Raní kresťania a mojžišovský Zákon

„Zákon sa teda stal naším vychovávateľom vedúcim ku Kristovi.“ — GALAŤANOM 3:24.

1, 2. Aký úžitok prinášalo Izraelitom starostlivé dodržiavanie mojžišovského Zákona?

V ROKU 1513 pred n. l. dal Jehova Izraelitom zákonník. Povedal im, že ak budú poslúchať jeho hlas, požehná ich a budú sa tešiť zo šťastného, uspokojujúceho života. — 2. Mojžišova 19:5, 6.

² Tento zákonník, nazývaný aj mojžišovský Zákon alebo jednoducho „Zákon“, bol ‚svätý a spravodlivý a dobrý‘. (Rimanom 7:12) Izraelitov podnecoval k prejavovaniu takých cností, ako je láskavosť, čestnosť, mravná čistota a pohostinnosť. (2. Mojžišova 23:4, 5; 3. Mojžišova 19:14; 5. Mojžišova 15:13–15; 22:10, 22) Mali tiež jeden druhému prejavovať lásku. (3. Mojžišova 19:18) Nemali si však vytvárať zväzky s pohanmi, ktorí sa nepodriaďovali Zákonu, ani s nimi nemali uzatvárať manželstvá. (5. Mojžišova 7:3, 4) Mojžišovský Zákon ako „múr“ oddeľujúci Židov od pohanov chránil Boží ľud pred tým, že by sa znečistil pohanským spôsobom zmýšľania a konania. — Efezanom 2:14, 15; Ján 18:28.

3. Ako mala úprimných Židov ovplyvniť skutočnosť, že nikto nedokázal dokonale zachovávať Zákon?

³ Ani tí najsvedomitejší Židia však nedokázali zachovávať Boží Zákon dokonale. Očakával od nich Jehova príliš veľa? Nie. Jedným z účelov Zákona bolo, aby „zjavil priestupky“.  (Galaťanom 3:19) Zákon teda pomohol úprimným Židom uvedomiť si, že zúfalo potrebujú Vykupiteľa. Keď tento Vykupiteľ prišiel, verní Židia sa radovali. Vedeli, že sa priblížilo ich vyslobodenie z otroctva hriechu a smrti! — Ján 1:29.

4. V akom zmysle bol Zákon „vychovávateľom vedúcim ku Kristovi“?

⁴ Mojžišovský Zákon mal byť len dočasným opatrením. Keď apoštol Pavol písal spolukresťanom, nazval ho „vychovávateľom vedúcim ku Kristovi“. (Galaťanom 3:24) V staroveku vychovávateľ sprevádzal deti do školy a zo školy. Zvyčajne nebol učiteľom; deti iba viedol k učiteľovi. Podobne mojžišovský Zákon mal bohabojných Židov viesť ku Kristovi. Ježiš však svojim nasledovníkom sľúbil, že bude s nimi „po všetky dni až do záveru systému vecí“. (Matúš 28:20) Teda keď bol založený kresťanský zbor, Zákon ako ‚vychovávateľ‘ už naplnil svoj účel. (Rimanom 10:4; Galaťanom 3:25) No pre niektorých židovských kresťanov bolo ťažké prijať túto dôležitú pravdu. Preto ďalej dodržiavali určité požiadavky Zákona, a to dokonca aj po Ježišovom vzkriesení. Ďalší však upravili svoje zmýšľanie a tým dali znamenitý príklad aj pre nás dnes. Pozrime sa, čo sa vtedy stalo.

Pozoruhodný vývoj v kresťanskom učení

5. Aký príkaz dostal Peter vo videní a prečo ho to šokovalo?

⁵ V roku 36 n. l. mal kresťanský apoštol Peter pozoruhodné videnie. Hlas z neba mu vo videní prikázal zabíjať a jesť vtáky a zvieratá, ktoré sa podľa Zákona považovali za nečisté. Peter bol šokovaný! Nikdy predtým „nejedol nič poškvrnené a nečisté“. Ale hlas mu povedal: „Prestaň nazývať poškvrneným to, čo Boh očistil.“ ​(Skutky 10:9–15) Peter nelipol strnulo na Zákone, ale svoj názor upravil. Vďaka tomu pochopil jednu úžasnú skutočnosť týkajúcu sa Božieho predsavzatia.

6, 7. Čo priviedlo Petra k záveru, že môže zvestovať aj Nežidom, a k akému ďalšiemu záveru zjavne dospel?

⁶ Ako k tomu došlo? Dom, v ktorom býval Peter, navštívili traja muži a požiadali Petra, aby s nimi išiel do domu istého neobrezaného, ale bohabojného Nežida Kornélia. Peter týchto troch mužov pozval dnu a pohostil ich. Pochopil význam videnia, ktoré dostal, a tak nasledujúci deň odišiel s nimi do Kornéliovho domu. Tam Peter vydal dôkladné svedectvo o Ježišovi Kristovi. Potom povedal: „S istotou chápem, že Boh nie je predpojatý, ale v každom národe je mu prijateľný ten, kto sa ho bojí a koná spravodlivosť.“ Vieru v Ježiša prejavil nielen Kornélius, ale aj jeho príbuzní a blízki priatelia, a ako uvádza správa, „svätý duch [zostúpil] na všetkých, ktorí počúvali to slovo“. Peter v týchto udalostiach rozoznal Jehovovo vedenie, a tak „prikázal, aby ich pokrstili v mene Ježiša Krista“. — Skutky 10:17–48.

⁷ Čo pomohlo Petrovi dospieť k záveru, že nasledovníkmi Ježiša Krista sa môžu stať aj Nežidia, ktorí nedodržiavali mojžišovský Zákon? Bola to jeho duchovná rozlišovacia schopnosť. Keďže Boh vylial na neobrezaných Nežidov svojho ducha, a tým dal najavo, že ich schvaľuje, Peter pochopil, že sú spôsobilí na krst. Zároveň si uvedomil, že Boh neurčil ako požiadavku na krst to, aby nežidovskí kresťania zachovávali mojžišovský Zákon. Keby si vtedy žil, bol by si ochotný upraviť svoje zmýšľanie rovnako ako Peter?

Niektorí ďalej lipli na ‚vychovávateľovi‘

8. Aký názor, odlišný od Petrovho, presadzovali jeruzalemskí kresťania a prečo?

⁸ Z Kornéliovho domu Peter išiel do Jeruzalema. Správa, že neobrezaní Nežidia „prijali  Božie slovo“, sa medzitým dostala do tamojšieho zboru a niektorí židovskí učeníci tým boli znepokojení. (Skutky 11:1–3) Hoci uznali, že Nežidia sa môžu stať Ježišovými nasledovníkmi, „stúpenci obriezky“ trvali na tom, že títo ľudia musia dodržiavať Zákon, aby mohli byť zachránení. Na druhej strane v oblastiach, kde žili väčšinou nežidovskí kresťania, nebola obriezka spornou otázkou. Tieto dva odlišné názory na obriezku pretrvávali asi 13 rokov. (1. Korinťanom 1:10) Pre raných kresťanov — zvlášť pre Nežidov, ktorí žili v židovských oblastiach — to musela byť veľká skúška!

9. Prečo bolo nevyhnutné, aby sa otázka týkajúca sa obriezky vyriešila?

⁹ Tento spor sa vyhrotil v roku 49 n. l., keď kresťania z Jeruzalema prišli do sýrskej Antiochie, kde v tom čase kázal Pavol. Začali učiť, že kresťania z národov sa musia dať obrezať podľa Zákona. To viedlo k veľkému rozkolu medzi nimi a Pavlom a Barnabášom. Hrozilo, že keby sa tento problém nezačal riešiť, niektorých kresťanov, či už zo Židov, alebo z Nežidov, by to istotne priviedlo k potknutiu. Preto bol Pavol a niekoľkí ďalší poslaní do Jeruzalema predložiť túto spornú otázku vedúcemu zboru, aby sa tak raz a navždy vyriešila. — Skutky 15:1, 2, 24.

Najprv rozdielne názory — potom jednota

10. Aké skutočnosti zvažovali bratia vo vedúcom zbore, skôr ako urobili rozhodnutie týkajúce sa Nežidov?

¹⁰ Na zhromaždení, ktoré bolo zvolané, niektorí očividne argumentovali v prospech obriezky, zatiaľ čo iní zastávali opačný názor. No nedovolili, aby ich ovládli emócie. Po dlhej diskusii, ktorá sa rozvinula, Peter a Pavol opísali, aké znamenia Jehova vykonal medzi neobrezanými veriacimi. Vysvetlili, že Boh vylial svätého ducha na Nežidov, hoci neboli obrezaní. V podstate sa opýtali: ‚Má kresťanský zbor právo odmietať tých, ktorých Boh prijal?‘ Nato učeník Jakub prečítal pasáž z Písiem, ktorá všetkým prítomným pomohla rozpoznať, aká je v tejto veci Jehovova vôľa. — Skutky 15:4–17.

11. a) Čo neovplyvnilo rozhodnutie vedúceho zboru v otázke obriezky? b) Z čoho vidno, že Jehova toto rozhodnutie požehnal?

¹¹ Všetky oči sa teraz upierali na vedúci zbor. Dovolia bratia z vedúceho zboru, aby ich židovský pôvod ovplyvnil tak, že sa priklonia k obriezke? Nie. Títo verní muži boli rozhodnutí držať sa Písiem a vedenia Božieho svätého ducha. Po tom, čo si vedúci zbor vypočul všetky svedectvá, dospel k jednomyseľnej zhode, že nie je potrebné, aby sa  nežidovskí kresťania dávali obrezať a podriaďovali sa mojžišovskému Zákonu. Keď o tomto rozhodnutí počuli bratia, zaradovali sa a zbory „vzrastali počtom zo dňa na deň“. Tí kresťania, ktorí sa podriadili teokratickému postupu, boli požehnaní jasnou biblickou odpoveďou. (Skutky 15:19–23, 28, 29; 16:1–5) No jedna dôležitá otázka zostala nezodpovedaná.

Zákon a židovskí kresťania

12. Aká otázka zostala nezodpovedaná?

¹² Z rozhodnutia vedúceho zboru bolo jasné, že nežidovskí kresťania sa nemusia dať obrezať. Ale čo židovskí kresťania? K tejto otázke sa vedúci zbor nevyjadril.

13. Prečo bolo nesprávne tvrdiť, že na záchranu je nevyhnutné dodržiavať mojžišovský Zákon?

¹³ Niektorí židovskí kresťania, ktorí ‚horlili za Zákon‘, ďalej obrezávali svoje deti a zachovávali určité požiadavky Zákona. (Skutky 21:20) Iní išli ešte ďalej a dokonca trvali na tom, že židovskí kresťania musia dodržiavať Zákon, ak majú byť zachránení. No to bol veľmi mylný názor. Veď ako mohol kresťan obetovať zvieraciu obeť na odpustenie hriechov, keď Kristova obeť urobila takéto obete neplatnými? A čo požiadavka  Zákona, že Židia sa majú vyhýbať blízkemu spoločenstvu s Nežidmi? Horliví kresťanskí evanjelisti sotva mohli dodržať toto obmedzenie, ak si mali spĺňať poverenie učiť Nežidov všetko, čo ich učil Ježiš. (Matúš 28:19, 20; Skutky 1:8; 10:28) * Nič nenasvedčuje tomu, že by vedúci zbor na niektorom zhromaždení túto otázku riešil. Ale zbory nezostali bez pomoci.

14. Aké vedenie v súvislosti so Zákonom poskytujú Pavlove inšpirované listy?

¹⁴ Ďalšie vedenie neprišlo v liste od vedúceho zboru, ale v inšpirovaných listoch apoštolov. Napríklad apoštol Pavol napísal mocné posolstvo Židom aj Nežidom žijúcim v Ríme. V liste im jasne ukázal, že skutočným Židom je ten, „kto je ním vnútri, a jeho obriezka je obriezka srdca duchom“. (Rimanom 2:28, 29) V tom istom liste Pavol použil jedno znázornenie, aby im pomohol pochopiť, že kresťania už nie sú pod Zákonom. Poukázal na to, že žena nemôže byť manželkou dvoch mužov naraz. Ale keď jej manžel zomrie, môže sa znova vydať. Pavol potom vysvetlil, že ani pomazaní kresťania sa nemôžu podriaďovať mojžišovskému Zákonu a zároveň patriť Kristovi. Museli byť akoby „usmrtení Zákonu“, aby mohli byť spojení s Kristom. — Rimanom 7:1–5.

 Problém prijať nové porozumenie

15, 16. Prečo mali niektorí židovskí kresťania problém prijať nové porozumenie vo veci Zákona a čo sa z toho môžeme naučiť?

¹⁵ Pavlova argumentácia v súvislosti so Zákonom bola nespochybniteľná. Ako je teda možné, že niektorí židovskí kresťania mali problém pochopiť to? Jedným dôvodom bolo to, že im chýbala duchovná rozlišovacia schopnosť. Títo kresťania napríklad zanedbávali prijímanie pevného duchovného pokrmu. (Hebrejom 5:11–14) Nechodili tiež pravidelne na kresťanské zhromaždenia. (Hebrejom 10:23–25) Ďalší dôvod, prečo bolo pre niektorých ťažké prijať toto nové porozumenie, mohol súvisieť so samotnou povahou Zákona. So Zákonom sa spájali veci, ktoré bolo možné vidieť, cítiť a dalo sa ich dotknúť, ako napríklad chrám a kňazstvo. Pre človeka, ktorému chýbala duchovnosť, bolo ľahšie prijať Zákon ako kresťanstvo, ktoré malo hlbšiu podstatu a sústreďovalo sa na neviditeľné skutočnosti. — 2. Korinťanom 4:18.

¹⁶ Pavol v liste Galaťanom naznačuje ešte iný dôvod, prečo určití kresťania horlili za zachovávanie Zákona. Vysvetlil, že títo muži túžili po takom uznaní, aké sa prejavovalo členom hlavného náboženského prúdu. Nechceli byť na okraji spoločnosti, a preto boli ochotní urobiť aj určité kompromisy, len aby do nej zapadli. Viac im záležalo na schválení od ľudí ako od Boha. — Galaťanom 6:12.

17. Kedy sa otázka správneho pohľadu na Zákon definitívne doriešila?

¹⁷ Kresťania, ktorí mali rozlišovaciu schopnosť a dôkladne študovali inšpirované listy od Pavla a ďalších, dospeli k správnym záverom, pokiaľ ide o Zákon. Táto otázka však bola definitívne doriešená až v roku 70 n. l. Keď Boh dovolil, aby bol zničený Jeruzalem, chrám i záznamy o kňazstve, všetkým židovským kresťanom bolo jasné, aký je správny názor na mojžišovský Zákon. Vtedy už nikto nemohol dodržiavať všetky požiadavky Zákona.

Poučenie pre nás dnes

18, 19. a) Aký postoj si musíme osvojiť a akému sa musíme vyhnúť, ak chceme zostať duchovne zdraví? b) Čo sa učíme z Pavlovho príkladu, pokiaľ ide o prijímanie návrhov od zodpovedných bratov? (Pozri rámček na 24. strane.)

¹⁸ Keď uvažuješ o týchto dávnych udalostiach, možno ti prichádzajú na myseľ otázky: ‚Keby som vtedy žil, ako by som reagoval na toto postupné zjavovanie Božej vôle? Držal by som sa strnulo tradičných názorov? Alebo by som trpezlivo čakal na vysvetlenie? A keby už prišlo, podporoval by som ho celým srdcom?‘

¹⁹ Samozrejme, nevieme s istotou povedať, ako by sme reagovali. Ale môžeme si položiť otázky: ‚Ako dnes prijímam úpravy v porozumení biblických právd? (Matúš 24:45) Ako reagujem na biblické vedenie, ktoré dostávame? Snažím sa uplatniť nielen literu, ale aj ducha zákona? (1. Korinťanom 14:20) Čakám trpezlivo na Jehovu, keď sa mi zdá, že na niektoré otázky dlho neprichádza odpoveď?‘ Je veľmi dôležité dobre využívať duchovný pokrm, ktorý dnes máme k dispozícii, „aby sme nikdy neboli odvlečení preč“. (Hebrejom 2:1) Keď nám Jehova dáva usmernenia prostredníctvom svojho Slova, ducha a pozemskej organizácie, pozorne počúvajme. Ak to budeme robiť, Jehova nás požehná šťastným a uspokojujúcim životom, ktorý bude trvať večne!

[Poznámka pod čiarou]

Ako by si odpovedal?

• V akom zmysle bol mojžišovský Zákon „vychovávateľom vedúcim ku Kristovi“?

• Ako reagoval na nové porozumenie pravdy Peter a ako reagovali „stúpenci obriezky“?

• Čo si sa naučil o tom, ako dnes Jehova zjavuje porozumenie pravdy?

[Študijné otázky]

[Rámček/obrázok na strane 24]

Pavol prejavuje v skúške pokoru

Po úspešnej misionárskej ceste prišiel Pavol v roku 56 n. l. do Jeruzalema. Tu ho čakala skúška. Do tamojšieho zboru sa medzitým dostala správa, že Pavol učí, že Zákon nie je pre kresťanov záväzný. Starší muži sa obávali, že novoobrátení židovskí kresťania by sa mohli potknúť na Pavlovej otvorenosti vo veci Zákona a dospieť k záveru, že kresťania nemajú úctu k Jehovovmu usporiadaniu. V zbore boli štyria židovskí kresťania, ktorí predtým zložili slávnostný sľub, zrejme sľub Nazarejcov. Teraz museli ísť do chrámu, aby splnili požiadavky tohto sľubu.

Starší muži požiadali Pavla, aby sprevádzal týchto štyroch bratov do chrámu a postaral sa o ich výdavky. Pavol už prinajmenšom v dvoch inšpirovaných listoch vysvetlil, že na záchranu sa nevyžaduje dodržiavanie Zákona. Bral však do úvahy svedomie iných. Pavol už predtým napísal: „Tým pod zákonom som sa stal ako pod zákonom... aby som získal tých pod zákonom.“ ​(1. Korinťanom 9:20–23) Hoci Pavol nikdy neurobil kompromis v dôležitých biblických zásadách, ktoré s tým súviseli, teraz cítil, že tejto žiadosti starších môže vyhovieť. (Skutky 21:15–26) Neurobil tým nič nesprávne. Dávať slávnostné sľuby nebolo nebiblické a chrám sa používal na uctievanie Jehovu, nie na modlárstvo. V snahe nedať nijaký dôvod na potknutie Pavol urobil, o čo ho požiadali. (1. Korinťanom 8:13) Od Pavla si to nepochybne vyžadovalo veľkú pokoru, čo je skutočnosť, pre ktorú si ho môžeme ešte viac vážiť.

[Obrázok na stranách 22, 23]

Medzi kresťanmi niekoľko rokov pretrvávali rozdielne názory na mojžišovský Zákon