Nakoľko dôležitá je milujúca láskavosť?

„ŽIADUCOU vecou pozemského človeka je jeho milujúca láskavosť,“ hovorí Biblia. (Príslovia 19:22) Láskavé skutky motivované láskou sú naozaj žiaduce. Biblické slovo „milujúca láskavosť“ sa však vzťahuje na láskavosť, ktorá môže byť založená na už existujúcom vzťahu, na predošlom skutku láskavosti zo strany nejakého človeka. Obsahuje teda aj myšlienku vernosti.

Judský kráľ Joáš si túto žiaducu vlastnosť nevypestoval. Bol veľkým dlžníkom svojej tety Jehošabat a svojho uja Jehojadu. Keď Joáš nemal ešte ani rok, jeho zlá stará matka sa sama urobila kráľovnou a zabila všetkých jeho bratov, ktorí boli dedičmi trónu. Nepodarilo sa jej však zabiť malého Joáša, lebo jeho teta a ujo ho starostlivo ukryli. Vyučovali ho tiež Božiemu Zákonu. Keď mal Joáš sedem rokov, jeho ujo využil svoju autoritu veľkňaza na to, aby dal zlú kráľovnú popraviť a dosadil na trón Joáša. — 2. Paralipomenon 22:10–23:15.

Mladý Joáš vládol dobre až do smrti svojho uja, ale potom začal uctievať modly. Boh poslal Zechariáša, Jehojadovho syna, aby Joáša upozornil na jeho odpadlíctvo. Joáš dal Zechariáša ukameňovať. To bol naozaj šokujúci skutok nevernosti voči rodine, ktorej bol takým veľkým dlžníkom! — 2. Paralipomenon 24:17–21.

Biblia uvádza: „Kráľ Joáš nepamätal na milujúcu láskavosť, ktorú mu prejavil [Zechariášov] otec Jehojada, takže zabil jeho syna.“ Keď Zechariáš zomieral, povedal: „Nech na to pohliadne Jehova a vyžiada to späť.“ Zechariášove slová sa splnili, lebo Joáš vážne ochorel a nakoniec ho zavraždili jeho vlastní sluhovia. — 2. Paralipomenon 24:17–25.

Všetci, ktorí nechcú skončiť ako kráľ Joáš, ale chcú sa tešiť z peknej budúcnosti, sa dnes snažia držať tejto rady: „Nech ťa neopustí milujúca láskavosť a pravosť... A tak nájdi priazeň... v očiach Boha i pozemského človeka.“ — Príslovia 3:3, 4.