Prejsť na článok

Prejsť na obsah

Pýtaš sa, kde je Jehova?

Pýtaš sa, kde je Jehova?

Pýtaš sa, kde je Jehova?

„Odo mňa [sa] vzdialili... A nepovedali: ‚Kde je Jehova?‘“ — JEREMIÁŠ 2:5, 6; Reference Bible.

1. Čo môžu mať ľudia na mysli, keď sa pýtajú: „Kde je Boh?“

„KDE je Boh?“ Túto otázku kladie mnoho ľudí. Niektorí z nich sa snažia iba pochopiť jednu zo základných vecí o Stvoriteľovi — kde sa Boh nachádza. Iní kladú túto otázku, keď sa stane nejaké veľké nešťastie alebo keď zažívajú vážne osobné problémy a nedokážu pochopiť, prečo Boh nezasiahol. No sú aj takí, ktorí sa na to vôbec nepýtajú, pretože zavrhujú už samotnú myšlienku Božej existencie. — Žalm 10:4.

2. Akí ľudia sú úspešní pri hľadaní Boha?

Veľa ľudí uznáva, že existuje dostatok dôkazov o existencii Boha. (Žalm 19:1; 104:24) Niektorým z nich stačí, že majú nejaké náboženstvo. Ale milióny iných ľudí vo všetkých krajinách sveta podnietila silná láska k pravde, aby hľadali pravého Boha. Ich úsilie nebolo márne, lebo Boh „nie je ďaleko od nikoho z nás“. — Skutky 17:26–28.

3. a) Kde prebýva Boh? b) V akom zmysle je v Biblii použitá otázka: „Kde je Jehova?“

Keď človek naozaj nájde Boha, uvedomí si, že „Boh je Duch“, neviditeľný ľudským očiam. (Ján 4:24) Ježiš sa zmieňoval o pravom Bohu ako o ‚svojom Otcovi, ktorý je v nebesiach‘. Čo to znamená? Podobne ako doslovné nebo je vysoko nad zemou, aj ríša, v ktorej býva náš nebeský Otec, je v duchovnom zmysle vyvýšená. (Matúš 12:50; Izaiáš 63:15) Boha teda nemôžeme vidieť doslovnými očami. Umožnil nám však, aby sme ho spoznali a dozvedeli sa veľa o jeho predsavzatiach. (2. Mojžišova 33:20; 34:6, 7) Boh odpovedá na otázky, ktoré kladú úprimní ľudia v snahe nájsť zmysel života. Pokiaľ ide o veci, ktoré môžu ovplyvniť náš život, poskytuje nám spoľahlivé vedenie, aby sme mohli zistiť, ako sa na tieto veci pozerá a či sú naše túžby v súlade s jeho predsavzatiami. Chce, aby sme si v súvislosti s tým kládli otázky a vynakladali vážne úsilie pri hľadaní odpovedí. V staroveku Jehova Boh prostredníctvom proroka Jeremiáša karhal Izraelitov, keď to nerobili. Poznali Božie meno, ale nepýtali sa: „Kde je Jehova?“ ​(Jeremiáš 2:6, RB) Jehovovo predsavzatie nebolo pre nich niečím, čo by významne ovplyvňovalo ich život. Nehľadali Božie vedenie. Keď stojíš pred nejakým rozhodnutím, či už malým, alebo veľkým, pýtaš sa, kde je Jehova?

Tí, ktorí sa ‚dopytovali‘ Boha

4. Aké poučenie môžeme získať z Dávidovho príkladu, pokiaľ ide o dopytovanie sa Jehovu?

Dávid, syn Izaiho, si už ako mladý muž vypestoval silnú vieru v Jehovu. Spoznal, že Jehova je ‚živý Boh‘. Dávid osobne zakúsil Jehovovu ochranu. Podnietený vierou a láskou k Jehovovmu menu zabil Goliáta, dobre ozbrojeného filištínskeho obra. (1. Samuelova 17:26, 34–51) No Dávid sa pre tento svoj úspech nestal sebaistým. Nedospel k záveru, že teraz ho už bude Jehova žehnať bez ohľadu na to, čo urobí. Keď počas nasledujúcich rokov Dávid robil nejaké rozhodnutia, opakovane sa dopytoval Jehovu. (1. Samuelova 23:2; 30:8; 2. Samuelova 2:1; 5:19) Modlil sa: „Daj mi poznať svoje cesty, ó, Jehova; vyučuj ma svojim chodníkom. Daj, aby som chodil v tvojej pravde, a vyučuj ma, veď si mojím Bohom záchrany. V teba som dúfal po celý deň.“ ​(Žalm 25:4, 5) Dávid je pre nás naozaj znamenitým príkladom!

5, 6. Ako Jehošafat počas svojho života hľadal Jehovu?

Za dní kráľa Jehošafata, piateho kráľa v Dávidovej rodovej línii, prišlo proti Judsku spojenecké vojsko troch národov. V tejto vážnej situácii Jehošafat „zameral svoju tvár hľadať Jehovu“. (2. Paralipomenon 20:1–3) Jehošafat však nezačal hľadať Jehovu až v tejto chvíli. Už predtým sa vyhýbal uctievaniu Baala, ktoré tak bujnelo v odpadlíckom izraelskom kráľovstve, a zvolil si chodiť po Jehovových cestách. (2. Paralipomenon 17:3, 4) Ako teda Jehošafat ‚hľadal Jehovu‘ teraz, keď bolo jeho kráľovstvo v ohrození?

Z modlitby, ktorú v tejto naliehavej situácii verejne predniesol v Jeruzaleme, vidno, že pamätal na Jehovovu neobmedzenú moc. Jehošafat hlboko premýšľal o Jehovovom predsavzatí, ktoré sa prejavilo, keď Jehova vyhnal z krajiny iné národy a dal ju do vlastníctva Izraelitom. Kráľ uznal, že potrebuje Jehovovu pomoc. (2. Paralipomenon 20:6–12) Dal sa mu Jehova nájsť? Áno, dal. Jehova prostredníctvom Lévitu Jachaziela poskytol konkrétne vedenie a nasledujúci deň dal svojmu ľudu víťazstvo. (2. Paralipomenon 20:14–28) Ako si môžeš byť istý, že Jehova sa dá nájsť aj tebe, keď budeš uňho hľadať vedenie?

7. Čie modlitby Boh vypočúva?

Jehova nie je predpojatý. Pozýva ľudí zo všetkých národov, aby ho s modlitbou hľadali. (Žalm 65:2; Skutky 10:34, 35) Všíma si, čo je v srdci tých, ktorí ho prosia. Uisťuje nás, že vypočúva modlitby spravodlivých. (Príslovia 15:29) Jehova umožňuje, aby ho našli aj takí ľudia, ktorí sa predtým oňho nezaujímali, ale teraz pokorne hľadajú jeho vedenie. (Izaiáš 65:1) Vypočúva dokonca aj modlitby tých, ktorí nedodržiavali jeho zákon, no teraz sa pokorne kajajú. (Žalm 32:5, 6; Skutky 3:19) Ale človek, ktorý sa v srdci nepodriaďuje Bohu, sa modlí nadarmo. (Marek 7:6, 7) Pouvažujme nad niekoľkými príkladmi.

Tí, ktorí sa pýtali, ale nedostali odpoveď

8. Prečo Jehova nevypočul Saulove modlitby?

Keď prorok Samuel povedal kráľovi Saulovi, že Boh ho pre neposlušnosť zavrhol, Saul sa pred Jehovom vrhol na zem. (1. Samuelova 15:30, 31) No nebolo to úprimné. Saul netúžil byť poslušný Bohu, iba chcel byť poctený pred ľudom. Neskôr, keď proti Izraelu bojovali Filištínci, Saul sa formálne dopytoval Jehovu. Keď však nedostal nijakú odpoveď, šiel sa poradiť so špiritistickým médiom, hoci vedel, že Jehova také konanie odsudzuje. (5. Mojžišova 18:10–12; 1. Samuelova 28:6, 7) Správa v 1. Paralipomenon 10:14 to zhŕňa, keď o Saulovi hovorí: „A nepýtal sa Jehovu.“ ​(1. Paralipomenon 10:14) Prečo takýto záver? Pretože Saulove modlitby nepramenili z viery. Bolo to, akoby sa nemodlil vôbec.

9. Čo bolo nesprávne na Cedekijahovej prosbe o Jehovovo vedenie?

Podobne aj v čase, keď sa blížil koniec judského kráľovstva, ľudia sa viac modlili a chodili sa radiť s Jehovovými prorokmi. Ich úcta voči Jehovovi však nemala hodnotu, lebo miešali pravé uctievanie s modlárstvom. (Sofoniáš 1:4–6) Hoci sa formálne dopytovali Boha, nepripravili svoje srdce, aby sa podriadili jeho vôli. Kráľ Cedekijah prosil Jeremiáša, aby sa za neho dopytoval Jehovu. No Jehova už predtým povedal kráľovi, čo má robiť. Ale ten pre svoj nedostatok viery a strach z ľudí neposlúchol jeho hlas a ani tentoraz nedostal od Jehovu takú odpoveď, akú chcel počuť. — Jeremiáš 21:1–12; 38:14–19.

10. Čo bolo nesprávne na tom, ako Jochanan hľadal Jehovovo vedenie, a čo sa z jeho chyby učíme?

10 Po tom, čo bol Jeruzalem zničený a babylonská armáda odviedla jeho obyvateľov do vyhnanstva, malá skupina Židov, ktorí zostali v Judsku, na čele s Jochananom sa chystala odísť do Egypta. Urobili si plány, ale skôr než odišli, poprosili Jeremiáša, aby sa za nich modlil k Jehovovi o vedenie. Keď však nedostali takú odpoveď, akú chceli počuť, ďalej postupovali podľa svojich plánov. (Jeremiáš 41:16–43:7) Pochopil si, aké poučenie vyplýva z týchto udalostí a ako to tebe osobne môže pomôcť, aby sa ti Jehova dal nájsť, keď budeš hľadať jeho tvár?

‚Stále sa presviedčajte‘

11. Prečo by sme mali dbať na nabádanie z Efezanom 5:10?

11 Pravé uctievanie znamená viac ako iba symbolizovať oddanosť krstom vo vode, chodiť na zborové zhromaždenia a zúčastňovať sa na zvestovateľskej službe. Pravé uctievanie zahŕňa celý spôsob života. Denne sme vystavení rôznym skúškam — niektoré sú skryté, iné sa dajú ľahšie rozoznať — a tie by nás mohli odvrátiť od cesty, ktorá je v súlade so zbožnou oddanosťou. Ako sa s nimi vyrovnáme? Apoštol Pavol nabádal verných kresťanov v Efeze: „Presviedčajte sa stále o tom, čo je prijateľné Pánovi.“ ​(Efezanom 5:10) Mnohé biblické príklady potvrdzujú, že také konanie je múdre.

12. Prečo sa Jehova rozhneval, keď Dávid nechal dopraviť truhlu zmluvy do Jeruzalema?

12 Po tom, čo bola truhla zmluvy vrátená do Izraela a mnoho rokov bola v Kirjat-jearime, kráľ Dávid si želal dopraviť ju do Jeruzalema. Poradil sa o tom s veliteľmi ľudu a povedal, že truhla bude premiestnená, ‚ak sa im to vidí dobré a je to prijateľné Jehovovi‘. No dostatočne nepreskúmal, aká je Jehovova vôľa v tejto veci. Ak by to bol urobil, nikdy by truhlu nedal previezť na voze. Truhlu mali niesť na pleciach Kohátovci z rodu Léviho, ako to Boh jasne prikázal. Hoci Dávid sa často dopytoval Jehovu, v tomto prípade to zanedbal. Následok bol katastrofálny. Dávid neskôr uznal: „Jehova, náš Boh, prerazil proti nám, lebo sme ho nehľadali podľa zvyku.“ — 1. Paralipomenon 13:1–3; 15:11–13; 4. Mojžišova 4:4–6, 15; 7:1–9.

13. Aká pripomienka sa nachádza v piesni, ktorú spievali speváci, keď bola truhla úspešne dopravená do Jeruzalema?

13 Keď Léviti nakoniec priniesli truhlu zmluvy z domu Obéd-edoma do Jeruzalema, speváci spievali pieseň, ktorú zložil Dávid. Okrem iného sa v nej nachádzala táto vhodná pripomienka: „Hľadajte Jehovu a jeho silu, vyhľadávajte stále jeho tvár. Pamätajte na jeho obdivuhodné činy, ktoré vykonal, na jeho zázraky a sudcovské rozhodnutia jeho úst.“ — 1. Paralipomenon 16:11, 12.

14. Aké poučenie si môžeme vziať zo Šalamúnovho dobrého príkladu a z jeho neskorších chýb?

14 Skôr ako Dávid zomrel, svojmu synovi Šalamúnovi radil: „Ak [Jehovu] budeš hľadať, dá sa ti nájsť.“ ​(1. Paralipomenon 28:9) Keď Šalamún začal vládnuť, išiel obetovať Jehovovi do Gibeonu, kde bol v tom čase stan stretnutia. Jehova tam Šalamúna vyzval: „Žiadaj! Čo ti mám dať?“ V súlade so Šalamúnovou žiadosťou Jehova dal tomuto kráľovi hojnosť múdrosti a poznania, aby vedel, ako súdiť Izrael. Okrem toho mu pridal bohatstvo a česť. (2. Paralipomenon 1:3–12) Na základe architektonického plánu, ktorý dal Jehova Dávidovi, Šalamún postavil veľkolepý chrám. No v osobných záležitostiach, ako bolo manželstvo, Šalamún nehľadal Jehovu. Oženil sa so ženami, ktoré neuctievali Jehovu. Keď zostarol, tieto manželky ovplyvnili jeho srdce tak, že sa odvrátil od Jehovu. (1. Kráľov 11:1–10) Vidíme teda, že bez ohľadu na to, aké významné postavenie, múdrosť či vzdelanie sme získali, je veľmi dôležité, aby sme sa ‚stále presviedčali o tom, čo je prijateľné Pánovi‘.

15. Prečo sa mohol Asa s dôverou modliť, aby Jehova oslobodil Judsko, keď proti nemu pritiahol Etiópčan Zerach?

15 Potrebu stále sa uisťovať o tom, čo je prijateľné Bohu, zdôrazňuje aj správa o kraľovaní Asu, Šalamúnovho pravnuka. Jedenásť rokov po tom, čo sa Asa stal kráľom, pritiahol proti Judsku Etiópčan Zerach s miliónovou armádou. Oslobodí Jehova Judsko? Viac ako 500 rokov predtým Jehova jasne vyhlásil, čo môže jeho ľud očakávať, ak ho bude počúvať a dodržiavať jeho prikázania, a čo sa stane, ak to nebude robiť. (5. Mojžišova 28:1, 7, 15, 25) Asa na začiatku svojej vlády odstránil z krajiny oltáre a posvätné stĺpy používané pri falošnom uctievaní. Nabádal ľudí, „aby hľadali Jehovu“. Asa to nezačal robiť, až keď nastala ťažká situácia. Mohol sa teda s dôverou modliť, aby Jehova konal v prospech svojho ľudu. K čomu to viedlo? Jehova dal Judsku pozoruhodné víťazstvo. — 2. Paralipomenon 14:2–12.

16, 17. a) Čo Jehova pripomenul Asovi po jeho víťazstve? b) Akú pomoc dostal Asa, keď konal nemúdro, ale ako na ňu reagoval? c) Čo sa môžeme naučiť, keď uvažujeme o Asovom konaní?

16 Keď sa Asa vrátil ako víťaz, Jehova poslal Azariaha, aby kráľovi pripomenul: „Počuj ma, Asa, a celý Júda a Benjamin! Jehova je s vami, pokiaľ ste vy s ním; a ak ho budete hľadať, dá sa vám nájsť, ale ak ho opustíte, opustí vás.“ ​(2. Paralipomenon 15:2) Asa potom s ešte väčšou horlivosťou podporoval pravé uctievanie. Ale o 24 rokov, keď Judsku opäť hrozila vojna, Asa už nehľadal Jehovu. Nehľadal rady v Božom Slove a nepripomínal si, čo Jehova urobil, keď Judsko napadla etiópska armáda. Asa nerozumne uzavrel spojenectvo so Sýriou. — 2. Paralipomenon 16:1–6.

17 Preto Jehova poslal proroka Chananiho, aby Asu pokarhal. Ešte aj v tejto chvíli, keď bol Asovi vysvetlený Jehovov názor na vec, mal tento kráľ možnosť napraviť svoje konanie. No on sa namiesto toho urazil a dal Chananiho do domu klady. (2. Paralipomenon 16:7–10) Aký smutný príbeh! A čo my? Stáva sa nám, že najprv hľadáme Boha, ale potom odmietame jeho rady? Ako reagujeme, keď nám starostlivý starší, ktorý vidí, že nás začína pohlcovať svet, dáva biblickú radu? Sme za to vďační a uvedomujeme si, že nám to môže pomôcť rozoznať, „čo je prijateľné Pánovi“?

Nezabudni sa opýtať

18. Aký úžitok môžeme načerpať z Elíhuových slov Jóbovi?

18 Pod tlakom sa aj človek, ktorý má za sebou už roky vernej služby Jehovovi, môže dopustiť chyby. Keď bol Jób postihnutý hroznou chorobou, prišiel o deti i o hmotný majetok a jeho druhovia ho falošne obviňovali, viedlo to k tomu, že sa začal príliš zaoberať sám sebou. Elíhu mu pripomenul: „Nikto nepovedal: ‚Kde je Boh, môj Vznešený Tvorca?‘“ ​(Jób 35:10) Jób potreboval zamerať svoju pozornosť na Jehovu a zamyslieť sa nad tým, ako sa na situáciu pozerá on. Jób túto pripomienku pokorne prijal a jeho príklad nám môže pomôcť, aby sme konali rovnako.

19. Na čo izraelský ľud často zabúdal?

19 Izraeliti vedeli, ako Boh v minulosti zaobchádzal s ich národom. No pri riešení rôznych životných situácií na to príliš často zabúdali. (Jeremiáš 2:5, 6, 8; RB) Keď stáli pred rozhodnutiami, namiesto toho, aby sa pýtali: „Kde je Jehova?“, hľadali skôr vlastné potešenie. — Izaiáš 5:11, 12.

Stále sa pýtaj: „Kde je Jehova?“

20, 21. a) Kto dnes prejavuje Elizeovho ducha, pokiaľ ide o hľadanie Jehovovho vedenia? b) Ako môžeme napodobňovať vieru tých, ktorí sa dnes ujímajú vedenia, a aký úžitok nám to prinesie?

20 Keď sa skončila Eliášova verejná služba, Elizeus vzal Eliášov úradný odev, šiel k Jordánu, udrel ním vody a opýtal sa: „Kde je Jehova, Boh Eliáša, áno On?“ ​(2. Kráľov 2:14) Jehova odpovedal tým, že dal najavo, že jeho duch je teraz na Elizeovi. Čo sa z toho učíme?

21 Niečo podobné sa stalo aj v dnešnej dobe. Niektorí pomazaní kresťania, ktorí sa ujímali vedenia, dokončili svoj pozemský beh. Tí, ktorým bol potom zverený dohľad nad dielom, skúmali Písma a modlili sa k Jehovovi o vedenie. Neprestali sa pýtať: „Kde je Jehova?“ Preto Jehova stále vedie svoj ľud a žehná jeho činnosť. Napodobňujeme vieru týchto mužov? (Hebrejom 13:7) Ak áno, potom zostaneme pevne spojení s Jehovovou organizáciou, budeme reagovať na jej vedenie a plne sa zapájať do diela, ktoré sa vykonáva pod vedením Ježiša Krista. — Zechariáš 8:23.

Ako by si odpovedal?

• Z akého dôvodu by sme sa mali pýtať: „Kde je Jehova?“

• Ako dnes môžeme nájsť odpoveď na otázku: „Kde je Jehova?“

• Prečo niektoré modlitby o Božie vedenie zostávajú nevypočuté?

• Aké biblické príklady ukazujú, že je potrebné ‚stále sa presviedčať o tom, čo je prijateľné Pánovi‘?

[Študijné otázky]

[Obrázok na strane 9]

Ako hľadal Jehovu kráľ Jehošafat?

[Obrázok na strane 10]

Prečo sa Saul radil so špiritistickým médiom?

[Obrázky na strane 12]

Modli sa, študuj a rozjímaj, aby si sa uistil, ‚kde je Jehova‘