Všíma si Jehova, čo robíš?

AKO by si odpovedal na túto otázku? Mnohí by povedali: ‚Verím, že Boh si všímal to, čo urobili takí muži ako Mojžiš, Gedeon a Dávid, ale pochybujem, že by ho zaujímalo to, čo robím ja. Nie som Mojžiš, Gedeon ani Dávid.‘

Je pravda, že niektorí verní muži v biblických časoch vykonali mimoriadne skutky viery. ‚Porážali kráľovstvá, zapchávali tlamy levom, uhášali silu ohňa a unikali ostriu meča.‘ (Hebrejom 11:33, 34) No ďalší prejavili svoju vieru menej nápadným spôsobom a Biblia nás uisťuje, že Boh si všimol aj ich skutky viery. Ukážme si to na biblických príkladoch — na príklade pastiera, proroka a vdovy.

Pastier predkladá obeť

Čo si pamätáš o Ábelovi, druhom synovi Adama a Evy? Možno si spomenieš, že zomrel mučeníckou smrťou, čo sa väčšine z nás pravdepodobne nestane. Ale predtým upútal pozornosť Boha iným spôsobom.

Jedného dňa vzal Ábel vyberané zvieratá zo svojho stáda a obetoval ich Bohu. Dnes by sa jeho dar možno považoval za malý, no Jehova si ho všimol a dal najavo, že ho schvaľuje. Ale to nie je všetko. Jehova takmer o štyritisíc rokov inšpiroval apoštola Pavla, aby sa o jeho dare zmienil v liste Hebrejom. Ani po toľkých rokoch Boh nezabudol na takú skromnú obeť! — Hebrejom 6:10; 11:4.

Na základe čoho sa Ábel rozhodol, čo bude obetovať? To sa v Biblii nepíše, ale určite sa nad tým vážne zamyslel. Bol pastierom, a preto nie je nič zvláštne, že obetoval niečo zo svojho stáda. Všimni si však, že dal vyberané — „tučné“ — kusy. (1. Mojžišova 4:4) Je tiež možné, že rozjímal o tom, čo povedal Jehova hadovi v záhrade Eden: „Položím nepriateľstvo medzi teba a ženu a medzi tvoje semeno a jej semeno. Ono ti rozmliaždi hlavu a ty mu rozmliaždiš pätu.“ ​(1. Mojžišova 3:15; Zjavenie 12:9) I keď Ábel nepoznal totožnosť „ženy“ a jej „semena“, možno si uvedomoval, že ‚rozmliaždenie päty‘ semena ženy bude znamenať preliatie krvi. Iste si uvedomoval, že nemôže byť nič cennejšie než živý tvor. Tak či onak, obeť, ktorú predložil, bola skutočne vhodná.

Aj kresťania dnes prinášajú Bohu obete. No neobetujú prvorodené zo stáda ako Ábel, ale „obeť chvály, ovocie pier, ktoré sa verejne hlásia k [Božiemu] menu“. (Hebrejom  13:15) Svojimi perami robíme verejné vyhlásenie vtedy, keď hovoríme o svojej viere s inými.

Chcel by si svoju obeť skvalitniť? Ak áno, zamysli sa nad potrebami ľudí vo svojom obvode. Čo ich trápi? Čo ich zaujíma? Aké stránky biblického posolstva by sa im mohli páčiť? V službe po ukončení rozhovoru analyzuj svoj prístup, aby si si nabudúce mohol počínať lepšie. A keď hovoríš o Jehovovi, hovor s presvedčením, zo srdca. Nech je tvoja obeť skutočne ‚obeťou chvály‘.

Prorok káže, ale nikto nepočúva

Zamysli sa teraz nad prorokom Enochom. Možno bol v tom čase jediným svedkom Jehovu Boha. Si podobne ako Enoch jediným členom rodiny, ktorý verne slúži Jehovovi? Si v triede alebo v zamestnaní jediný, kto sa drží biblických zásad? Ak je to tak, zrejme to nemáš ľahké. Priatelia, príbuzní, spolužiaci alebo spolupracovníci ťa možno nahovárajú, aby si porušil Božie zákony. Hovoria: „Nik sa to nedozvie. Nikomu to nepovieme.“ Možno tvrdia, že je nezmysel robiť si ťažkú hlavu z biblických mravných noriem, lebo Boh sa nestará o to, čo robíš. Hnevá ich, že neuvažuješ a nekonáš ako oni, a tak robia, čo môžu, len aby zlomili tvoj odpor.

Iste, odolať takému tlaku nie je ľahké, ale nie je to nemožné. Vráťme sa v úvahe k Enochovi, siedmemu mužovi od Adama. (Júda 14) V čase, keď sa narodil, väčšina ľudí už úplne stratila zmysel pre mravnosť. Ich reč bola hanebná; ich správanie ‚otrasné‘. (Júda 15) Konali podobne ako mnohí ľudia dnes.

Preto nás zaujíma, ako tomu Enoch dokázal odolať. Hoci bol v tom čase možno jediným človekom, ktorý uctieval Jehovu, v skutočnosti nebol sám. Enoch chodil s Bohom. — 1. Mojžišova 5:22.

Za najdôležitejšie v živote považoval Enoch páčiť sa Bohu. Vedel, že chodiť s Bohom znamená viac ako iba žiť čistým, morálnym životom. Jehova od neho očakával, že bude kázať. (Júda 14, 15) Ľudí bolo treba upozorniť, že Boh ich bezbožné skutky neprehliada. Enoch chodil s Bohom viac ako 300 rokov, oveľa dlhšie ako ktokoľvek z nás. Chodil s Bohom až do smrti. — 1. Mojžišova 5:23, 24.

Aj my sme podobne ako Enoch dostali za úlohu kázať. (Matúš 24:14) Okrem toho, že vydávame svedectvo z domu do domu, snažíme sa oboznámiť s dobrým posolstvom aj príbuzných, spolupracovníkov a spolužiakov. No niekedy sa možno zdráhame začať hovoriť. Stáva sa ti to? Ak áno, nebuď skľúčený. Namiesto toho napodobni raných kresťanov a pomodli sa k Bohu, aby ti dal smelosť. (Skutky 4:29) Nezabúdaj na to, že kým chodíš s Bohom, nikdy nie si úplne sám.

Vdova pripravuje jedlo

Predstav si, že istú nemenovanú vdovu Jehova dvakrát požehnal za to, že pripravila jednoduché jedlo! Táto vdova nebola Izraelitka, bola to cudzinka a žila v desiatom storočí pred n. l. v Carefate. Krátko pred koncom dlhého obdobia sucha a hladu sa jej minuli zásoby jedla. Zostala jej už iba hrsť  múky a trocha oleja na posledné jedlo pre ňu a pre syna.

V tomto momente prichádza návštevník. Je to Boží prorok Eliáš a žiada vdovu, aby sa s ním podelila o skromné jedlo. Žena má ledva dosť pre seba a pre syna, nieto ešte pre hosťa. No Eliáš ju Jehovovým slovom uisťuje, že ak mu dá zo svojho jedla, nezostane hladná ani ona, ani jej syn. Ak mala táto vdova prijať fakt, že ju, ženu z cudzieho národa, si všimol Boh Izraela, potrebovala vieru. Ona Eliášovi uverila a Jehova ju za to odmenil. „Veľký krčah múky sa neminul a malý krčah oleja sa nevyčerpal, podľa Jehovovho slova, ktoré hovoril prostredníctvom Eliáša.“ Žena so synom mali pravidelne jedlo, až kým sa hlad neskončil. — 1. Kráľov 17:8–16.

Vdovu však čakalo ďalšie požehnanie. Nejaký čas po tomto zázraku jej milovaný syn ochorel a zomrel. Eliáš z ľútosti úpenlivo prosil Jehovu, aby vrátil chlapcovi život. (1. Kráľov 17:17–24) Ale to by bol zázrak, aký sa dovtedy ešte nestal! Nemáme záznam o tom, že by bol predtým niekto vzkriesený. Zľutuje sa Jehova nad vdovou opäť? Áno, Jehova sa nad ňou zľutoval a dal Eliášovi moc vrátiť chlapcovi život. Ježiš o tejto žene, ktorej bola preukázaná taká česť, neskôr povedal: „V Izraeli bolo v Eliášových dňoch mnoho vdov... ale Eliáš [bol] poslaný... k vdove do Carefatu v sidonskej krajine.“ — Lukáš 4:25, 26.

Dnešná ekonomická situácia nie je ani zďaleka stabilná, a to ani v priemyselne vyspelých krajinách. Niektoré veľké podniky prepustili aj zamestnancov, ktorí pre ne verne pracovali celé desaťročia. Za takých okolností môže byť kresťan v pokušení tráviť v práci nadmerné množstvo času v nádeji, že si ho firma ponechá. Ale tak mu zostane málo času na zhromaždenia, na službu alebo na starostlivosť o citové a duchovné potreby rodiny. No má pocit, že prácu si musí udržať takmer za každú cenu.

Kresťan, ktorý je v takej ekonomicky náročnej situácii, si iste robí starosti oprávnene. Nájsť dnes zamestnanie je ťažké. Väčšina z nás sa neusiluje zbohatnúť, ale podobne ako vdova z Carefatu chceme len uspokojiť svoje základné životné potreby. Apoštol Pavol nám však pripomína, čo povedal Boh: „Určite ťa neopustím a určite ťa nezanechám.“ Preto môžeme s dôverou povedať: „Jehova je môj pomocník; nebudem sa báť. Čo mi môže urobiť človek?“ ​(Hebrejom 13:5, 6) Pavol postavil na tomto sľube celý svoj život a Jehova sa oňho vždy postaral. A rovnako sa postará aj o nás, ak ho neopustíme.

Možno máme pocit, že nikdy nevykonáme také pozoruhodné činy ako Mojžiš, Gedeon alebo Dávid, ale môžeme napodobňovať vieru takýchto duchovných ľudí. A môžeme pamätať aj na jednoduché skutky viery, ktoré vykonali Ábel, Enoch a vdova z Carefatu. Jehova sa zaujíma o všetky skutky viery — aj o tie malé. Keď bohabojný študent odmietne drogu, ktorú mu ponúka vrstovník, keď kresťan v zamestnaní odmietne nemravné návrhy alebo keď starší svedok pravidelne navštevuje zhromaždenia napriek únave a chatrnému zdraviu,  Jehova to všetko vidí a teší ho to. — Príslovia 27:11.

Všímaš si, čo robia iní?

Áno, Jehova si všíma, čo robíme. Teda ako napodobňovatelia Boha, aj my by sme mali byť všímaví a mali by sme vyjadrovať iným uznanie za ich úsilie. (Efezanom 5:1) Čo keby si si bližšie všimol, aké ťažkosti prekonávajú tvoji spolukresťania, len aby mohli navštevovať zhromaždenia, chodiť do služby alebo proste robiť každodenné veci?

Potom im povedz, že si ich úsilie ceníš. Budú radi, že si si to všimol a tvoj záujem ich môže uistiť, že aj Jehova si všíma, čo robia.