Kristus hovorí k zborom

„Toto hovorí ten, ktorý drží v svojej pravici sedem hviezd.“ — ZJAVENIE 2:1.

1, 2. Prečo by sme sa mali zaujímať o to, čo povedal Kristus siedmim zborom v Malej Ázii?

JEHOVOV jednosplodený syn, Ježiš Kristus, je Hlavou kresťanského zboru. Kristus vedie zbor svojich pomazaných nasledovníkov tak, že ich chváli, ale i usmerňuje, aby sa zachovali bez poškvrny. (Efezanom 5:21–27) Príkladom toho sú Ježišove mocné a zároveň láskyplné posolstvá, ktoré nachádzame v druhej a tretej kapitole knihy Zjavenie a ktoré sú adresované siedmim zborom v Malej Ázii.

² Skôr než apoštol Ján počul Ježišove slová určené týmto siedmim zborom, vo videní sa dostal do „Pánovho dňa“. (Zjavenie 1:10) Tento ‚deň‘ sa začal v roku 1914, keď bolo zriadené mesiášske Kráľovstvo. Preto aj to, čo Kristus povedal týmto zborom, je veľmi dôležité v týchto posledných dňoch. Jeho povzbudenie a rady nám pomáhajú vyrovnať sa s dnešnými kritickými časmi. — 2. Timotejovi 3:1–5.

3. Čo symbolizujú ‚hviezdy‘, ‚anjeli‘ a ‚zlaté svietniky‘, ktoré videl apoštol Ján?

³ Ján mal videnie osláveného Ježiša Krista, ktorý „drží v svojej pravici sedem hviezd“ a ktorý sa „prechádza... uprostred siedmich zlatých svietnikov“, čiže zborov. Tieto ‚hviezdy‘ znamenajú „anjelov siedmich zborov“. (Zjavenie 1:20; 2:1) Hviezdy niekedy v Biblii symbolizujú anjelov, ale Kristus by iste nepoužil človeka, aby zapísal posolstvá pre duchovných tvorov. Preto je logické, že tieto ‚hviezdy‘ musia predstavovať dozorcov, čiže rady starších, pomazaných duchom. Výraz ‚anjeli‘ poukazuje na ich úlohu poslov. Keďže Božia organizácia sa rozrastá, „verný správca“ ustanovil za dozorcov aj spôsobilých mužov z Ježišových „iných oviec“. — Lukáš 12:42–44; Ján 10:16.

4. Aký úžitok to prináša starším, keď venujú pozornosť tomu, čo hovorí Kristus zborom?

⁴ ‚Hviezdy‘ sú v Ježišovej pravici — v jeho moci, pod jeho dohľadom a majú jeho priazeň i ochranu. Preto nesú pred ním zodpovednosť. Keď starší dnes dbajú na Ježišove slová adresované siedmim zborom, pomáha im to riešiť podobné situácie, aké sa vyskytovali v týchto zboroch. Samozrejme, Božieho Syna by mali počúvať všetci kresťania. (Marek 9:7) Čo sa teda môžeme naučiť z toho, čo Kristus povedal týmto zborom?

Anjelovi v Efeze

5. Akým mestom bol Efez?

⁵ Zbor v Efeze dostal od Ježiša pochvalu i pokarhanie. (Čítaj Zjavenie 2:1–7.) V tomto bohatom obchodnom a náboženskom centre  na západnom pobreží Malej Ázie bol postavený obrovský chrám bohyne Artemis. Hoci v Efeze bola rozšírená nemravnosť, falošné náboženstvo a mágia, Boh požehnal službu apoštola Pavla i iných, ktorí slúžili v tomto meste. — Skutky, 19. kapitola.

6. V čom sú dnešní verní kresťania podobní kresťanom v starovekom Efeze?

⁶ Kristus pochválil efezský zbor slovami: „Poznám tvoje skutky a tvoju namáhavú prácu a vytrvalosť a že nemôžeš zniesť zlých a že skúšaš tých, ktorí hovoria, že sú apoštoli, ale nie sú, a našiel si ich ako luhárov.“ Rovnako aj dnes sú zbory Ježišových pravých nasledovníkov známe dobrými skutkami, usilovnou prácou a vytrvalosťou. Netolerujú falošných bratov, ktorí chcú, aby sa na nich druhí pozerali ako na ‚apoštolov‘. (2. Korinťanom 11:13, 26) Tak ako efezskí kresťania, ani verní kresťania v dnešnej dobe ‚nemôžu zniesť zlých‘. Usilujú sa zachovávať čistotu Jehovovho uctievania a chrániť zbor tak, že nepestujú spoločenstvo s nekajúcnymi odpadlíkmi. — Galaťanom 2:4, 5; 2. Jána 8–11.

7, 8. Aký vážny problém mal efezský zbor a ako by sme mohli riešiť podobnú situáciu dnes?

⁷ No efezskí kresťania mali jeden vážny problém. „Mám... proti tebe to, že si opustil lásku, ktorú si mal na začiatku,“ povedal Ježiš. Členovia zboru potrebovali oživiť svoju prvú lásku k Jehovovi. (Marek 12:28–30; Efezanom 2:4; 5:1, 2) Aj my si musíme dávať pozor, aby sme nestratili svoju prvú lásku k Bohu. (3. Jána 3) Ale čo ak sa v našom živote dostávajú do popredia také veci, ako je túžba po hmotnom bohatstve alebo honba za pôžitkami? (1. Timotejovi 4:8; 6:9, 10) V takom prípade by sme sa mali vrúcne modliť o Božiu pomoc, aby sme tieto sklony vykorenili a nahradili ich hlbokou láskou k Jehovovi a vďačnosťou za všetko, čo on i jeho Syn pre nás urobili. — 1. Jána 4:10, 16.

⁸ Kristus nabádal efezský zbor: „Rozpamätaj [sa], od čoho si odpadol, a rob pokánie a konaj skoršie skutky.“ Čo by sa stalo, ak by to zbor neurobil? Ježiš povedal: „Ak to neurobíš, prídem k tebe a odstránim tvoj svietnik z jeho miesta.“ Keby všetky ovce stratili svoju prvú lásku k Bohu, „svietnik“, čiže zbor, by prestal existovať. Preto sa aj my ako horliví kresťania veľmi usilujme prispievať k tomu, aby náš zbor stále duchovne žiaril. — Matúš 5:14–16.

9. Ako by sme sa mali pozerať na sektárstvo?

⁹ Je však chvályhodné, že Efezania nenávideli „skutky Mikulášovej sekty“. Okrem toho, čo sa o tejto sekte hovorí v Zjavení, nie je známe nič o jej pôvode, učení ani o jej praktikách. Keďže Ježiš odsúdil nasledovanie ľudí, je potrebné, aby sme dnes nenávideli sektárstvo rovnako ako kresťania v Efeze. — Matúš 23:10.

10. Čo zažijú kresťania, ktorí dbajú na to, čo hovorí duch?

¹⁰ „Kto má uši, nech počúva, čo hovorí duch zborom,“ povedal Kristus. Ježiš počas svojej pozemskej služby hovoril pod vedením Božieho ducha. (Izaiáš 61:1; Lukáš 4:16–21) Aj dnes by sme mali venovať pozornosť tomu, čo Boh hovorí prostredníctvom Ježiša. Pod vedením svätého ducha Ježiš sľúbil: „Tomu, kto zvíťazí, dám jesť zo stromu života, ktorý je v Božom raji.“ Pomazaní kresťania, ktorí dbajú na to, čo hovorí duch, získajú nesmrteľnosť v nebeskom „Božom raji“, čiže priamo v prítomnosti Jehovu. Členovia „veľkého zástupu“, ktorí tiež počúvajú, čo hovorí duch, sa budú tešiť zo života v pozemskom raji, kde budú piť z ‚rieky vody života‘ a budú uzdravení vďaka ‚lístiu stromov‘, ktoré budú rásť na brehoch rieky. — Zjavenie 7:9; 22:1, 2; Lukáš 23:43.

11. Ako môžeme prispieť k oživeniu lásky k Jehovovi?

¹¹ Čo ak sa dnes v niektorom zbore vyvinie podobná situácia ako v efezskom zbore, ktorý stratil svoju prvú lásku? Každý z nás môže osobne prispieť k oživeniu lásky k Jehovovi tým, že bude hovoriť o jeho láskyplnom  spôsobe konania. Vyjadrujme svoju vďačnosť za lásku, ktorú Boh prejavil, keď zaobstaral výkupné prostredníctvom svojho drahého Syna. (Ján 3:16; Rimanom 5:8) Keď je to vhodné, zmieňujme sa o Božej láske vo svojich komentároch, prejavoch a predvedeniach na zhromaždeniach. Svoju lásku k Jehovovi môžeme tiež ukázať tým, že chválime jeho meno v kresťanskej službe. (Žalm 145:10–13) Áno, naše slová a skutky môžu veľmi prispieť k oživeniu a k posilneniu lásky, ktorú mal zbor na začiatku.

Anjelovi v Smyrne

12. Čo odhaľuje história o Smyrne a tamojších náboženských praktikách?

¹² Kristus, „‚Prvý a Posledný‘, ktorý bol mŕtvy a opäť ožil“, pochválil zbor v Smyrne. (Čítaj Zjavenie 2:8–11.) Smyrna (teraz Izmir, Turecko) ležala na západnom pobreží Malej Ázie. Toto mesto obývali Gréci, ale asi v roku 580 pred n. l. ho Lýdi zničili. Smyrnu znovu postavili nástupcovia Alexandra Veľkého, ale na inom mieste. Stala sa súčasťou ázijskej provincie Ríma a bola prekvitajúcim obchodným centrom, ktoré sa preslávilo krásnymi budovami. Keďže v meste bol chrám cézara Tibéria, bolo tiež strediskom uctievania cézara. Od ľudí sa vyžadovalo, aby spálili štipku kadidla a povedali: „Cézar je Pán.“ Kresťania nemohli splniť takúto požiadavku, pretože ich Pánom bol Ježiš. Preto znášali súženie. — Rimanom 10:9.

13. V akom zmysle boli kresťania v Smyrne bohatí, hoci v hmotnom ohľade boli chudobní?

¹³ Okrem súženia kresťania v Smyrne znášali aj chudobu. Keďže sa odmietali zapájať do uctievania cézara, zrejme boli ekonomicky znevýhodňovaní. Ani dnešní Jehovovi služobníci nie sú uchránení pred podobnými skúškami. (Zjavenie 13:16, 17) Tí, ktorí sú v podobnej situácii ako kresťania v Smyrne, sú možno z hmotného hľadiska chudobní, no duchovne sú bohatí — a práve na tom skutočne záleží! — Príslovia 10:22; 3. Jána 2.

14, 15. Akú útechu môžu pomazaní kresťania načerpať zo Zjavenia 2:10?

¹⁴ Väčšina Židov v Smyrne sa držala nebiblických tradícií, zavrhla Božieho Syna a osočovala Ježišových nasledovníkov splodených duchom, a preto boli títo Židia nazvaní „synagógou Satana“. (Rimanom 2:28, 29) Ježiš však zboru v Smyrne povedal: „Neboj sa toho, čo máš vytrpieť. Hľa, Diabol uvrhne niektorých z vás do väzenia, aby ste boli dôkladne vyskúšaní a aby ste mali súženie desať dní. Dokáž, že si verný až do smrti, a ja ti dám korunu života.“ ​(Zjavenie 2:10) Tieto slová sú pre pomazaných kresťanov istotne veľkou útechou!

¹⁵ Ježiš sa nebál zomrieť, aby obhájil Jehovovu zvrchovanosť. (Filipanom 2:5–8) Ani ostatok pomazaných kresťanov, proti ktorým dnes Satan vedie vojnu, sa nebojí toho, čo musí ako skupina vytrpieť — či už je to prenasledovanie, väznenie, alebo násilná smrť. (Zjavenie 12:17) Nakoniec vyjdú ako víťazi  nad svetom. A namiesto venca z vädnúcich kvetov, aký dostávali víťazi v pohanských hrách, Kristus sľubuje vzkrieseným pomazaným kresťanom „korunu života“, ktorú dostanú ako nesmrteľní tvorovia v nebesiach. A to je naozaj neoceniteľný dar!

16. Na čo by sme mali zameriavať pozornosť, ak sú naši spolukresťania v podobnej situácii ako kresťania v Smyrne?

¹⁶ Dajme tomu, že kresťania v našom zbore sa nachádzajú v podobnej situácii ako kresťania v starovekej Smyrne. Ako im môžeme pomôcť? Snažme sa upriamiť ich pozornosť na hlavný dôvod, prečo Boh pripúšťa prenasledovanie — na spornú otázku univerzálnej zvrchovanosti. Každý Jehovov svedok, ktorý si zachováva rýdzosť, dokazuje, že Satan je luhár. Zároveň ukazuje, že aj prenasledovaný človek môže byť neochvejným obhajcom toho, že Boh má právo vládnuť ako Univerzálny Zvrchovaný Panovník. (Príslovia 27:11) Povzbudzujme teda spolukresťanov, aby vytrvávali v prenasledovaní, a tak mali ďalej „prednosť nebojácne [Jehovovi] preukazovať svätú službu... s vernou oddanosťou a spravodlivosťou pred ním po všetky naše dni“ — áno, navždy. — Lukáš 1:68, 69, 74, 75.

Anjelovi v Pergame

17, 18. Aké modlárske uctievanie bolo rozšírené v Pergame a čo hrozilo tomu, kto sa na ňom odmietol zúčastniť?

¹⁷ Zbor v Pergame dostal pochvalu i usmernenie. (Čítaj Zjavenie 2:12–17.) Pergamon sa nachádzal asi 50 kilometrov severne od Smyrny a bol presiaknutý pohanským náboženstvom. Zrejme práve sem utiekli z Babylona chaldejskí mágovia (astrológovia). Mnoho chorých prichádzalo do známeho pergamského chrámu Asklépia, falošného boha lekárstva. Keďže tu boli aj tri chrámy zasvätené uctievaniu cézara Augusta, Pergamon bol považovaný za „hlavné centrum kultu cézara v ranom období ríše“. — Encyclopædia Britannica, 1959, 17. zväzok, strana 507.

¹⁸ V Pergame sa nachádzal oltár zasvätený Diovi. Toto mesto bolo tiež známe uctievaním ľudí, za ktorým stál Diabol. Nie div, že Ježiš povedal, že zbor v tomto meste býva tam, kde je „Satanov trón“! Kresťanovi, ktorý neochvejne podporoval Jehovovu zvrchovanosť a odmietol uctievať cézara, hrozila smrť. Svet je doteraz v moci Diabla a posvätná úcta sa dnes preukazuje štátnym symbolom. (1. Jána 5:19) Od prvého storočia až dodnes bolo veľa verných kresťanov umučených podobne ako Antipas, o ktorom Kristus povedal, že je to ‚jeho verný svedok, ktorý bol zabitý tam [v Pergame]‘. Na takýchto verných služobníkov Jehova Boh a Ježiš Kristus istotne nezabudnú. — 1. Jána 5:21.

19. Čo urobil Balaam a na čo si dnes musia všetci kresťania dávať pozor?

¹⁹ Kristus hovoril aj o ‚učení Balaama‘. Falošný prorok Balaam, chamtivý po zisku, sa snažil prekliať Izrael. Keď Boh zmenil Balaamovu kliatbu na požehnanie, Balaam spolu  s moábskym kráľom Balakom vymysleli plán, ktorým zviedli mnohých Izraelitov k modlárstvu a sexuálnej nemravnosti. Kresťanskí starší by sa dnes mali rovnako pevne zastávať spravodlivosti ako Pinchas, ktorý zasiahol proti Balaamovým intrigám. (4. Mojžišova 22:1–25:15; 2. Petra 2:15, 16; Júda 11) Pravdaže, všetci kresťania si musia dávať pozor na modlárstvo a nesmú pripustiť, aby sexuálna nemravnosť prenikla do zboru. — Júda 3, 4.

20. Čo by mal urobiť kresťan, ktorý sa začína zaoberať odpadlíckymi názormi?

²⁰ Zbor v Pergame bol vo veľkom nebezpečenstve, pretože trpel vo svojom strede „takých, ktorí sa... pridržiavajú učenia Mikulášovej sekty“. Kristus tomuto zboru povedal: „Rob pokánie. Ak nie, prídem rýchlo k tebe a budem s nimi bojovať dlhým mečom svojich úst.“ Sektári chcú kresťanom spôsobiť duchovnú škodu a tí, ktorí podporujú rozdelenia a sekty, nezdedia Božie Kráľovstvo. (Rimanom 16:17, 18; 1. Korinťanom 1:10; Galaťanom 5:19–21) Pokiaľ sa niektorý kresťan začína v mysli zaoberať odpadlíckymi názormi a chce ich šíriť ďalej, nech pamätá na Kristovu výstrahu! Ak sa chce vyhnúť katastrofe, mal by robiť pokánie a hľadať duchovnú pomoc u starších zboru. (Jakub 5:13–18) Musí konať okamžite, pretože Ježiš rýchlo prichádza vykonať rozsudok.

21, 22. Komu je dovolené jesť zo „skrytej manny“ a čo to symbolizuje?

²¹ Verní pomazaní kresťania a ich lojálni spoločníci sa nemusia báť prichádzajúceho súdu. Všetkých, ktorí dbajú na Ježišove rady vyslovené pod vedením Božieho svätého ducha, čakajú požehnania. Napríklad pomazaným, ktorí zvíťazia nad svetom, bude dovolené jesť zo „skrytej manny“ a dostanú „biely kamienok“, na ktorom bude napísané „nové meno“.

²² Počas 40-ročného putovania Izraelitov v pustatine im Boh zaobstaral ako pokrm mannu. Niečo z tohto ‚chleba‘ bolo uchované v zlatom krčahu, ktorý bol uložený v truhle zmluvy. Táto manna bola teda skrytá v Najsvätejšej svätostánku, kde zázračné svetlo symbolizovalo Jehovovu prítomnosť. (2. Mojžišova 16:14, 15, 23, 26, 33; 26:34; Hebrejom 9:3, 4) Zo skrytej manny nebolo nikomu dovolené jesť. Ale Ježišovi pomazaní nasledovníci pri vzkriesení získavajú nesmrteľnosť, čo symbolizuje jedenie „skrytej manny“. — 1. Korinťanom 15:53–57.

23. Čo symbolizuje „biely kamienok“ a „nové meno“?

²³ Na rímskych súdoch prinášal čierny kamienok odsúdenie, zatiaľ čo biely znamenal zbavenie viny. To, že Ježiš dá pomazaným kresťanom, ktorí zvíťazili, „biely kamienok“, znázorňuje, že ich posúdi ako nevinných, rýdzich a čistých. Keďže Rimania používali kamienky aj ako vstupenky na významné udalosti, „biely kamienok“ môže predstavovať tiež to, že pomazaní sa budú môcť zúčastniť v nebesiach na Baránkovej svadbe. (Zjavenie 19:7–9) „Nové meno“ zjavne symbolizuje to, že pomazaní budú mať výsadu byť Ježišovými spoludedičmi nebeského Kráľovstva. To všetko je veľmi povzbudzujúce tak pre pomazaných, ako aj pre ich spoločníkov v službe Jehovovi, ktorí majú nádej na život v pozemskom raji.

24. Aký postoj by sme mali zaujať k odpadlíctvu?

²⁴ Je múdre pamätať na hrozbu, ktorú predstavovali odpadlíci pre zbor v Pergame. Ak  duchovné blaho nášho zboru ohrozuje podobné nebezpečenstvo, je dôležité, aby sme odpadlíctvo nekompromisne odmietli a ďalej chodili v pravde. (Ján 8:32, 44; 3. Jána 4) Keďže falošní učitelia či jednotlivci s odpadlíckymi sklonmi môžu skaziť celý zbor, musíme s rozhodnosťou odporovať odpadlíckemu vplyvu a nikdy nedovoliť, aby nám prehováranie zo strany skazených zabránilo poslúchať pravdu. — Galaťanom 5:7–12; 2. Jána 8–11.

25. Ktoré Kristove posolstvá si rozoberieme v nasledujúcom článku?

²⁵ Pochvaly i rady od osláveného Ježiša Krista adresované trom zo siedmich zborov v Malej Ázii nás skutočne vedú k zamysleniu. Ježiš, vedený svätým duchom, však mal ešte veľa čo povedať aj štyrom ďalším zborom. Tieto posolstvá určené zboru v Tyatíre, Sardách, Filadelfii a Laodicei si rozoberieme v nasledujúcom článku.

Ako by si odpovedal?

• Prečo by sme mali venovať pozornosť tomu, čo hovorí Kristus zborom?

• Ako môžeme prispieť k oživeniu lásky, ktorú mal zbor na začiatku?

• Prečo možno povedať, že chudobní kresťania v starovekej Smyrne boli v skutočnosti bohatí?

• Ako by sme sa mali pozerať na odpadlícke zmýšľanie, keď uvažujeme o situácii v pergamskom zbore?

[Študijné otázky]

[Mapa na strane 10]

(Úplný, upravený text — pozri publikáciu)

GRÉCKO

MALÁ ÁZIA

Efez

Smyrna

Pergamon

Tyatíra

Sardy

Filadelfia

Laodicea

[Obrázok na strane 12]

„Veľký zástup“ sa bude tešiť zo života v pozemskom raji

[Obrázky na strane 13]

Prenasledovaní kresťania víťazia nad svetom