Napodobňuj Jehovu, nášho nestranného Boha

„U Boha niet predpojatosti.“ — RIMANOM 2:11.

1, 2. a) Aké bolo Jehovovo predsavzatie vzhľadom na Kanaančanov ako celok? b) Čo urobil Jehova a aké otázky to vyvoláva?

BOL rok 1473 pred n. l. Izrael táboril na moábskych rovinách a pozorne počúval Mojžiša. Ľud stál pred neľahkou úlohou, ktorá ho čakala na druhej strane Jordánu. Mojžiš oznámil Jehovovo predsavzatie dať Izraelu víťazstvo nad siedmimi mocnými kanaanskymi národmi v Zasľúbenej krajine. Povedal: „Jehova, tvoj Boh, ti ich istotne prenechá a porazíš ich.“ Tieto slová boli určite mocným povzbudením! Izrael nemal s týmito národmi uzavrieť žiadnu zmluvu ani im prejaviť priazeň. — 5. Mojžišova 1:1; 7:1, 2.

² Jehova však ušetril jednu rodinu z prvého mesta, na ktoré Izrael zaútočil. Aj obyvatelia ďalších štyroch miest získali Božiu ochranu. Prečo? Čo nás tieto pozoruhodné udalosti spojené s prežitím niektorých Kanaančanov učia o Jehovovi? A ako ho môžeme napodobňovať?

Reakcia na Jehovove slávne skutky

3, 4. Ako správy o víťazstvách Izraela zapôsobili na niektorých obyvateľov Kanaanu?

³ Jehova svoj ľud chránil a bojoval zaň už pred vstupom do Zasľúbenej krajiny počas 40-ročného putovania pustatinou. Južne od Zasľúbenej krajiny Izrael čelil kanaanskemu kráľovi mesta Arád. S Jehovovou pomocou ho Izraeliti pri Chorme porazili. (4. Mojžišova 21:1–3) Neskôr Izrael obišiel edomskú krajinu a putoval na sever až k oblasti severovýchodne od Mŕtveho mora. Na tomto území, ktoré predtým obývali Moábčania, boli teraz Amorejčania. Amorejský kráľ Sichon nedovolil Izraelu prejsť cez svoju krajinu. Pri Jachaci, zrejme severne od údolia bystriny Arnón, došlo k boju a Sichon bol zabitý. (4. Mojžišova 21:23, 24; 5. Mojžišova 2:30–33) Ďalej na sever, v Bázane, vládol nad Amorejčanmi Óg. Hoci to bol obor, proti Jehovovi nemohol obstáť. Pri Edrei bol Óg zabitý. (4. Mojžišova 21:33–35; 5. Mojžišova 3:1–3, 11) Správy o týchto víťazstvách i o vyjdení Izraela z Egypta mocne zapôsobili na niektorých ľudí žijúcich v Kanaane. *

⁴ Keď Izraeliti prešli cez Jordán a vkročili do kanaanskej krajiny, utáborili sa v Gilgale. (Jozua 4:9–19) Neďaleko odtiaľ stálo opevnené mesto Jericho. To, čo Kanaančanka Rachab počula o Jehovových skutkoch, ju podnietilo konať vo viere. Vďaka tomu Jehova ušetril jej život i život tých, ktorí boli s ňou v dome, keď priviedol na Jericho zničenie. — Jozua 2:1–13; 6:17, 18; Jakub 2:25.

5. Čo podnietilo Gibeončanov, aby konali prezieravo?

⁵ Potom Izraeliti postupovali z nížin pri rieke Jordán do hornatej oblasti v centre krajiny. Podľa Jehovových pokynov Jozua v boji proti mestu Ai použil taktiku, pri ktorej časť vojska číhala v zálohe. (Jozua, 8. kapitola) Správa o postupe Izraela podnietila mnohých kanaanskych kráľov, aby sa zhromaždili do vojny. (Jozua 9:1, 2) Obyvatelia  neďalekého chetitského mesta Gibeon však reagovali inak. „Použili lesť,“ píše sa v Jozuovi 9:4 (Evanjelický preklad). Podobne ako Rachab, aj oni počuli o tom, ako Jehova oslobodil svoj ľud z Egypta, a o porážke Sichona a Óga. (Jozua 9:6–10) Gibeončania si uvedomovali, že by bolo márne klásť odpor. A tak v záujme vlastného mesta i ďalších troch blízkych miest — Kefíry, Beerótu a Kirjat-jearimu — poslali k Jozuovi do Gilgala poslov, ktorí predstierali, že sú zo vzdialenej krajiny. Tento plán sa vydaril. Jozua uzavrel s nimi zmluvu, ktorá im zaručovala ochranu. O tri dni Jozua a Izraeliti zistili, že to bola lesť. No keďže Gibeončanom prisahali na Jehovu, zmluvu dodržali. (Jozua 9:16–19) Schvaľoval to Jehova?

6. Aký postoj zaujal Jehova k zmluve, ktorú Jozua uzavrel s Gibeončanmi?

⁶ Gibeončanom bolo dovolené stať sa zberačmi dreva a čerpačmi vody pre Izraelitov, ba dokonca aj „pre Jehovov oltár“ vo svätostánku. (Jozua 9:21–27) Navyše, keď sa päť amorejských kráľov zhromaždilo do vojny proti Gibeončanom, Jehova zázračne zasiahol. Ľadovec zabil viac nepriateľov než Jozuove oddiely. Jehova dokonca vypočul Jozuovu prosbu o to, aby slnko a mesiac zostali nehybné, kým nedovŕši víťazstvo. Jozua povedal: „Žiaden deň nebol taký ako ten, ani pred ním, ani po ňom, v ktorom Jehova počúval hlas muža, lebo Jehova sám bojoval za Izrael.“ — Jozua 10:1–14.

7. Ako sa v prípade niektorých Kanaančanov ukázalo ako pravdivé to, čo neskôr vyjadril Peter?

⁷ Kanaančanka Rachab a jej rodina, ako aj Gibeončania mali bázeň pred Jehovom a v súlade s tým aj konali. To, čo sa stalo v ich prípade, je jasným dôkazom pravdivosti slov, ktoré neskôr vyslovil kresťanský apoštol Peter: „Boh nie je predpojatý, ale v každom národe je mu prijateľný ten, kto sa ho bojí a koná spravodlivosť.“ — Skutky 10:34, 35.

Zaobchádzanie s Abrahámom a s Izraelom

8, 9. Ako sa prejavila Jehovova nestrannosť v zaobchádzaní s Abrahámom a s izraelským národom?

⁸ Učeník Jakub upriamil pozornosť na Božiu nezaslúženú láskavosť, ktorá sa prejavila v zaobchádzaní s Abrahámom a jeho potomstvom. Abrahám sa stal ‚Jehovovým priateľom‘ na základe viery, nie na základe svojho etnického pôvodu. (Jakub 2:23) Abrahámova viera a láska k Jehovovi priniesla požehnania aj jeho potomkom. (2. Paralipomenon 20:7) Jehova mu sľúbil: „Istotne ťa požehnám a istotne rozmnožím tvoje semeno ako nebeských hviezd a ako zrniek piesku, ktoré sú na morskom brehu.“ Ale všimni si sľub v nasledujúcom verši: „Prostredníctvom tvojho semena sa budú určite žehnať všetky národy zeme.“ — 1. Mojžišova 22:17, 18; Rimanom 4:1–8.

⁹ Jehova rozhodne neprejavil straníckosť, ale svojím zaobchádzaním s Izraelom ukázal, čo môže urobiť pre tých, ktorí ho poslúchajú. Bolo to tiež ukážkou toho, ako Jehova prejavuje vernú lásku voči svojim  oddaným služobníkom. Hoci Izrael bol Jehovovým „zvláštnym majetkom“, neznamenalo to, že Boh neprejaví priazeň nikomu inému. (2. Mojžišova 19:5; 5. Mojžišova 7:6–8) Je pravda, že Jehova vykúpil Izrael z egyptského otroctva a potom vyhlásil: „Zo všetkých rodov zeme poznám jedine vás.“ Ale prostredníctvom proroka Ámosa i ďalších prorokov predložil úžasnú vyhliadku aj ľuďom zo ‚všetkých národov‘. — Ámos 3:2; 9:11, 12; Izaiáš 2:2–4.

Ježiš, nestranný Učiteľ

10. Ako Ježiš napodobňoval svojho Otca v prejavovaní nestrannosti?

¹⁰ Ježiš, ktorý je presným znázornením svojho Otca, napodobňoval Jehovovu nestrannosť počas celej svojej pozemskej služby. (Hebrejom 1:3) Jeho hlavným cieľom v tom čase bolo hľadať ‚stratené ovce domu Izraela‘. No keď sa mu naskytla možnosť, vydal svedectvo aj Samaritánke. (Matúš 15:24; Ján 4:7–30) Vykonal tiež zázrak na žiadosť istého dôstojníka, ktorý zjavne nebol Žid. (Lukáš 7:1–10) Teda hoci Ježiš dával stále najavo lásku k Božiemu ľudu, neváhal vykonať aj takéto skutky. Aj Ježišovi učeníci zvestovali široko-ďaleko. Ukázalo sa, že rozhodujúcim činiteľom v tom, či niekto získa Jehovovo požehnanie, nie je národnosť, ale postoj srdca. Pokorní ľudia úprimného srdca, ktorí boli hladní po pravde, reagovali na dobré posolstvo o Kráľovstve. Naproti tomu pyšní, povýšeneckí ľudia pohŕdali Ježišom i jeho posolstvom. Ježiš vyhlásil: „Verejne ťa chválim, Otče, Pane neba a zeme, lebo si starostlivo skryl tieto veci pred múdrymi a vzdelanými a zjavil si ich dojčatám. Áno, ó, Otče, lebo si schválil také počínanie.“ ​(Lukáš 10:21) Keď zaobchádzame s druhými na základe lásky a viery, konáme nestranne a môžeme mať istotu, že práve také konanie Jehova schvaľuje.

11. Ako sa nestrannosť prejavovala v ranom kresťanskom zbore?

¹¹ V ranom kresťanskom zbore si boli Židia i Nežidia rovní. „Sláva a česť a pokoj každému, kto koná dobro,“ povedal Pavol, „najprv Židovi, a tiež Grékovi. Lebo u Boha niet predpojatosti.“ * (Rimanom 2:10, 11) O tom, či títo ľudia budú mať úžitok z Jehovovej nezaslúženej láskavosti, nerozhodoval etnický pôvod, ale ich reakcia na to, čo sa dozvedeli o Jehovovi a o vyhliadkach na základe výkupnej obete jeho Syna, Ježiša. (Ján 3:16, 36) Pavol napísal: „Židom nie je ten, kto ním je navonok, ani obriezka nie je to, čo je navonok na tele. Ale ten je Žid, kto je ním vnútri, a jeho obriezka je obriezka srdca duchom, a nie písaným zákonníkom.“ Potom Pavol použil slovnú hračku, pričom sa zameral na význam slova „Žid“ ​(čiže „z Júdu“, čo znamená chválený), keď povedal: „Jeho chvála nepochádza od ľudí, ale od Boha.“ ​(Rimanom 2:28, 29) Teda Jehova chváli ľudí nestranne. Robíme to aj my?

12. Akú vyhliadku predkladá Zjavenie 7:9 a komu?

¹² Neskôr apoštol Ján videl vo videní verných pomazaných kresťanov, ktorí boli opísaní ako duchovný národ pozostávajúci zo 144 000 „zapečatených z každého kmeňa synov Izraela“. Potom Ján uvidel „veľký zástup... zo všetkých národov a kmeňov a ľudí a jazykov, stojaci pred trónom a pred Baránkom, oblečený v bielych rúchach; a v ich rukách boli palmové ratolesti“. (Zjavenie 7:4, 9) Teda príslušníkom žiadnej etnickej či jazykovej skupiny nie je odopretá možnosť stať sa členmi dnešného kresťanského zboru. Ľuďom každého pôvodu je predložená vyhliadka, že prežijú prichádzajúce „veľké súženie“ a budú môcť piť z ‚prameňov vôd života‘ v novom svete. — Zjavenie 7:14–17.

 Pozitívne výsledky

13–15. a) Ako môžeme prekonať rasové či kultúrne rozdiely? b) Uveď príklady toho, aký úžitok môže priniesť priateľské správanie.

¹³ Jehova nás veľmi dobre pozná, ako dobrý otec pozná svoje deti. Podobne ak sa my zaujímame o kultúrne zázemie a prostredie, z ktorého druhí pochádzajú, dokážeme ich dobre pochopiť a rozdiely medzi nami sú pre nás už nepodstatné. Etnické bariéry padajú a posilňujú sa putá priateľstva a lásky. Naša jednota sa upevňuje. (1. Korinťanom 9:19–23) Jasne to vidieť na misionároch, ktorí slúžia v zahraničí. Misionári sa zaujímajú o tamojších ľudí a rýchlo zapadnú do miestnych zborov. — Filipanom 2:4.

¹⁴ Pozitívne účinky nestrannosti sa výrazne prejavujú v mnohých krajinách. Aklilu, ktorý prišiel do Londýna z Etiópie, sa cítil veľmi osamelý. Jeho pocit osamelosti ešte zhoršoval fakt, že ľudia tu vo všeobecnosti nie sú voči cudzincom veľmi priateľskí, čo je problémom aj iných miest súčasnej Európy. Keď však Aklilu navštívil kresťanské zhromaždenie v sále Kráľovstva Jehovových svedkov, zažil niečo celkom iné. Svedkovia ho privítali a čoskoro sa tam cítil ako doma. Jeho ocenenie pre Stvoriteľa sa prehlbovalo a robil rýchle pokroky. Zakrátko už hľadal príležitosti deliť sa o dobré posolstvo s inými v tej oblasti. Raz sa ho jeden brat pri spolupráci v službe opýtal, aký má cieľ. Aklilu pohotovo odpovedal, že jedného dňa by chcel byť časťou zboru, ktorý bude hovoriť jeho jazykom, amharčinou. Keď sa o tom dozvedeli starší miestneho zboru, s radosťou zorganizovali verejnú biblickú prednášku v Akliluovom rodnom jazyku. Na pozvanie zareagovali mnohí cudzinci i miestni bratia a prišli podporiť toto prvé verejné zhromaždenie v amharčine konané vo Veľkej Británii. Dnes sú Etiópčania i ďalší v tejto oblasti zjednotení v prekvitajúcom amharsky hovoriacom zbore. Mnohí z nich zistili, že im nič nebráni zaujať postoj na Jehovovej strane, a dali sa pokrstiť. — Skutky 8:26–36.

¹⁵ Praví kresťania pochádzajú z rôzneho prostredia a majú rôzne osobnosti. To nie je dôvod ani na pocit nadradenosti, ani menejcennosti. Sú jednoducho rozdielni. Napríklad pri krste novooddaných Jehovových služobníkov na ostrove Malta bolo možné vidieť búrlivé prejavy radosti miestnych maltských svedkov i slzy radosti v očiach návštevníkov z Británie. Obe skupiny prejavili svoje pocity, hoci každá iným spôsobom, a ich silná láska k Jehovovi upevnila putá kresťanskej jednoty. — Žalm 133:1; Kolosanom 3:14.

Prekonávanie predsudkov

16–18. Porozprávaj skúsenosť, ako niekto v kresťanskom zbore prekonal predsudky.

¹⁶ Čím viac si prehlbujeme lásku k Jehovovi a k našim kresťanským bratom, tým lepšie  dokážeme napodobňovať Jehovu v jeho pohľade na druhých. To nám umožňuje prekonať akékoľvek predsudky, ktoré sme azda mali voči nejakému národu, rase či kultúre. Zamyslime sa napríklad nad skúsenosťou Alberta, ktorý slúžil počas druhej svetovej vojny v britskej armáde. V roku 1942 ho pri obsadení Singapuru zajali Japonci. Neskôr strávil asi tri roky prácou na výstavbe „železnice smrti“ blízko známeho mosta cez rieku Kwai. Keď bol na konci vojny prepustený, vážil iba 32 kilogramov, mal zlomenú čeľusť a nos a trpel dyzentériou, dermatofytózou a maláriou. Tisíce jeho spoluväzňov dopadli ešte horšie a mnohí ani neprežili. Ukrutnosti, ktoré Albert zažil, spôsobili, že keď sa v roku 1945 vrátil domov, bol zatrpknutý a nechcel mať nič spoločné s Bohom ani s náboženstvom.

¹⁷ Albertova manželka Irene sa stala Jehovovou svedkyňou. Keďže Albert jej chcel urobiť radosť, niekoľkokrát navštívil zhromaždenie miestneho zboru Jehovových svedkov. Mladý kresťan menom Paul, ktorý slúžil celým časom, Alberta navštívil a ponúkol mu, že s ním bude študovať Bibliu. Albert si zakrátko uvedomil, že Jehova hodnotí ľudí podľa toho, čo je v ich srdci. Albert oddal svoj život Jehovovi a dal sa pokrstiť.

¹⁸ Paul sa neskôr presťahoval do Londýna, naučil sa po japonsky a spojil sa s japonsky hovoriacim zborom. Keď sa chystal vziať istých svedkov z Japonska na návštevu svojho predošlého zboru, tamojší bratia si spomenuli na Albertove silné predsudky voči Japoncom. Odvtedy, čo sa Albert vrátil do Británie, vyhýbal sa stretnutiam s kýmkoľvek z Japonska, a tak sa bratia obávali, ako zvládne túto situáciu. No ich obavy boli zbytočné — Albert prijal návštevníkov s bezvýhradnou bratskou náklonnosťou. — 1. Petra 3:8, 9.

„Rozšírte sa“

19. Aká Pavlova rada nám pomôže, ak máme akýkoľvek sklon k straníckosti?

¹⁹ „Prejavovať predpojatosť nie je dobré,“ napísal múdry kráľ Šalamún. (Príslovia 28:21) Je ľahké cítiť náklonnosť k tým,  ktorých dobre poznáme. Niekedy však máme sklon prejavovať malý záujem o tých, ktorých až tak dobre nepoznáme. Ale u Jehovových služobníkov taká straníckosť nie je vhodná. Istotne všetci urobíme dobre, ak si vezmeme k srdcu Pavlovu jasnú radu ‚rozšíriť sa‘ — áno, rozšíriť sa v láske k spolukresťanom z rôzneho prostredia. — 2. Korinťanom 6:13.

20. V akých oblastiach života by sme mali napodobňovať Jehovu, nášho nestranného Boha?

²⁰ Či už máme výsadu nebeského povolania, alebo máme vyhliadku žiť navždy na zemi, naša nestrannosť nám umožňuje tešiť sa z jednoty jedného stáda pod vedením jedného Pastiera. (Efezanom 4:4, 5, 16) Ak sa budeme usilovať napodobňovať Jehovu, nášho nestranného Boha, pomôže nám to v kresťanskej službe, v rodine i v zbore, áno, v každej oblasti nášho života. Ako? O tom bude hovoriť nasledujúci článok.

[Poznámky pod čiarou]

Ako by si odpovedal?

• Ako Jehova prejavil nestrannosť v prípade Rachab a Gibeončanov?

• Ako Ježiš prejavoval nestrannosť pri svojom vyučovaní?

• Čo nám pomôže prekonať akékoľvek kultúrne či rasové predsudky?

[Študijné otázky]

[Obrázok na strane 13]

Izrael začína dobývať Kanaan

[Obrázok na strane 15]

Ježiš neváhal vydať svedectvo Samaritánke

[Obrázok na strane 16]

Zhromaždenie v amharskom jazyku v Británii

[Obrázok na strane 16]

Láska k Jehovovi pomohla Albertovi prekonať predsudky