Najvyšší súd rozhoduje v prospech pravého uctievania v „krajine Ararat“

Sivovlasý Armén, otec troch detí, stojí pred najvyšším súdom svojej krajiny. Jeho sloboda i sloboda jeho spoluveriacich visí na vlásku. Súd počúva, ako muž pri vysvetľovaní svojho presvedčenia cituje z Biblie. Ak chcete vedieť, ako tento výsluch viedol k veľkému víťazstvu pravého uctievania v tejto krajine, prečítajte si, čo tomuto výsluchu predchádzalo.

ARMÉNSKO leží východne od Turecka a južne od veľkého pohoria Kaukaz. Je domovom viac ako troch miliónov ľudí. Z hlavného mesta krajiny Jerevanu je fantastický výhľad na dva vrcholy vrchu Ararat, kde podľa tradícií po celosvetovej potope pristál Noachov koráb. — 1. Mojžišova 8:4. *

Jehovovi svedkovia vykonávajú v Arménsku svoju kresťanskú činnosť od roku 1975. Keď v roku 1991 získalo Arménsko nezávislosť od bývalého Sovietskeho zväzu, bola zostavená štátna rada pre náboženské  záležitosti, ktorej úlohou bolo zaregistrovať náboženské organizácie. No táto rada opakovane odmietala zaregistrovať Jehovových svedkov, hlavne pre ich kresťanskú neutralitu. Pre postoj k vojenskej službe založený na Biblii bolo v dôsledku toho od roku 1991 odsúdených a vo väčšine prípadov uväznených viac ako 100 mladých svedkov.

Rada okrem toho požiadala prokuratúru o prešetrenie náboženskej činnosti kresťanského staršieho a usilovného právnika Ľovu Margarjana, zamestnaného v miestnej atómovej elektrárni. Brat Margarjan bol napokon obvinený na základe paragrafu 244, ktorý je prežitkom sovietskeho právneho systému z čias Chruščova. Cieľom tohto paragrafu bolo brániť činnosti Jehovových svedkov a ďalších náboženských skupín a postupne ich celkom odstrániť.

Podľa tohto zákona je zločinom organizovať alebo viesť náboženskú skupinu, ktorá pod pláštikom kázania náboženských náuk ‚zvádza mladých ľudí, aby navštevovali náboženské stretnutia neregistrovaného náboženstva,‘ a ‚ovplyvňuje členov tak, aby odmietali plniť si občianske povinnosti‘. Na podporu svojho tvrdenia prokurátor poukázal na to, že na zhromaždeniach, ktoré brat Margarjan viedol v meste Metsamor, boli prítomné aj maloleté deti. Prokurátor tiež tvrdil, že brat Margarjan nútil mladých členov zboru odmietnuť vojenskú službu.

Súdny proces sa začína

Súdny proces sa začal v piatok 20. júla 2001 na okresnom súde v Armavire a predsedom súdnej poroty bol Manvel Simonjan. Súd trval skoro do konca augusta. Počas výpovede svedkovia obžaloby priznali, že časť písomného vyhlásenia proti bratovi Margarjanovi im nadiktovali agenti Štátnej bezpečnostnej služby (bývalá KGB), ktorí ich aj prinútili podpísať toto vyhlásenie. Istá žena napríklad vo vyhlásení uviedla: „Jehovovi svedkovia sú proti našej vláde a nášmu náboženstvu.“ No pred súdom priznala, že to napísala na pokyn príslušníka bezpečnostnej služby. Žena povedala, že osobne nepozná žiadneho Jehovovho svedka, iba počula, ako ich obviňujú v štátnej televízii.

Keď dostal slovo brat Margarjan, vypovedal, že maloleté deti sa zúčastňujú na zhromaždeniach Jehovových svedkov s povolením svojich rodičov. Okrem toho vysvetlil, že vojenská služba je vecou osobného rozhodnutia. Krížový výsluch zo strany prokurátora trval niekoľko dní. Brat Margarjan pomocou Biblie pokojne odpovedal na otázky týkajúce sa jeho presvedčenia, pričom prokurátor si kontroloval odkazy vo vlastnej Biblii.

Dňa 18. septembra 2001 súd vyhlásil brata Margarjana za nevinného s odôvodnením, že v jeho činnosti „niet ani stopy po trestnom čine“. Agentúra Associated Press priniesla o tomto prípade obsažnú správu. Písalo sa v nej: „Jeden z vodcov Jehovových svedkov bol dnes zbavený obvinenia  z obracania na vieru a z toho, že núti mladých ľudí vyhýbať sa vojenskej službe. Po dvojmesačnom súdnom procese súd dospel k záveru, že proti vodcovi Levonovi Markarianovi [Ľovovi Margarjanovi] obžaloba nepodala dostatok dôkazov. Hrozilo mu päť rokov väzenia... Hoci arménska Ústava zaručuje slobodu náboženstva, pre nové skupiny je ťažké zaregistrovať sa a vykonávacie predpisy sú formulované v prospech dominantnej arménskej apoštolskej cirkvi.“ Organizácia pre bezpečnosť a spoluprácu v Európe (OBSE) v tlačovej správe z 18. septembra 2001 uviedla: „I keď OBSE rozhodnutie súdu víta, naďalej považuje za poľutovaniahodné, že sa vôbec také trestné stíhanie začalo.“

Obžaloba sa nevzdáva

Žalobcovia sa však odvolali a odvolací súdny proces trval ďalšie štyri mesiace. Na začiatku súdneho pojednávania mal vypovedať brat Margarjan. Prvú otázku mu položil sudca z poroty. Keď brat začal odpovedať, predsedkyňa ho prerušila a vzniesla námietku. Potom nedovolila bratovi Margarjanovi dokončiť odpoveď ani na jednu otázku. Bez zdôvodnenia dala tiež vymazať zo záznamu väčšinu otázok, ktoré bratovi položila obhajoba. Počas pojednávania bola súdna sieň plná náboženských fanatikov, ktorí na brata Margarjana opakovane chrlili nadávky. Po skončení pojednávania odvysielala televízia o procese viacero lživých a prekrútených správ. V nich sa napríklad uvádzalo, že brat Margarjan v podstate uznal svoju vinu.

Asi v polovici súdneho procesu prekvapila predsedkyňa trojčlennej poroty prítomných tým, že predložila súdu list od štátnej rady pre náboženské záležitosti, v ktorom sa požadovalo, aby prokuratúra podnikla kroky proti bratovi Margarjanovi. Tento krok šokoval medzinárodných pozorovateľov  prítomných na súde, lebo v prihláške za člena Rady Európy Arménsko prijalo záväzok „zabezpečiť, aby všetky cirkvi a náboženské obce, zvlášť tie, ktoré sa označujú za ‚netradičné‘, mohli praktizovať svoje náboženstvo bez diskriminácie“.

V nasledujúcich týždňoch súdneho procesu sa napätie stále stupňovalo. Odporcovia ďalej obťažovali a napádali svedkov v budove súdu i mimo nej. Svedkyniam kopali do predkolenia. Keď sa istý svedok neodplatil za útok, udreli ho zozadu do chrbtice a musel byť hospitalizovaný.

Medzitým bol pre tento prípad vymenovaný nový predseda súdu. Napriek tomu, že niekoľko ľudí v hľadisku sa pokúšalo zastrašiť obhajcu, nový predseda si udržal kontrolu nad situáciou a dokonca nariadil polícii vyviesť zo súdnej siene jednu ženu, ktorá sa obhajcovi vyhrážala.

Na najvyšší súd Arménska

Dňa 7. marca 2002 napokon odvolací súd potvrdil rozhodnutie prvostupňového súdu. Je zaujímavé, že deň pred oznámením rozhodnutia bola štátna rada pre náboženské záležitosti rozpustená. Obžaloba sa proti rozsudku opäť odvolala, tentoraz na najvyšší súd Arménska — na Kasačný súd. Obžaloba teraz žiadala, aby súd vrátil prípad na nové prešetrenie, aby bol „vynesený rozsudok o vine“.

Šesťčlenná súdna porota, ktorej predsedal Mher Chačatrjan, sa zišla 19. apríla 2002 o 11.00. V úvodnej reči jeden zo žalobcov vyjadril veľké rozhorčenie nad tým, že dva predchádzajúce súdy neuznali brata Margarjana za vinného. Tentoraz to však bol žalobca, ktorého súd prerušil, a štyria sudcovia mu položili niekoľko veľmi priamych otázok. Jeden sudca pokarhal žalobcu za to, že sa snažil ovplyvniť súd tým, že do žaloby proti bratovi Margarjanovi zahrnul kázanie a to, že Jehovovi svedkovia nie sú registrovaní — hoci ani jedno sa v paragrafe 244 nedefinuje ako trestný čin. Potom sudca označil konanie obžaloby za „prenasledovanie prostredníctvom trestného stíhania“. Ďalší sudca sa zmienil o viacerých prípadoch riešených na Európskom súde, v ktorých boli Jehovovi svedkovia uznaní za „známe náboženstvo“, ktoré podľa Európskeho dohovoru o ochrane ľudských práv má právo na ochranu. Vtedy jeden kňaz v súdnej sieni vykríkol, že Jehovovi svedkovia rozdeľujú národ. Súd mu nariadil mlčať.

Sudcovia potom vyvolali z hľadiska Ľovu Margarjana — čo sa na tomto súde ešte nestalo. Brat Margarjan vydal vynikajúce svedectvo o postoji Jehovových svedkov k rôznym otázkam. (Marek 13:9) Po krátkej porade sa sudcovia vrátili a jednomyseľne sa vyjadrili v prospech vyhlásenia neviny. Bratovi Margarjanovi sa viditeľne uľavilo. V písomnom rozhodnutí súd uviedol: „Túto činnosť [Ľovu Margarjana] nepovažujú existujúce zákony za trestný čin a toto obvinenie je v rozpore s článkom 23 arménskej Ústavy a článkom 9 Európskeho dohovoru.“

Dosah rozhodnutia

Keby obžaloba bola bývala úspešná, bolo by to vytvorilo podmienky na právne kroky proti ďalším starším zo zborov svedkov v celom Arménsku. Dúfame, že toto rozhodnutie najvyššieho súdu zabráni takému obťažovaniu. Nepriaznivý rozsudok by sa tiež bol mohol stať zámienkou na ďalšie odopieranie registrácie Jehovových svedkov. Našťastie súd túto falošnú zámienku zrušil.

Čas ukáže, či tých viac ako 7000 svedkov Jehovu v tejto krajine bude zaregistrovaných. No pravé uctievanie je v „krajine Ararat“ stále živé a darí sa mu.

[Poznámka pod čiarou]

[Obrázok na strane 12]

Ľova Margarjan na súde

[Obrázok na strane 13]

Brat Margarjan s rodinou