Pánova večera má pre vás veľký význam

MÁ PRE vás osobne Pánova večera nejaký trvalý význam? Pri hľadaní odpovede na túto otázku najprv zistime, aký význam pripisoval tejto mimoriadnej udalosti sám Ježiš Kristus.

Večer 14. nisana 33 n. l. sa Ježiš zišiel so svojimi 12 apoštolmi v jednej hornej miestnosti v Jeruzaleme na oslavu výročného sviatku Pesach. Keď dojedli pokrm pripravený na tento sviatok, Judáš odišiel z miestnosti zradiť Ježiša. (Ján 13:21, 26–30) So zostávajúcimi 11 apoštolmi zaviedol Ježiš „Pánovu večeru“. (1. Korinťanom 11:20) Táto večera sa označuje aj výrazom Pamätná slávnosť, lebo Ježiš svojim nasledovníkom prikázal, aby ju slávili ‚na jeho pamiatku‘. To je jediná slávnosť, ktorú majú kresťania konať. — 1. Korinťanom 11:24.

Ľudia na mnohých miestach stavajú na pamiatku niekoho alebo niečoho významného pamätníky alebo na takýto účel vyhradzujú nejaký konkrétny deň. V tomto prípade Ježiš zaviedol pamätnú večeru — čo je jedlo, ktoré jeho učeníkom malo pomôcť pamätať na mimoriadne závažné udalosti toho významného dňa. Účelom tejto pamätnej večere bolo pripomínať budúcim generáciám hlboký význam toho, čo Ježiš tej noci urobil, zvlášť význam symbolov, ktoré použil. Aké symboly Ježiš použil a čo znamenajú? Preskúmajme biblický záznam udalostí, ktoré sa odohrali tej noci roku 33 n. l.

Posvätná symbolika

„Vzal aj chlieb, vzdal vďaky, rozlámal ho, dal im ho a povedal: ‚To znamená moje telo, ktoré má byť dané za vás. Stále to robte na moju pamiatku.‘“ — Lukáš 22:19.

Keď Ježiš vzal chlieb a povedal: „To znamená moje telo,“ hovoril tým, že nekvasený chlieb znázorňuje alebo symbolizuje jeho mäsité telo bez hriechu, ktoré dal „za život sveta“. (Ján 6:51) I keď niektoré preklady Biblie hovoria: „To je [grécke slovo estin] moje telo,“ v Thayerovom slovníku sa uvádza, že toto sloveso má často význam „znamenať, označovať, mať význam“. (Greek-English Lexicon of the New Testament) Vyjadruje myšlienku znázorňovania alebo symbolizovania. — Matúš 26:26, poznámka pod čiarou v Reference Bible.

 To isté platí aj o pohári vína. Ježiš povedal: „Tento pohár znamená novú zmluvu mocou mojej krvi, ktorá má byť vyliata za vás.“ — Lukáš 22:20.

Podľa Matúšovej správy Ježiš o tomto pohári povedal: „To znamená moju ‚krv zmluvy‘, ktorá má byť vyliata za mnohých na odpustenie hriechov.“ ​(Matúš 26:28) Ježiš použil víno, ktoré bolo v pohári, ako symbol svojej krvi. Jeho preliata krv mala byť podkladom „novej zmluvy“ uzavretej s učeníkmi pomazanými duchom, ktorí s ním budú v nebesiach vládnuť ako králi a kňazi. — Jeremiáš 31:31–33; Ján 14:2, 3; 2. Korinťanom 5:5; Zjavenie 1:5, 6; 5:9, 10; 20:4, 6.

Víno malo tiež pripomínať, že Ježišova preliata krv bude podkladom „na odpustenie hriechov“, vďaka čomu mohli byť niektorí ľudia povolaní žiť v nebesiach ako spoludedičia s Kristom. Je len pochopiteľné, že na Pamätnej slávnosti prijímajú chlieb a víno iba títo ľudia s nebeským povolaním — ktorých je obmedzený počet. — Lukáš 12:32; Efezanom 1:13, 14; Hebrejom 9:22; 1. Petra 1:3, 4.

Čo však všetci tí Ježišovi nasledovníci, ktorí nie sú v novej zmluve? Tí sú Pánovými „inými ovcami“, ktoré sa tešia nie na to, že budú vládnuť s Kristom v nebi, ale že budú žiť navždy v pozemskom raji. (Ján 10:16; Lukáš 23:43; Zjavenie 21:3, 4) Členovia „veľkého zástupu“ verných kresťanov, ktorí „preukazujú [Bohu] dňom a nocou svätú službu“, sú na Pánovej večeri radostnými a vďačnými pozorovateľmi. Slovami a skutkami vlastne hovoria: „Za záchranu vďačíme svojmu Bohu sediacemu na tróne a Baránkovi.“ — Zjavenie 7:9, 10, 14, 15.

Ako často sa má konať?

„Stále to robte na moju pamiatku.“ — Lukáš 22:19.

Ako často sa má konať slávnosť, ktorá má pripomínať Kristovu smrť? To Ježiš výslovne nepovedal. Ale Pánovu večeru zaviedol 14. nisana, teda večer toho dňa, keď sa slávil sviatok Pesach, ktorý Izraeliti oslavovali raz do roka. Vzhľadom na to je zrejmé, že chcel, aby sa Pamätná slávnosť konala v rovnakých intervaloch. Zatiaľ čo Izraeliti každoročne oslavovali oslobodenie zo zajatia v Egypte, kresťania si každý rok pripomínajú oslobodenie zo zajatia hriechu a smrti. — 2. Mojžišova 12:11, 17; Rimanom 5:20, 21.

Pripomínať si nejakú závažnú udalosť raz do roka rozhodne nie je nič nezvyčajné. Zamyslime sa napríklad nad tým, kedy manželia oslavujú výročie svadby alebo kedy si nejaká krajina pripomína dôležité udalosti zo svojej histórie. Spomienková oslava sa obyčajne koná raz za rok, na výročie danej udalosti. Je zaujímavé, že niekoľko storočí po Kristovi boli mnohí, ktorí sa hlásili ku kresťanstvu, nazývaní kvartodecimáni, čo znamená „štrnástnici“, lebo si Ježišovu smrť pripomínali raz ročne, 14. nisana.

Jednoduchá slávnosť s hlbokým významom

Apoštol Pavol objasnil, že konanie Pánovej večere umožňuje Ježišovým učeníkom  ‚rozhlasovať Pánovu smrť‘. (1. Korinťanom 11:26) V centre pozornosti pri tejto spomienkovej slávnosti je teda rozhodujúca úloha, ktorú Ježiš zohral v uskutočňovaní Božieho predsavzatia tým, že zomrel.

Ježiš Kristus zostal verný až do smrti, a tak dokázal, že Jehova Boh je múdry a láskavý Stvoriteľ a spravodlivý Zvrchovaný Panovník. V rozpore so Satanovými tvrdeniami Ježiš na rozdiel od Adama dokázal, že človek môže zostať Bohu verný aj pod extrémnym tlakom. — Jób 2:4, 5.

Pánova večera je okrem toho príležitosťou s vďačnosťou si opätovne pripomenúť Ježišovu obetavú lásku. Ježiš zostal dokonale poslušný svojmu Otcovi napriek ťažkým skúškam. Tak mohol poskytnúť svoj dokonalý ľudský život na zaplatenie obrovskej ceny za Adamov hriech. Sám Ježiš povedal, že prišiel, aby „dal svoju dušu ako výkupné na výmenu za mnohých“. (Matúš 20:28) Vďaka tomu môžu všetci, ktorí veria v Ježiša, dosiahnuť odpustenie svojich hriechov a dostať večný život v súlade s predsavzatím, ktoré mal Jehova pôvodne s ľudstvom. — Rimanom 5:6, 8, 12, 18, 19; 6:23; 1. Timotejovi 2:5, 6. *

Toto všetko tiež zdôrazňuje Jehovovu veľkú dobrotu a nezaslúženú láskavosť, ktoré vidno z toho, že zabezpečil záchranu ľudstva. V Biblii sa píše: „Tak nám bola zjavená Božia láska, že Boh vyslal svojho jednosplodeného Syna do sveta, aby sme prostredníctvom neho získali život. Láska sa neprejavila tak, že sme my milovali Boha, ale že on miloval nás a poslal svojho Syna ako obeť zmierenia za naše hriechy.“ — 1. Jána 4:9, 10.

Áno, Pamätná slávnosť je skutočne výnimočná udalosť! Je dostatočne jednoduchá, aby sa dala zorganizovať kdekoľvek na svete za rôznych okolností, a predsa má dostatočne hlboký symbolický význam, aby mnoho rokov silne pripomínala všetko, čo sa vtedy odohralo.

Aký má pre vás význam?

Obetná smrť nášho Pána Ježiša Krista stála jeho samého i jeho Otca, Jehovu, mimoriadne  veľa. Dokonalého človeka Ježiša nečakala zdedená smrť tak ako nás. (Rimanom 5:12; Hebrejom 7:26) Mohol zostať žiť navždy. Bez jeho dovolenia mu nikto nemohol odňať život ani násilím. Povedal: „Nikto mi [život] nevzal, ale ja sa [ho] vzdávam sám od seba.“ — Ján 10:18.

Jednako Ježiš ochotne obetoval svoj dokonalý ľudský život, aby „svojou smrťou zničil toho, ktorý má prostriedky na spôsobenie smrti, totiž Diabla, a aby vyslobodil všetkých, ktorí boli zo strachu pred smrťou po celý život podrobení otroctvu“. (Hebrejom 2:14, 15) Kristova obetavá láska je zjavná aj z toho, akou smrťou bol ochotný zomrieť. Veľmi dobre vedel, ako bude trpieť a ako zomrie. — Matúš 17:22; 20:17–19.

Pamätná slávnosť nám tiež pripomína najväčší prejav lásky v dejinách — prejav lásky nášho nebeského Otca, Jehovu. „Je veľmi nežný v náklonnosti a súcitný“, a preto bolo preňho iste veľmi bolestivé počuť a vidieť Ježišove ‚silné výkriky a slzy‘ v Getsemanskej záhrade, jeho surové bičovanie, kruté pribitie na kôl a pomalú mučivú smrť. (Jakub 5:11, poznámka pod čiarou v Reference Bible; Hebrejom 5:7; Ján 3:16; 1. Jána 4:7, 8) Ešte aj dnes, po stáročiach, už len pomyslenie na to pôsobí mnohým ľuďom emocionálnu bolesť.

Ako silne na nás pôsobí myšlienka, že Jehova Boh a Ježiš Kristus zaplatili takú vysokú cenu za nás hriešnikov! (Rimanom 3:23) Každý deň sa stretávame s dôkazmi, ktoré nám bolestne pripomínajú našu hriešnu podstatu a nedokonalosť. Na základe viery v Ježišovu výkupnú obeť však môžeme prosiť Boha o odpustenie. (1. Jána 2:1, 2) To nám dáva voľnosť reči pred Bohom a čisté svedomie. (Hebrejom 4:14–16; 9:13, 14) Ba čo viac, môžeme mať vyhliadku na to, že budeme po celú večnosť žiť na rajskej zemi. (Ján 17:3; Zjavenie 21:3, 4) Tieto a mnohé ďalšie požehnania sú výsledkom Ježišovho neprekonateľného prejavu obetavosti.

Ako môžete dať najavo, že si vážite Pánovu večeru

Pánova večera je nepochybne úžasným prejavom ‚Božej všetko prevyšujúcej nezaslúženej láskavosti‘. A výkupná obeť, ktorú Jehova poskytol vďaka Ježišovej obetavej láske, je skutočne Božím ‚neopísateľným veľkorysým darom‘. (2. Korinťanom 9:14, 15) Nevyvoláva vo vás Božia dobrota prejavená prostredníctvom Ježiša Krista hlbokú a trvalú vďačnosť?

Sme presvedčení, že áno. Preto vás srdečne pozývame, aby ste sa stretli s Jehovovými svedkami na Slávnosti na pamiatku Ježišovej smrti. Tento rok sa bude konať v stredu 16. apríla po západe slnka. Presný čas a miesto tejto nanajvýš dôležitej udalosti vám radi povedia Jehovovi svedkovia žijúci vo vašom susedstve.

[Poznámka pod čiarou]

[Rámček/obrázky na strane 6]

„TOTO JE MOJE TELO“ ALEBO „TO ZNAMENÁ MOJE TELO“?

Z Ježišových slov „ja som tie dvere“ a „ja som pravý vinič“ nikto neusudzuje, že Ježiš je doslovnými dverami alebo doslovným viničom. (Ján 10:7; 15:1) Podobne keď Slovenský ekumenický preklad uvádza, že Ježiš povedal: „Tento kalich je nová zmluva,“ nevyvodzujeme z toho, že samotný pohár bol doslovne novou zmluvou. A rovnako keď povedal, že chlieb „je“ jeho telo, nepochybne tým myslel, že chlieb znamená, čiže symbolizuje jeho telo. Preto sa v preklade Charlesa B. Williamsa uvádza: „To predstavuje moje telo.“ — Lukáš 22:19, 20.

[Obrázok na strane 5]

Nekvasený chlieb a víno sú vhodnými symbolmi Ježišovho bezhriešneho tela a jeho preliatej krvi

[Obrázok na strane 7]

Pamätná slávnosť nám pripomína veľkú lásku, ktorú nám prejavil Jehova Boh a Ježiš Kristus