Mení sa vzťah ľudí k charite?

PO ÚTOKOCH z 11. septembra 2001 v New Yorku a Washingtone, D. C., prejavila verejnosť pozoruhodnú podporu obetiam tejto tragédie. Charitatívne organizácie dostali záplavu darov v hodnote 2,7 miliardy dolárov, ktoré mali pomôcť postarať sa o rodiny obetí. Ľudia boli šokovaní rozsahom spustošenia a všetci chceli nejako pomôcť.

No tento postoj sa u niektorých ľudí veľmi rýchlo zmenil, keď sa objavili obvinenia, že popredné dobročinné spolky spreneverili darované prostriedky. Veľké pobúrenie vyvolala správa o tom, že jedna veľká charitatívna organizácia mala v úmysle ponechať si takmer polovicu z 546 miliónov dolárov, ktoré prijala na pomoc obetiam, a použiť tieto peniaze na iné účely. Hoci táto organizácia neskôr zmenila svoj zámer a ospravedlnila sa, jedna reportérka poznamenala: „Kritici považujú tento krok za oneskorený a nedostatočný na to, aby obnovil dôveru“, ktorej sa organizácia tešila pred útokmi. A čo vy? Bola aj vaša dôvera k charite v poslednom čase otrasená?

Konanie dobra alebo mrhanie prostriedkami?

Obyčajne sa považuje za chvályhodné, ak niekto prispieva na charitu. No nie každý sa na to tak pozerá. Pred viac ako 200 rokmi anglický esejista Samuel Johnson napísal: „Keď dáte peniaze ľuďom ako odmenu za ich prácu, máte väčšiu istotu, že konáte dobro, než keby ste peniaze dali čisto na dobročinné účely.“ Dnes majú niektorí ľudia podobné výhrady. Správy o prípadoch zneužitia darovaných prostriedkov príliš nezvyšujú dôveru verejnosti k charitatívnym organizáciám. Uvažujme o dvoch nedávnych prípadoch.

Riaditeľ jednej náboženskej charitatívnej organizácie v San Franciscu bol zbavený funkcie po tom, čo tejto organizácii údajne poslal faktúry na zaplatenie osobných výdavkov. Dal si zaplatiť plastickú operáciu a za obdobie dvoch rokov aj účty z reštaurácie, kde týždenne minul 500 dolárov. Organizátori jedného významného benefičného podujatia v Británii, ktoré odvysielala televízia, boli v rozpakoch, keď sa  zistilo, že zo 6,5 milióna libier, ktoré poslali na výstavbu nových sirotincov v Rumunsku, sa postavilo len 12 budov, aj to nekvalitných. Státisíce libier sa stratili nevedno kam. Takéto negatívne správy spôsobili, že niektorí darcovia sú už opatrnejší v tom, akou sumou a komu prispejú.

Dať či nedať?

Bola by však škoda, keby konanie niekoľkých jednotlivcov alebo organizácií potlačilo náš súcit a úprimný záujem o druhých. Biblia hovorí: „Spôsob uctievania, ktorý je čistý a nepoškvrnený zo stanoviska nášho Boha a Otca, je takýto: starať sa o siroty a vdovy v ich súžení.“ ​(Jakub 1:27) Áno, aktívny záujem o chudobných a znevýhodnených je neoddeliteľnou súčasťou kresťanstva.

Napriek tomu sa možno pýtate: ‚Mal by som naďalej prispievať na dobročinnosť, alebo by som sa mal jednoducho snažiť pomáhať osobnými darmi jednotlivcom?‘ Aký spôsob dávania od nás očakáva Boh? Týmito otázkami sa bude zaoberať nasledujúci článok.