Prejavujme „miernosť v každom ohľade všetkým ľuďom“
Prejavujme „miernosť v každom ohľade všetkým ľuďom“
„Ďalej im pripomínaj, aby [boli] rozumní a prejavovali miernosť v každom ohľade všetkým ľuďom.“ — TÍTOVI 3:1, 2.
1. Prečo nie je vždy ľahké prejavovať miernosť?
„STAŇTE sa mojimi napodobňovateľmi,“ napísal apoštol Pavol, „ako som i ja Kristov.“ (1. Korinťanom 11:1) Všetci Boží služobníci sa dnes veľmi usilujú dbať na toto nabádanie. Treba uznať, že to nie je ľahké, pretože po našich prvých rodičoch sme zdedili sebecké túžby a sklony, ktoré nie sú v súlade s Kristovým príkladom. (Rimanom 3:23; 7:21–25) No ak vynaložíme vážne úsilie, každý z nás môže byť v prejavovaní miernosti úspešný. Nestačí však spoliehať sa iba na silu vôle. Potrebné je niečo viac. Čo to je?
2. Ako môžeme prejavovať „miernosť v každom ohľade všetkým ľuďom“?
2 Zbožná miernosť patrí k ovociu svätého ducha. Čím viac sa podriaďujeme vedeniu Božej činnej sily, tým viditeľnejšie sa u nás bude prejavovať toto ovocie. Jedine vtedy budeme schopní voči všetkým prejavovať „miernosť v každom ohľade“. (Títovi 3:2) Preskúmajme teraz, ako môžeme napodobňovať Ježišov príklad, a tak byť pre iných občerstvením. — Matúš 11:29; Galaťanom 5:22, 23.
V rodine
3. Aké situácie v rodinách prezrádzajú vplyv ducha sveta?
3 Jednou z oblastí, kde je miernosť nevyhnutná, je rodina. Podľa odhadov Svetovej zdravotníckej organizácie domáce násilie ohrozuje zdravie žien viac ako dopravné nehody a malária dohromady. Napríklad v Londýne tvorí domáce násilie štvrtinu všetkých ohlásených násilných trestných činov. Polícia sa často stretáva s ľuďmi, ktorí svoje pocity vyjadrujú ‚krikom a utŕhačnou rečou‘. Čo je ešte horšie, aj niektoré manželské dvojice dovolili, aby ich vzťah poznačila „zlomyseľná horkosť“. To všetko je smutným obrazom „ducha sveta“ a také správanie v kresťanských rodinách nemá miesto. — Efezanom 4:31; 1. Korinťanom 2:12.
4. Aký vplyv môže mať miernosť na rodinu?
4 Ak chceme odolávať svetským sklonom, potrebujeme Božieho ducha. „Kde je Jehovov duch, tam je sloboda.“ (2. Korinťanom 3:17) Láska, trpezlivosť, láskavosť a sebaovládanie posilňujú jednotu medzi nedokonalým manželom a manželkou. (Efezanom 5:33) Miernosť uvoľňuje napätú atmosféru a je vítaným protikladom hašterenia a sporov, ktoré ako mor ničia mnohé rodiny. Dôležité nie je len to, čo človek povie, ale aj ako to povie, lebo práve to prezrádza ducha, ktorý sa skrýva za jeho slovami. Ak sa starosti a obavy vyjadria s miernosťou, uvoľní to napätie. Múdry kráľ Šalamún napísal: „Odpoveď, keď je mierna, odvracia zúrivý hnev, ale slovo, ktoré spôsobuje bolesť, budí hnev.“ — Príslovia 15:1.
5. Ako môže miernosť pomôcť v nábožensky rozdelenej domácnosti?
5 Miernosť je zvlášť dôležitá v nábožensky rozdelenej domácnosti. Spolu s láskavými skutkami môže pomôcť pritiahnuť k Jehovovi aj tých, ktorí nie sú priaznivo naklonení. Peter kresťanským manželkám radil: „Buďte podriadené vlastným manželom, aby niektorí, ak nie sú poslušní slovu, boli získaní bez slova správaním svojich manželiek, pretože boli očitými svedkami vášho cudného správania spolu s hlbokou úctou. A vaša ozdoba nech nie je vo vonkajšom zapletaní vlasov a v navešaní si zlatých ozdôb či v nosení vrchných odevov, ale nech je to skrytý človek srdca v neporušiteľnom rúchu tichého a mierneho ducha, ktorý má veľkú hodnotu v Božích očiach.“ — 1. Petra 3:1–4.
6. Ako môže prejavovanie miernosti upevňovať putá medzi rodičmi a deťmi?
6 Vzťahy medzi rodičmi a deťmi môžu byť napäté, a to najmä vtedy, ak chýba láska k Jehovovi. No v každej kresťanskej domácnosti je potrebné prejavovať miernosť. Pavol radil otcom: „Nedráždite svoje deti, ale ich vychovávajte v kázni a v Jehovovom myšlienkovom usmerňovaní.“ (Efezanom 6:4) Miernosť v rodine posilňuje tesné putá medzi rodičmi a deťmi. Dean, ktorý je z piatich detí, o svojom otcovi povedal: „Otec bol miernej povahy. Nespomínam si, že by som sa s ním niekedy pohádal — dokonca ani v rokoch dospievania. Bol vždy veľmi mierny, aj vtedy, keď bol rozrušený. Niekedy ma za trest poslal do izby alebo mi odobral nejaké výsady, ale nikdy sme sa nehádali. Bol viac než len naším otcom. Bol naším priateľom a my sme ho nechceli sklamať.“ Miernosť skutočne pomáha upevňovať putá medzi rodičmi a deťmi.
V službe
7, 8. Prečo je dôležité prejavovať miernosť vo zvestovateľskej službe?
7 Ďalšia oblasť, v ktorej je miernosť dôležitá, je zvestovateľská služba. Keď sa delíme s druhými o dobré posolstvo o Kráľovstve, stretávame sa s ľuďmi, ktorí sú v rôznom rozpoložení. Niektorí si radi vypočujú posolstvo nádeje, ktoré im prinášame. Iní môžu z rôznych dôvodov reagovať nepriaznivo. Zvlášť vtedy nám môže miernosť veľmi pomôcť v našom poverení byť svedkami až do najvzdialenejších častí zeme. — Skutky 1:8; 2. Timotejovi 4:5.
8 Apoštol Peter napísal: „V svojom srdci posväcujte Krista ako Pána, vždy pripravení na obhajobu pred každým, kto od vás žiada dôvod nádeje, ktorá je vo vás, ale robte to s miernosťou a hlbokou úctou.“ (1. Petra 3:15) Keďže Krista nosíme v srdci ako svoj Vzor, musíme si dávať pozor na to, aby sme prejavovali miernosť a úctu, keď vydávame svedectvo tým, ktorí hovoria drsne. Také správanie často prináša pozoruhodné výsledky.
9, 10. Porozprávaj skúsenosť, ktorá ukazuje hodnotu miernosti vo zvestovateľskej službe.
9 Na dvere Keithovho bytu niekto zaklopal. Jeho manželka išla otvoriť, zatiaľ čo Keith zostal v úzadí. Keď zistila, že je to Jehovov svedok, s hnevom mu povedala, že svedkovia sú krutí k svojim deťom. Brat zostal pokojný. Mierne odpovedal: „Je mi ľúto, že si to myslíte. Smiem vám, prosím, ukázať, čomu veria Jehovovi svedkovia?“ Keith rozhovor počúval a teraz prišiel k dverám, aby bratovu návštevu ukončil.
10 No neskôr títo manželia ľutovali, že sa k návštevníkovi správali tak drsne. Bratova miernosť na nich hlboko zapôsobila. Na ich veľké prekvapenie sa brat o týždeň vrátil a Keith s manželkou mu tentoraz dovolili, aby im z Biblie ukázal, čomu verí. „Nasledujúce dva roky sme si vypočuli veľa ďalších svedkov,“ poznamenali neskôr. Prijali ponuku biblického štúdia a nakoniec obaja krstom symbolizovali svoju oddanosť Jehovovi. Brat, ktorý ich prvýkrát navštívil, ich po rokoch stretol a zistil, že Keith je teraz jeho duchovným bratom a Keithova manželka je jeho duchovnou sestrou. Akú radosť musel tento brat pociťovať! Miernosť zvíťazila.
11. Ako môže miernosť pripraviť pôdu na to, aby niekto prijal biblickú pravdu?
11 To, čo zažil Harold ako vojak, spôsobilo, že zatrpkol a začal pochybovať o existencii Boha. Jeho problémy sa ešte zhoršili, keď po dopravnej nehode, ktorú spôsobil podnapitý vodič, zostal trvale invalidný. Keď Harolda navštívili Jehovovi svedkovia, požiadal ich, aby na jeho dvere už neklopali. No jedného dňa išiel brat menom Bill na opätovnú návštevu iba o dvoje dverí ďalej, ako býval Harold. Bill však omylom zaklopal na Haroldove dvere. Keď Harold, podopierajúc sa dvoma barlami, otvoril, Bill sa ihneď ospravedlnil a vysvetlil, že chcel navštíviť byt v susedstve. Ako na to zareagoval Harold? Pred časom videl v televízii správu o tom, ako svedkovia spoločne za veľmi krátky čas postavili novú sálu Kráľovstva. Páčilo sa mu, že tak veľa ľudí spolupracovalo v jednote, a jeho postoj k svedkom sa zmenil. Na Harolda zapôsobilo aj Billovo láskavé ospravedlnenie a ohľaduplný, mierny prístup, a tak sa rozhodol prijímať návštevy svedkov. Začal študovať Bibliu, robil pokroky a stal sa pokrsteným služobníkom Jehovu.
V zbore
12. Akým svetským sklonom by sa mali členovia kresťanského zboru vyhýbať?
12 Treťou oblasťou, kde je nevyhnutné prejavovať miernosť, je kresťanský zbor. V dnešnom svete sú konflikty bežné. Hádky a škriepky sa považujú za normálne medzi ľuďmi, ktorí sa na život pozerajú z telesného hľadiska. Ale občas môžu takéto svetské sklony preniknúť aj do kresťanského zboru a prejaviť sa v podobe sporov a slovných súbojov. Zodpovedných bratov zarmucuje, keď musia riešiť také situácie. No láska k Jehovovi a k bratom ich podnecuje, aby sa snažili priestupníkov získať späť. — Galaťanom 5:25, 26.
13, 14. K čomu to vedie, keď sú ‚tí, čo nie sú priaznivo naklonení, poúčaní s miernosťou‘?
13 V prvom storočí Pavlovi a jeho spoločníkovi Timotejovi spôsobovali niektorí ľudia zo zboru ťažkosti. Pavol vystríhal Timoteja, aby sa mal na pozore pred bratmi, ktorí pripomínali nádoby „na účel, ktorému chýba česť“. „Pánov otrok však nemá bojovať,“ napísal Pavol, „ale má byť ku všetkým jemný, spôsobilý vyučovať, ktorý sa ovláda za zlých okolností a s miernosťou poúča tých, čo nie sú priaznivo naklonení.“ Keď si aj napriek provokáciám zachováme miernosť, tých, ktorí spôsobujú nezhody, to často podnieti prehodnotiť svoj kritický postoj. Ako ďalej napísal apoštol Pavol, Jehova im potom možno dá „pokánie, ktoré vedie k presnému poznaniu pravdy“. (2. Timotejovi 2:20, 21, 24, 25) Všimni si, že Pavol spája jemnosť a sebaovládanie s miernosťou.
14 Pavol žil v súlade s tým, čo kázal. Keď písal o ‚najznamenitejších apoštoloch‘ v korintskom zbore, bratov nabádal: „Ja, Pavol, vás sám úpenlivo prosím s Kristovou miernosťou a láskavosťou, hoci som zjavom medzi vami ponížený, zatiaľ čo neprítomný som k vám smelý.“ (2. Korinťanom 10:1; 11:5) Pavol skutočne napodobňoval Krista. Všimni si, že týchto bratov prosil „s Kristovou miernosťou“. Pavol sa vyhýbal panovačnému, diktátorskému postoju. Na tých členov zboru, ktorí mali vnímavé srdce, jeho nabádanie iste zapôsobilo. Pavol zmiernil napäté vzťahy a podporil pokoj a jednotu v zbore. Či to nie je spôsob konania, ktorý by sme mali všetci napodobňovať? Najmä starší by mali konať podľa príkladu Krista a Pavla.
15. Prečo je potrebné dávať rady s miernosťou?
15 Zodpovednosť pomáhať iným sa istotne nevzťahuje iba na čas, keď je ohrozený pokoj a jednota zboru. Láskyplné vedenie je potrebné oveľa skôr, než medzi bratmi vzniknú napäté vzťahy. „Bratia, aj keď človek urobí dajaký chybný krok, skôr ako si to uvedomí, usilujte sa vy, čo ste duchovne spôsobilí, obnoviť takého človeka,“ nabádal Pavol. Ale ako by to mali urobiť? „V duchu miernosti, zatiaľ čo sám na seba dávaš pozor, aby si tiež nebol pokúšaný.“ (Galaťanom 6:1) Zachovať si „ducha miernosti“ nie je vždy ľahké, keďže všetci kresťania vrátane zodpovedných bratov majú hriešne sklony. No ak sa rada poskytuje s miernosťou, previnilec ju ľahšie prijme.
16, 17. Čo môže pomôcť prekonať odmietavý postoj voči rade?
16 Pôvodné grécke slovo preložené ako „obnoviť“ sa môže vzťahovať aj na nápravu zlomených kostí, čo je bolestivý zákrok. Láskavý lekár, ktorý napráva človeku zlomenú kosť, hovorí o tomto zákroku pozitívne. Jeho pokojný prístup prináša úľavu. Niekoľko slov pred zákrokom môže zmierniť najhoršie obavy. Podobne aj duchovné naprávanie môže byť bolestivé. Miernosť však pomôže, aby toto naprávanie bolo prijateľnejšie. Tak môžu byť obnovené dobré vzťahy a pripravená pôda na to, aby previnilec zmenil svoje správanie. Dokonca aj keď spočiatku radu odmieta, miernosť zo strany toho, kto ponúka pomoc, môže spôsobiť, že previnilec nakoniec radu ochotne prijme. — Príslovia 25:15.
17 Ten, kto sa snaží naprávať druhých, by mal vždy rátať s rizikom, že jeho rada bude považovaná za kritiku. V jednej publikácii sa o tom píše: „Nikdy nie sme vo väčšom nebezpečenstve, že budeme nenáležite presadzovať svoj názor, ako pri karhaní iných, a tak práve vtedy najviac potrebujeme prejavovať miernosť.“ Keď si kresťanský radca rozvíja miernosť, ktorá pramení z pokory, pomôže mu to vyhnúť sa tomuto nebezpečenstvu.
„Všetkým ľuďom“
18, 19. a) Prečo môže byť pre kresťanov ťažké prejavovať miernosť vo vzťahu k svetským vrchnostiam? b) Čo kresťanom pomôže prejavovať miernosť voči ľuďom s autoritou a k čomu to pravdepodobne povedie?
18 Pre mnohých je ťažké prejavovať miernosť vo vzťahu k svetským vrchnostiam. Je pravda, že niektorí ľudia s autoritou sa správajú drsne a bez súcitu. (Kazateľ 4:1; 8:9) No naša láska k Jehovovi nám pomôže uznať jeho najvyššiu autoritu a zároveň prejavovať vrchnostiam relatívnu podriadenosť, ktorá im patrí. (Rimanom 13:1, 4; 1. Timotejovi 2:1, 2) Aj vtedy, keď sa ľudia vo vysokom postavení snažia obmedziť verejnú službu, ktorá patrí k nášmu uctievaniu Jehovu, usilujeme sa hľadať spôsoby, akými môžeme aj za týchto okolností predkladať obete chvály. — Hebrejom 13:15.
19 Za žiadnych okolností sa neuchýlime k bojovnému postoju. Usilujeme sa byť rozumní, ale nikdy nerobíme kompromisy v spravodlivých zásadách. S takýmto postojom sa našim bratom darí vytrvávať v službe v 234 krajinách na celom svete. Berieme si k srdcu Pavlovo nabádanie, „aby [sme] sa podriaďovali a poslúchali vlády a vrchnosti ako panovníkov a boli pripravení pre každé dobré dielo, aby [sme] o nikom nehovorili urážlivo, neboli bojovní, ale rozumní a prejavovali miernosť v každom ohľade všetkým ľuďom“. — Títovi 3:1, 2.
20. Aké požehnania čakajú tých, ktorí prejavujú miernosť?
20 Všetkých, ktorí prejavujú miernosť, čakajú hojné požehnania. „Šťastní sú mierni,“ vyhlásil Ježiš, „lebo oni zdedia zem.“ (Matúš 5:5) Prejavovanie miernosti v prípade Kristových pomazaných bratov povedie k šťastiu a výsade vládnuť nad pozemskou sférou Kráľovstva. Aj členovia „veľkého zástupu“ „iných oviec“ ďalej prejavujú miernosť a tešia sa na život v raji tu na zemi. (Zjavenie 7:9; Ján 10:16; Žalm 37:11) Máme pred sebou nádhernú vyhliadku! Preto nikdy nestraťme zo zreteľa Pavlovu pripomienku adresovanú kresťanom v Efeze: „Ja, väzeň v Pánovi, vás preto úpenlivo prosím, aby ste chodili hodní povolania, ktorým ste boli povolaní, s celou pokorou mysle a miernosťou.“ — Efezanom 4:1, 2.
Na zopakovanie
• Aké požehnania prináša prejavovanie miernosti:
• v rodine?
• vo zvestovateľskej službe?
• v zbore?
• Aká odmena čaká tých, ktorí sú mierni?
[Študijné otázky]
[Obrázok na strane 21]
Miernosť je zvlášť dôležitá v nábožensky rozdelenej domácnosti
[Obrázok na strane 21]
Miernosť upevňuje rodinné putá
[Obrázok na strane 23]
Obhajuj pravdu s miernosťou a hlbokou úctou
[Obrázok na strane 24]
Miernosť zo strany radcu môže previnilcovi pomôcť