jehovovi celým svojím srdcom

„Tí, ktorí poznajú tvoje meno, budú v teba dôverovať.“ — ŽALM 9:10.

1, 2. Akým veciam ľudia márne dôverujú?

DNES, keď naše blaho ohrozuje tak veľa vecí, je prirodzené hľadať u niekoho alebo v niečom pocit bezpečia. Niektorí ľudia si myslia, že istú budúcnosť im zaručí viac peňazí. No skutočnosť je taká, že peniaze nie sú spoľahlivou zárukou. Biblia hovorí: „Kto dôveruje vo svoje bohatstvo — ten padne.“ ​(Príslovia 11:28) Ďalší vzhliadajú k významným ľuďom tohto sveta. Ale aj tí najlepší z nich robia chyby. A napokon všetci zomierajú. Biblia múdro hovorí: „Nevkladajte dôveru v urodzených ani v syna pozemského človeka, ktorému nepatrí záchrana.“ ​(Žalm 146:3) Tieto inšpirované slová nás tiež upozorňujú, že by sme nemali príliš dôverovať vo vlastné sily. Aj my sme iba ‚synmi pozemského človeka‘.

² Prorok Izaiáš vytkol izraelským vodcom v jeho dňoch, že dôverovali v ‚útočište lži‘. (Izaiáš 28:15–17) Bezpečie hľadali v politických spojenectvách s okolitými národmi. Takéto spolky však boli nespoľahlivé — boli lžou. Podobne aj dnes sa mnohí náboženskí vodcovia spájajú s politickými vodcami. Takéto spojenectvá sa takisto ukážu ako „lož“. (Zjavenie 17:16, 17) Neprinesú trvalé bezpečie.

Znamenitý príklad Jozuu a Káleba

3, 4. Akú správu priniesli zo Zasľúbenej krajiny Jozua a Káleb, no akú správu podali ostatní desiati vyzvedači?

³ Kde by sme teda mali hľadať bezpečie? Tam, kde ho v Mojžišových dňoch hľadali Jozua a Káleb. Zanedlho po oslobodení Izraelitov z Egypta bol izraelský národ pripravený vstúpiť do Zasľúbenej krajiny Kanaan. Dvanásti muži boli poslaní prešpehovať krajinu a po 40 dňoch sa vrátili, aby podali správu.  Iba dvaja z nich, Jozua a Káleb, hovorili o vyhliadkach Izraelitov v Kanaane priaznivo. Ostatní síce potvrdili, že krajina je žiaduca, ale potom povedali: „Je však skutočnosťou, že ľud v nej bývajúci, je silný a opevnené mestá sú veľké... Nie sme schopní vyjsť proti tomu ľudu, lebo sú silnejší ako my.“ — 4. Mojžišova 13:27, 28, 31.

⁴ Izraeliti uverili desiatim vyzvedačom a zmocnil sa ich taký strach, že začali reptať proti Mojžišovi. Nakoniec Jozua a Káleb s neochvejnou dôverou povedali: „Krajina, ktorou sme prešli, aby sme ju prešpehovali, je veľmi, veľmi dobrá krajina. Ak v nás Jehova našiel potešenie, tak nás do tejto krajiny istotne vovedie a dá nám ju, krajinu, kde tečie mlieko a med. Len sa nebúrte proti Jehovovi; a vy sa nebojte ľudu krajiny.“ ​(4. Mojžišova 14:6–9) Ale Izraeliti ich nepočúvali, a preto im v tom čase nebolo dovolené vstúpiť do Zasľúbenej krajiny.

5. Prečo Jozua a Káleb podali priaznivú správu?

⁵ Prečo Jozua a Káleb podali dobrú správu a ostatní desiati vyzvedači zlú? Všetci dvanásti videli tie isté silné mestá a národy. A tých desať malo pravdu v tom, že Izrael nebol dostatočne silný, aby si podrobil krajinu. To vedeli aj Jozua a Káleb. Ale tí desiati sa pozerali na veci iba z ľudského hľadiska. Jozua a Káleb však dôverovali Jehovovi. Videli Jehovove mocné skutky v Egypte, pri Červenom mori a na úpätí vrchu Sinaj. Tieto udalosti boli také pôsobivé, že ešte aj po desaťročiach samotná správa o nich podnietila Rachab z Jericha, aby riskovala život pre Jehovov ľud. (Jozua 2:1–24; 6:22–25) Jozua a Káleb, očití svedkovia týchto Jehovových skutkov, si boli celkom istí, že Boh bude aj ďalej bojovať za svoj ľud. O 40 rokov bola ich dôvera odmenená, keď nová generácia Izraelitov pod Jozuovým vedením vošla do Kanaanu a podmanila si krajinu.

Prečo bezvýhradne dôverovať Jehovovi

6. Prečo sú dnes kresťania pod tlakom a v koho by mali dôverovať?

⁶ Podobne ako Izraeliti, aj my v týchto ‚kritických časoch, s ktorými je ťažké sa vyrovnať‘, čelíme nepriateľom, ktorí sú silnejší než my. (2. Timotejovi 3:1) Musíme odolávať morálnemu a duchovnému tlaku a v niektorých prípadoch aj fyzickým útokom. Sami nie sme schopní zniesť tento tlak, pretože pochádza z nadľudského zdroja, od Satana Diabla. (Efezanom 6:12; 1. Jána 5:19) Kam sa teda môžeme obrátiť o pomoc? Istý verný muž zo staroveku v modlitbe Jehovovi povedal: „Tí, ktorí poznajú tvoje meno, budú v teba dôverovať.“ ​(Žalm 9:10) Ak skutočne poznáme Jehovu a chápeme význam jeho mena, budeme mať v neho takú silnú dôveru ako Jozua a Káleb. — Ján 17:3.

7, 8. a) Ako stvorenie posilňuje našu dôveru v Jehovu? b) Aké dôvody na dôveru v Jehovu nachádzame v Biblii?

⁷ Prečo môžeme dôverovať Jehovovi? Jeden z dôvodov, prečo mu dôverovali Jozua a Káleb, bolo to, že videli prejavy Božej moci. Tie môžeme vidieť aj my. Zamyslime sa napríklad nad jedným z Jehovových stvoriteľských diel, nad vesmírom s miliardami galaxií. Ohromné fyzikálne sily, ktoré má Jehova pod kontrolou, ukazujú, že je skutočne Všemocný. Keď premýšľame o zázrakoch stvorenia, či nesúhlasíme s Jóbom, ktorý o Jehovovi povedal: „Kto mu môže odporovať? Kto mu povie: ‚Čo robíš?‘“ ​(Jób 9:12) Teda nikdy nezabudnime, že ak je Jehova na našej strane, nemusíme sa báť nikoho v celom vesmíre. — Rimanom 8:31.

⁸ Uvažujme aj o Jehovovom Slove, Biblii. Tento nevyčerpateľný zdroj božskej múdrosti je pre nás obrovskou pomocou, keď sa usilujeme prekonávať nesprávne sklony a uviesť svoj život do súladu s Jehovovou vôľou. (Hebrejom 4:12) Vďaka Biblii sme spoznali Jehovovo meno a pochopili, čo toto meno pre nás  znamená. (2. Mojžišova 3:14) Vieme, že Jehova sa môže stať čímkoľvek chce — milujúcim Otcom, spravodlivým Sudcom, víťazným Bojovníkom —, aby splnil svoje predsavzatia. A vidíme, že jeho slovo sa vždy splní. Keď študujeme Božie Slovo, prichádzame k rovnakému záveru ako žalmista, ktorý povedal: „Dôveroval [som] tvojmu slovu.“ — Žalm 119:42; Izaiáš 40:8.

9. Ako výkupné a Ježišovo vzkriesenie posilňujú našu dôveru v Jehovu?

⁹ Ďalším dôvodom na to, aby sme dôverovali Jehovovi, je opatrenie výkupného. (Matúš 20:28) Je úžasné vedieť, že Boh poslal svojho Syna, aby zomrel a dal za nás výkupné! A toto výkupné má naozaj veľkú moc. Prikrýva hriechy všetkých ľudí, ktorí sa kajajú a s úprimným srdcom sa obracajú k Jehovovi. (Ján 3:16; Hebrejom 6:10; 1. Jána 4:16, 19) Súčasťou opatrenia výkupného bolo aj vzkriesenie Ježiša. Tento zázrak, dosvedčený stovkami očitých svedkov, je ďalším dôvodom na dôveru v Jehovu. Je pre nás zárukou, že naša nádej nepovedie ku sklamaniu. — Skutky 17:31; Rimanom 5:5; 1. Korinťanom 15:3–8.

10. Aké osobné dôvody máme na to, aby sme dôverovali Jehovovi?

¹⁰ To sú iba niektoré dôvody, prečo môžeme — a mali by sme — Jehovovi bezvýhradne dôverovať. No existuje ešte veľa ďalších dôvodov; niektoré z nich súvisia s osobnými skúsenosťami. Z času na čas sa každý z nás v živote stretáva s náročnými situáciami. Keď sa ich snažíme zvládnuť pomocou rád od Jehovu, vidíme praktickú hodnotu týchto rád. (Jakub 1:5–8) Čím viac sa v našom každodennom živote spoliehame na Jehovu a vidíme dobré výsledky, ktoré to prináša, tým silnejšia bude naša dôvera v neho.

Dávid dôveroval Jehovovi

11. Za akých ťažkých okolností si Dávid zachoval dôveru v Jehovu?

¹¹ Jedným z tých, ktorí dôverovali Jehovovi, bol Dávid, kráľ starovekého Izraela. Jeho život bol viackrát v ohrození. Najprv ho chcel zabiť kráľ Saul a potom čelil hrozbe, keď sa mocné vojsko Filištíncov snažilo podrobiť si Izrael. No Dávid prežil a dokonca vyšiel z týchto skúšok víťazne. Ako je to možné? Dávid sám o tom hovorí: „Jehova je moje svetlo a moja záchrana. Koho sa budem báť? Jehova je pevnosť môjho života. Koho sa budem desiť?“ ​(Žalm 27:1) Aj my môžeme zo skúšok vyjsť ako víťazi, ak prejavíme podobnú dôveru v Jehovu.

12, 13. Prečo máme podľa Dávidových slov dôverovať Jehovovi, keď naši odporcovia používajú svoj jazyk ako zbraň proti nám?

¹² Dávid sa pri jednej príležitosti modlil: „Počuj, ó, Bože, môj hlas v mojej starosti. Kiež  budeš ochraňovať môj život pred desivosťou nepriateľa. Kiež ma skryješ pred dôverným rozhovorom zločincov, pred vravou tých, ktorí konajú to, čo škodí; ktorí naostrili svoj jazyk ako meč, ktorí namierili svoj šíp, trpkú reč, aby strieľali zo skrytých miest na niekoho bezúhonného.“ ​(Žalm 64:1–4) Nevieme presne, čo Dávida podnietilo k napísaniu týchto slov. Vieme však, že dnes naši odporcovia podobne ‚ostria svoj jazyk‘ a používajú reč ako útočnú zbraň proti nám. Títo ľudia ‚strieľajú‘ obrazné „šípy“ na bezúhonných kresťanov, keď o nich šíria skreslené informácie, či už v hovorenej, alebo v písanej podobe. Aké výsledky to prinesie, ak máme neochvejnú dôveru v Jehovu?

¹³ Dávid ďalej hovorí: „Boh však na nich náhle vystrelí šíp. Utrpeli zranenia a spôsobujú potkýnanie. Ich jazyk je však proti nim samým... Spravodlivý bude plesať v Jehovovi a naozaj ho urobí svojím útočišťom.“ ​(Žalm 64:7–10) Hoci naši nepriatelia ostria svoj jazyk proti nám, nakoniec ‚ich jazyk bude proti nim samým‘. Jehova napokon zvráti situáciu tak, že tí, ktorí mu dôverujú, budú v ňom plesať.

Ezechiášova dôvera neviedla ku sklamaniu

14. a) V akej vážnej situácii prejavil Ezechiáš dôveru v Jehovu? b) Ako Ezechiáš ukázal, že neverí lžiam Asýrčana?

¹⁴ Kráľ Ezechiáš bol ďalším človekom, ktorého dôvera v Jehovu neviedla ku sklamaniu. Za jeho vlády ohrozovalo Jeruzalem mocné asýrske vojsko, ktoré si už podrobilo mnoho iných národov. Podmanilo si dokonca aj všetky judské mestá okrem Jeruzalema. A Senacherib sa vystatoval, že dobyje aj toto mesto. Poslal Rabsákeho, aby Ezechiášovi povedal, že dôverovať v pomoc Egypta je márne — a to bola pravda. Potom však povedal: „Nedaj sa klamať svojím Bohom, v ktorého dôveruješ hovoriac: ‚Jeruzalem nebude vydaný do ruky asýrskeho kráľa.‘“ ​(Izaiáš 37:10) Ale Ezechiáš vedel, že Jehova ho nikdy nesklame. A tak sa modlil: „Ó, Jehova, náš Bože, zachráň nás z [Asýrčanovej] ruky, aby všetky kráľovstvá zeme spoznali, že jedine ty, ó, Jehova, si Boh.“ ​(Izaiáš 37:20) Jehova vypočul Ezechiášovu modlitbu. Za jednu noc anjel zabil 185 000 asýrskych vojakov. Jeruzalem bol zachránený a Senacherib opustil územie Judska. Všetci, ktorí počuli o tejto udalosti, spoznali, že Jehova je veľký Boh.

15. Ako sa môžeme pripraviť na akúkoľvek náročnú situáciu, ktorá môže v tomto neistom svete vzniknúť?

¹⁵ Podobne ako Ezechiáš, aj my sme dnes vo vojnovom stave. V našom prípade ide o duchovný boj. Keďže sa na tomto duchovnom boji zúčastňujeme ako vojaci, musíme si rozvíjať  postoje a vlastnosti, ktoré sú potrebné na prežitie. Potrebujeme sa naučiť predvídať útoky a pripraviť sa na ne, aby sme boli schopní ich odrážať. (Efezanom 6:11, 12, 17) V tomto neistom svete sa situácia môže rýchlo zmeniť. Nečakane môžu vypuknúť občianske nepokoje. V krajinách, ktoré sú známe svojou náboženskou toleranciou, sa zrazu môže objaviť neznášanlivosť. Iba ak si vopred vypestujeme neotrasiteľnú dôveru v Jehovu tak ako Ezechiáš, budeme pripravení na čokoľvek, čo sa môže stať.

Čo znamená dôverovať Jehovovi?

16, 17. Ako dávame najavo, že dôverujeme Jehovovi?

¹⁶ Dôvera v Jehovu, to nie sú iba slová. Je to vec srdca a prejavuje sa skutkami. Ak dôverujeme Jehovovi, budeme plne dôverovať aj v jeho Slovo, Bibliu. Budeme si ju denne čítať, rozjímať o nej a dovolíme, aby nás v živote viedla. (Žalm 119:105) Mať dôveru v Jehovu znamená tiež dôverovať v moc jeho svätého ducha. S pomocou svätého ducha si môžeme rozvíjať vlastnosti, ktoré sa páčia Jehovovi, a dokážeme prekonať aj hlboko zakorenené zlozvyky. (1. Korinťanom 6:11; Galaťanom 5:22–24) Vďaka pomoci svätého ducha boli mnohí ľudia schopní prestať fajčiť či brať drogy. Ďalší zanechali nemorálny spôsob života. Áno, ak dôverujeme Jehovovi, potom konáme v jeho sile a nespoliehame sa sami na seba. — Efezanom 3:14–18.

¹⁷ Mať dôveru v Jehovu znamená aj dôverovať tým, ktorým dôveruje on. Jehova napríklad ustanovil „verného a rozvážneho otroka“, aby sa staral o záujmy Kráľovstva na zemi. (Matúš 24:45–47) Keďže dôverujeme Jehovovmu usporiadaniu, nesnažíme sa konať nezávisle ani neprehliadame úlohu tohto „otroka“. Aj starší, ktorí slúžia v kresťanskom zbore, sú podľa slov apoštola Pavla ustanovení svätým duchom. (Skutky 20:28) Teda svojou spoluprácou so staršími dáme najavo dôveru v Jehovu. — Hebrejom 13:17.

Napodobňujme Pavlov príklad

18. Ako dnešní kresťania napodobňujú Pavlov príklad, ale do čoho pritom nevkladajú svoju dôveru?

¹⁸ Apoštol Pavol čelil počas svojej služby mnohým problémom podobne ako my dnes. V jeho dňoch predstavitelia moci dostávali skreslené správy o kresťanoch, a tak sa Pavol v niektorých prípadoch usiloval napraviť tento nesprávny dojem alebo zákonne upevniť dielo kázania. (Skutky 28:19–22; Filipanom 1:7) Dnešní kresťania napodobňujú jeho príklad. Vždy, keď je to možné, snažíme sa pomôcť iným získať správne informácie o našom diele. Usilujeme sa obhajovať a zákonne upevňovať dobré posolstvo. No svoju dôveru nevkladáme do tohto úsilia, akoby sme verili, že náš úspech alebo neúspech závisí od toho, či zvíťazíme v súdnych prípadoch alebo získame priaznivú publicitu. Svoju dôveru vkladáme v Jehovu. Pamätáme na povzbudenie, ktoré dal Jehova starovekému Izraelu: „Vaša moc sa jednoducho ukáže v dôvere a v tom, že sa nebudete znepokojovať.“ — Izaiáš 30:15.

19. Ako sa počas prenasledovania ukázalo, že dôvera našich bratov v Jehovu nebola márna?

¹⁹ V novodobej histórii bolo naše dielo určitý čas zakázané alebo obmedzené vo východnej i západnej Európe, v niektorých krajinách Ázie, Afriky, Južnej a Severnej Ameriky. Znamená to, že naša dôvera v Jehovu bola márna? Nie. Hoci Jehova niekedy pripúšťa aj kruté prenasledovanie, vždy láskavo posilňuje tých, ktorí sú terčom tohto prenasledovania. Mnohí kresťania si počas prenasledovania obdivuhodným spôsobom zachovali vieru a dôveru v Jehovu.

20. V čom nikdy neurobíme kompromis, hoci sme vďační za zákonné uznanie a slobodu?

²⁰ Dnes sme však vo väčšine krajín zákonne uznaní a masmédiá niekedy o nás  prinášajú priaznivé správy. Sme za to vďační a uvedomujeme si, že aj to slúži Jehovovým záujmom. Túto väčšiu slobodu nechceme využívať na dosahovanie nejakých osobných cieľov, ale s Jehovovým požehnaním mu chceme naplno a verejne slúžiť. Nikdy však neurobíme kompromis v našom neutrálnom postoji, neobmedzíme svoju zvestovateľskú činnosť ani iným spôsobom nepoľavíme v službe Jehovovi len preto, aby sme si udržali priazeň vrchnosti. Sme poddanými mesiášskeho Kráľovstva a pevne sa zastávame Jehovovej zvrchovanosti. Svoju nádej nevkladáme do tohto systému vecí, ale do nového sveta, kde nebeské mesiášske Kráľovstvo bude jedinou vládou nad zemou. Žiadne bomby, riadené strely ani nukleárne útoky nedokážu otriasť touto vládou ani ju zvrhnúť z neba. Je to nepremožiteľná vláda, ktorá splní cieľ, na ktorý ju Jehova vytvoril. — Daniel 2:44; Hebrejom 12:28; Zjavenie 6:2.

21. Čo sme odhodlaní ďalej robiť?

²¹ Pavol napísal: „Nie sme takí, čo sa odťahujú na zničenie, ale takí, ktorí majú vieru na zachovanie duše nažive.“ ​(Hebrejom 10:39) Kiež teda všetci verne slúžime Jehovovi až do konca! Máme všetky dôvody plne dôverovať Jehovovi teraz i po celú večnosť. — Žalm 37:3; 125:1.

Čo si sa naučil?

• Prečo Jozua a Káleb priniesli priaznivú správu?

• Prečo by sme mali bezvýhradne dôverovať Jehovovi?

• Čo znamená dôverovať Jehovovi?

• Aký postoj si chceme zachovať, ak dôverujeme Jehovovi?

[Študijné otázky]

[Obrázok na strane 15]

Prečo správa Jozuu a Káleba bola priaznivá?

[Obrázky na strane 16]

Stvorenie posilňuje našu dôveru v Jehovu

[Prameň ilustrácií]

Všetky tri fotografie: S láskavým dovolením Anglo-Australian Observatory, fotografoval David Malin

[Obrázok na strane 18]

Mať dôveru v Jehovu znamená dôverovať tým, ktorým dôveruje on