Má pre nás význam Noachov lodný denník?

KEĎ Ježiš predpovedal znamenie svojej prítomnosti a záveru systému vecí, povedal: „Ako boli Noachove dni, práve taká bude aj prítomnosť Syna človeka.“ ​(Matúš 24:3, 37) Z Ježišovho proroctva teda vyplýva, že to, čo sa deje v našich dňoch, je paralelou udalostí v Noachovej dobe. Spoľahlivá a presná správa o udalostiach za Noachových dní má teda pre nás veľkú hodnotu.

Je Noachov „lodný denník“ naozaj taký cenný? Existujú dôkazy, že je to spoľahlivý historický dokument? Dá sa zistiť, kedy nastala potopa?

Kedy nastala potopa?

Biblia poskytuje presný chronologický záznam udalostí, ktorý nás privádza až na začiatok ľudskej histórie. V 1. Mojžišovej 5:1–29 nachádzame rodokmeň siahajúci od stvorenia prvého človeka, Adama, až po narodenie Noacha. Potopa sa začala „v šesťstom roku Noachovho života“. — 1. Mojžišova 7:11.

Na určenie začiatku potopy potrebujeme nejaký východiskový dátum. To znamená, že výpočet musíme začať od dátumu, ktorý je uznávaný svetskou históriou a zároveň zodpovedá konkrétnej udalosti v Biblii. Z takéhoto východiskového bodu môžeme výpočtami určiť dátum začiatku potopy podľa gregoriánskeho kalendára, ktorý sa dnes bežne používa.

Jedným takým dátumom je rok 539 pred n. l., keď perzský kráľ Cýrus dobyl Babylon. K svetským zdrojom, ktoré sa zmieňujú o čase jeho vlády, patria babylonské tabuľky a spisy Diodora, Africana, Eusebia a Ptolemaia. Na základe Cýrovho výnosu ostatok Židov odišiel z Babylona a vrátil sa do svojej domoviny v roku 537 pred n. l. Tým sa skončilo 70-ročné obdobie spustošenia Judska. Z biblického záznamu teda vyplýva, že toto obdobie sa začalo v roku 607 pred n. l. Keď do tohto výpočtu zahrnieme obdobie sudcov a izraelských kráľov, zistíme, že Izraeliti vyšli z Egypta v roku 1513 pred n. l. Biblická chronológia nás vedie o ďalších 430 rokov späť, do roku 1943 pred n. l., keď bola uzavretá zmluva s Abrahámom. Potom treba vziať do úvahy čas narodenia a dĺžku života Téracha, Náchora, Serúga, Reua, Pélega, Ebera, Šelaha, ako aj Arpachšada, ktorý sa narodil „dva roky po potope“. (1. Mojžišova 11:10–32) Tak vypočítame, že potopa sa začala v roku 2370 pred n. l. *

Začína pršať

Skôr než sa pozrieme na udalosti Noachových dní, bude užitočné prečítať si 1. Mojžišovu od 7. kapitoly 11. verša po 8. kapitolu 4. verš. Tu sa o začiatku potopy píše: „V šesťstom roku Noachovho života [v roku 2370 pred n. l.], v druhom mesiaci, sedemnásteho dňa mesiaca, v ten deň sa prevalili všetky žriedla ohromnej vodnej hlbiny a otvorili sa nebeské stavidlá.“ — 1. Mojžišova 7:11.

 Noach rozdelil rok na 12 mesiacov po 30 dní. V staroveku sa prvý mesiac v roku začínal približne v polovici dnešného septembra. Vody potopy sa začali na zem liať v „druhom mesiaci, sedemnásteho dňa mesiaca“ a pršalo 40 dní a 40 nocí v priebehu novembra a decembra roku 2370 pred n. l.

V súvislosti s potopou tiež čítame: „Vody zaplavovali zem stopäťdesiat dní... A vody začali ustupovať zo zeme, postupne ustupovali; a na konci stopäťdesiatich dní vôd ubudlo. A v siedmom mesiaci, sedemnásteho dňa mesiaca, koráb spočinul na vrchoch Araratu.“ ​(1. Mojžišova 7:24–8:4) Teda od času, keď vody pokryli zem, do času, keď začali ustupovať, uplynulo 150 dní, čiže päť mesiacov. Z toho vyplýva, že koráb spočinul na vrchoch Araratu v apríli roku 2369 pred n. l.

Teraz bude vhodné prečítať si 1. Mojžišovu 8:5–17. Vrcholky vrchov sa objavili takmer o dva a pol mesiaca (73 dní), „v desiatom mesiaci [v júni], prvého v mesiaci“. (1. Mojžišova 8:5) * O ďalšie tri mesiace (90 dní) — v Noachovom „šesťsto prvom roku, v prvom mesiaci, prvý deň mesiaca“, čiže asi v polovici septembra 2369 pred n. l. — Noach odstránil kryt korábu. Uvidel, „že povrch zeme bol vysušený“. (1. Mojžišova 8:13) O ďalší mesiac a 27 dní (57 dní), „v druhom mesiaci, v dvadsiatom siedmom dni mesiaca“, čiže v polovici novembra 2369 pred n. l., „zem obschla“. Noach a jeho rodina nato vyšli z korábu na suchú zem. To znamená, že v korábe strávili jeden lunárny rok a desať dní (370 dní). — 1. Mojžišova 8:14.

Čo dokazuje tento presný záznam o udalostiach, detailoch a časových údajoch? Dokazuje to, že hebrejský prorok Mojžiš, ktorý  napísal 1. Mojžišovu na základe získaných záznamov, predkladá fakty, nie mýtický príbeh. Potopa má teda veľký význam aj pre nás dnes.

Ako sa iní biblickí pisatelia pozerali na potopu?

Okrem správy v 1. Mojžišovej sa v Biblii nachádza veľa ďalších zmienok o Noachovi a potope. Napríklad:

1. Zapisovač Ezdráš zahrnul Noacha a jeho synov (Sema, Chama a Jafeta) do rodokmeňa izraelského národa. — 1. Paralipomenon 1:4–17.

2. Lekár Lukáš, pisateľ evanjelia, zahrnul Noacha do zoznamu predkov Ježiša Krista. — Lukáš 3:36.

3. Apoštol Peter sa v liste spolukresťanom viackrát zmieňuje o potope. — 2. Petra 2:5; 3:5, 6.

4. Apoštol Pavol hovorí o veľkej viere, ktorú prejavil Noach, keď postavil koráb na záchranu svojej domácnosti. — Hebrejom 11:7.

Nie je z toho zrejmé, že títo inšpirovaní biblickí pisatelia prijímali správu o potope z 1. Mojžišovej? Všetci ju nesporne považovali za skutočnú udalosť.

Ježiš a potopa

Ježiš Kristus žil už predtým, než sa narodil ako človek. (Príslovia 8:30, 31) Počas potopy žil v nebesiach ako duchovný tvor. Preto nám Ježiš ako očitý svedok dáva ten najmocnejší dôkaz o Noachovi a potope. Povedal:  „Ako boli Noachove dni, práve taká bude aj prítomnosť Syna človeka. Lebo akí boli v tých dňoch pred potopou, keď jedli a pili, muži sa ženili a ženy sa vydávali, až do dňa, keď Noach vstúpil do korábu; a nevšimli si, kým neprišla potopa a všetkých ich nezmietla, taká bude prítomnosť Syna človeka.“ — Matúš 24:37–39.

Upozorňoval by nás Ježiš na prichádzajúci koniec tohto systému na základe nejakého mýtického príbehu? Určite nie! Sme presvedčení, že poukázal na skutočný príklad vykonania božského súdu nad zlými. Hoci mnohí vtedy prišli o život, útechu môžeme čerpať zo skutočnosti, že Noach a jeho rodina boli v čase potopy zachránení.

„Noachove dni“ majú veľký význam pre tých, ktorí žijú dnes, v čase ‚prítomnosti Syna človeka‘, Ježiša Krista. Keď čítame podrobnú správu o celosvetovej potope, ktorú zaznamenal Noach, môžeme si byť istí, že je to spoľahlivý historický dokument. A táto božsky inšpirovaná správa v 1. Mojžišovej je pre nás veľmi cenná. Tak ako Noach, jeho synovia a ich manželky uverili v Boží prostriedok na záchranu, podobne aj my dnes môžeme získať Jehovovu ochranu na základe viery v Ježišovu výkupnú obeť. (Matúš 20:28) Navyše môžeme mať nádej, že práve tak ako Noach s rodinou prežil potopu, ktorá znamenala koniec bezbožného sveta v tom čase, aj my môžeme prežiť koniec tohto zlého systému.

[Poznámky pod čiarou]

[Rámček na strane 5]

Naozaj žili tak dlho?

„VŠETKY Noachove dni dosiahli deväťstopäťdesiat rokov, a zomrel.“ ​(1. Mojžišova 9:29) Noachov starý otec Matuzalem žil 969 rokov — čo je najdlhší zaznamenaný vek človeka. Priemerná dĺžka života počas desiatich generácií od Adama po Noacha bola vyše 850 rokov. (1. Mojžišova 5:5–31) Naozaj vtedy ľudia žili tak dlho?

Božie pôvodné predsavzatie bolo, aby ľudia žili večne. Prvý človek, Adam, bol vytvorený s vyhliadkou, že ak bude poslušný Bohu, jeho život sa nikdy neskončí. (1. Mojžišova 2:15–17) Ale Adam neposlúchol Boha a stratil túto možnosť. Po 930 rokoch života sa Adam nakoniec vrátil do zeme, z ktorej bol vzatý. (1. Mojžišova 3:19; 5:5) Toto dedičstvo hriechu a smrti odovzdal celému svojmu potomstvu. — Rimanom 5:12.

Ale ľudia v tom čase boli predsa len bližšie k Adamovej pôvodnej dokonalosti a to bol zjavne dôvod, prečo sa tešili z dlhšieho života ako tí, ktorí sa narodili neskôr. Preto sa dĺžka ľudského života v období pred potopou približovala k tisíc rokom, ale po potope sa značne skrátila. Napríklad Abrahám žil už iba 175 rokov. (1. Mojžišova 25:7) A asi 400 rokov po smrti tohto verného patriarchu prorok Mojžiš napísal: „Dní našich rokov je sedemdesiat rokov; a ak je ich v dôsledku zvláštnej sily osemdesiat rokov, predsa sa pridŕžajú ťažkostí a vecí, ktoré škodia.“ ​(Žalm 90:10) To isté možno povedať o dĺžke života aj dnes.

[Časová os/obrázky na stranách 6, 7]

Od vydania Cýrovho výnosu o prepustení Židov z vyhnanstva po potopu v Noachových dňoch

537 Cýrov výnos *

539 Dobytie Babylona perzským

kráľom Cýrom

68 rokov

607 Začiatok 70-ročného

spustošenia Judska

906-ročné obdobie

vodcov, sudcov

a izraelských kráľov

1513 Vyjdenie z Egypta

430 rokov 430-ročné obdobie pobytu synov

Izraela v Egypte a Kanaane

(2. Mojžišova 12:40, 41)

1943 Začiatok platnosti abrahámovskej

zmluvy

205 rokov

2148 Narodenie Téracha

222 rokov

2370 Začiatok potopy

[Poznámka pod čiarou]