Prejsť na článok

Prejsť na obsah

Muži zo skromných pomerov prekladajú Bibliu

Muži zo skromných pomerov prekladajú Bibliu

Muži zo skromných pomerov prekladajú Bibliu

V ROKU 1835 Henry Nott, anglický murár, a kupecký učeň John Davies z Walesu ukončili jeden kolosálny projekt. Po vyše 30 rokoch namáhavej práce dokončili preklad celej Biblie do tahitčiny. Aké prekážky museli títo dvaja muži zo skromných pomerov prekonať? A aké výsledky priniesla ich namáhavá práca, ktorú konali z lásky?

„Veľké obrodenie“

V druhej polovici 18. storočia kázali v Británii na dedinských námestíčkach a v blízkosti baní a tovární členovia protestantského hnutia nazývaného Veľké obrodenie alebo jednoducho Obrodenie. Ich cieľovou skupinou boli ľudia z pracujúcej triedy. Kazatelia Obrodenia nadšene podporovali šírenie Biblie.

Iniciátor tohto hnutia, baptista William Carey, prispel k založeniu Londýnskej misionárskej spoločnosti (LMS), ktorá bola zriadená v roku 1795. LMS školila ľudí, ktorí boli ochotní naučiť sa jazyk domorodcov z oblasti južného Pacifiku a slúžiť tam ako misionári. Cieľom týchto misionárov bolo hlásať evanjelium v miestnom jazyku.

Prvým misionárskym poľom pre LMS bol nedávno objavený ostrov Tahiti. Pre členov Obrodenia boli tieto ostrovy ‚temnými miestami‘ pohanstva, poľami, ktoré boli zrelé na žatvu.

Ľudia zo skromných pomerov vytrvávajú

Na zozbieranie tejto úrody bolo narýchlo vybratých asi 30 chabo pripravených misionárov, ktorí sa nalodili na loď Duff, ktorú kúpila LMS. Zoznam uvádza, že tam boli „štyria vysvätení pastori [bez oficiálneho školenia], šesť tesárov, dvaja obuvníci, dvaja murári, dvaja tkáči, dvaja krajčíri, obchodník, sedlár, sluha, záhradník, lekár, kováč, debnár, výrobca bavlny, klobučník, výrobca látok, stolár, päť žien a tri deti“.

Jedinými pomôckami, ktoré títo misionári mali k dispozícii, aby sa oboznámili s pôvodnými jazykmi Biblie, boli grécko-anglický slovník a Biblia s hebrejským slovníkom. Počas sedemmesačnej plavby sa misionári naučili niekoľko tahitských slov, ktoré zapísali predošlí návštevníci Tahiti, najmä vzbúrenci z lode Bounty. Loď Duff napokon dorazila na Tahiti a 7. marca 1797 misionári vystúpili na breh. No o rok väčšina misionárov stratila odvahu, a preto odišla. Na ostrove ich zostalo iba sedem.

Jedným z týchto siedmich misionárov bol bývalý murár Henry Nott, ktorý mal vtedy iba 23 rokov. Z jeho prvých listov sa dá usúdiť, že mal iba základné vzdelanie. Napriek tomu bolo od začiatku jasné, že má na tahitský jazyk nadanie. Bol opísaný ako úprimný, bezstarostný a sympatický človek.

V roku 1801 bol Nott vybratý, aby učil tahitčinu deviatich nových misionárov. Medzi nimi bol 28-ročný Walesan John Davies, ktorý sa prejavil ako schopný študent a dobrý pracovník miernej a šľachetnej povahy. Zanedlho sa títo dvaja muži rozhodli, že do tahitčiny preložia Bibliu.

Náročná úloha

Ukázalo sa však, že preklad do tahitčiny bude náročnou úlohou, pretože tahitčina ešte nemala písomnú podobu. Misionári sa ju museli naučiť výhradne z toho, čo počuli. Nemali ani slovník, ani učebnicu gramatiky. Zvuky, ktoré sa v tomto jazyku vydávajú pri výdychu a sú prerušované fonetickým rázom, jeho početné za sebou idúce samohlásky (až päť v jednom slove) a zriedkavý výskyt spoluhlások privádzali misionárov do zúfalstva. „Mnohé slová sa skladajú len zo samohlások a každá z nich sa vyslovuje,“ sťažovali sa. Priznali, že nie sú schopní „zachytiť zvukové znenie slov s potrebnou presnosťou“. Mysleli si dokonca, že v slovách počujú hlásky, ktoré tam v skutočnosti neboli!

Niekedy situáciu zhoršovalo to, že niektoré slová boli v tahitčine zakázané, boli tabu, a preto museli byť nahradené. Ďalší problém predstavovali synonymá. Pre slovo „modlitba“ bolo v tahitčine vyše 70 výrazov. Inou prekážkou bola syntax tahitčiny, ktorá je úplne odlišná od anglickej. Napriek týmto ťažkostiam misionári postupne vypracovali zoznam slov, ktoré Davies po 50 rokoch nakoniec vydal ako slovník s 10 000 heslami.

Potom tu bol ešte ďalší problém — písanie v tahitčine. Misionári sa o to pokúšali použitím platného anglického pravopisu. Ale spôsob, akým angličtina používa latinku, sa nehodil pre tahitčinu. Preto nasledovali nekonečné diskusie o fonetike a hláskovaní. Keďže títo misionári boli prvými ľuďmi v Tichom oceáne, ktorí prevádzali jazyk do písomnej podoby, často museli vytvárať nové hláskovanie. Vtedy si ešte neuvedomovali, že ich práca bude neskôr vzorom pre mnohé jazyky južného Pacifiku.

Nedostatok pomôcok, ale hojnosť vynachádzavosti

Prekladatelia mali k dispozícii len niekoľko odborných diel. LMS im odporučila, aby ako podkladový text používali Textus Receptus a preklad King James Version. Nott požiadal LMS, aby mu poslala ďalšie hebrejské a grécke slovníky, ako aj Biblie v týchto dvoch jazykoch. Nie je známe, či tieto knihy niekedy dostal. No Davies dostal niekoľko odborných kníh od priateľov z Walesu. Podľa záznamov mal prinajmenšom grécky slovník, hebrejskú Bibliu, Nový zákon v gréčtine a Septuagintu.

Kazateľská činnosť misionárov neprinášala žiadne výsledky. Hoci misionári boli na Tahiti už 12 rokov, ani jeden z miestnych obyvateľov sa nedal pokrstiť. Neustále občianske vojny napokon prinútili všetkých misionárov okrem odhodlaného Notta, aby utiekli do Austrálie. Nott bol nejaký čas jediným misionárom na Náveterných ostrovoch, ktoré patria do skupiny Ostrovov spoločnosti, ale s kráľom Pomarem II. musel utiecť z Tahiti na neďaleký ostrov Moorea.

To však Nottovu prekladateľskú prácu nezastavilo. Po dvoch rokoch sa Davies z Austrálie vrátil a pripojil sa k Nottovi. Medzitým sa Nott pustil do štúdia gréčtiny a hebrejčiny a úspešne ich zvládol. Začal teda prekladať do tahitčiny niektoré časti Hebrejských Písiem. Vybral biblické pasáže, ktoré mohli domorodci ľahko pochopiť.

Potom v úzkej spolupráci s Daviesom začal prekladať Lukášovo evanjelium, ktoré dokončili v septembri 1814. Nott zostavil preklad, ktorý znel v tahitčine prirodzene, zatiaľ čo Davies tento preklad skontroloval a porovnal s originálnym textom. V roku 1817 sa ich kráľ Pomare II. spýtal, či by on osobne mohol vytlačiť prvú stranu Lukášovho evanjelia. Vytlačil ju na malom ručnom tlačovom stroji, ktorý na ostrov Moorea priviezli misionári. Príbeh o preklade Biblie do tahitčiny by nebol úplný, keby sme sa nezmienili o vernom Tahiťanovi Tuahinem, ktorý bol roky s misionármi a pomáhal im pochopiť jemné odtiene tahitčiny.

Preklad je dokončený

V roku 1819, po šiestich rokoch namáhavej práce, bol dokončený preklad evanjelií, Skutkov apoštolov a Žalmov. Tlač a šírenie týchto biblických kníh uľahčoval tlačový stroj, ktorý so sebou priviezli noví misionári.

Nasledovalo obdobie intenzívneho prekladania, korektúry a revidovania. Po 28 rokoch života na Tahiti Nott v roku 1825 ochorel a LMS mu dovolila, aby sa vrátil späť do Anglicka. Vtedy už bol preklad Gréckych Písiem našťastie takmer dokončený. Nott počas cesty do Anglicka a tiež počas svojho pobytu v Anglicku pokračoval v preklade zvyšných častí Biblie. V roku 1827 sa vrátil na Tahiti. O 8 rokov, v decembri 1835, odložil svoje pisárske brko. Po viac ako 30 rokoch namáhavej práce bol dokončený preklad celej Biblie.

V roku 1836 Nott odcestoval späť do Anglicka, aby v Londýne vytlačil celú tahitskú Bibliu. Dňa 8. mája 1838 rozradostnený Nott daroval kráľovnej Viktórii prvé vydanie tahitskej Biblie. Určite si viete predstaviť, že to bol veľmi dojemný okamih pre tohto bývalého murára, ktorý sa pred 40 rokmi odplavil na lodi Duff na Tahiti a pohrúžil sa do tahitskej kultúry, aby vykonal toto obrovské celoživotné dielo.

O dva mesiace už Nott mieril späť do južného Pacifiku aj s 27 debnami, v ktorých bolo prvých 3000 kópií kompletnej tahitskej Biblie. Po zastávke v Sydney opäť ochorel, ale nesúhlasil, aby vzácny náklad pokračoval v plavbe bez neho. Keď sa zotavil, prišiel v roku 1840 na Tahiti. Obyvateľstvo doslova podniklo „útok“ na jeho náklad, pretože každý chcel dostať tahitskú Bibliu. Nott zomrel v máji 1844 na Tahiti vo veku 70 rokov.

Ďalekosiahly vplyv

Nottovo dielo však pretrvalo. Jeho preklad mal ďalekosiahly vplyv na jazyky Polynézie. Tým, že misionári previedli tahitčinu do písomnej podoby, ju vlastne zachránili. Jeden autor povedal: „Nott zachytil klasickú, gramaticky správnu tahitčinu. Ak sa niekto bude chcieť naučiť čistú tahitčinu, vždy sa bude musieť obrátiť na Bibliu.“ Vytrvalá práca týchto prekladateľov zachránila pred zánikom tisíce slov. O sto rokov neskôr jeden autor povedal: „Pozoruhodná tahitská Biblia od Notta je majstrovským dielom tahitského jazyka — o tom nikto nepochybuje.“

Z tejto významnej práce nemali úžitok len obyvatelia Tahiti. Tahitský preklad Biblie sa stal základom prekladov do iných jazykov južného Pacifiku. Prekladatelia na Cookových ostrovoch a na Samoe ho napríklad použili ako vzor. Jeden prekladateľ vyhlásil: „V podstate som sa držal prekladu pána Notta, ktorý som starostlivo preskúmal.“ Podľa jednej správy vraj iný prekladateľ, ‚keď prekladal jeden z Dávidových žalmov do samojčiny, mal pred sebou hebrejský žaltár a anglický a tahitský preklad‘.

Misionári na Tahiti nasledovali príklad členov Obrodenia v Anglicku a nadšene podporovali gramotnosť. Viac ako sto rokov bola Biblia jedinou knihou dostupnou obyvateľom Tahiti. Stala sa tak dôležitým prvkom tahitskej kultúry.

Jednou z vynikajúcich čŕt Nottovho prekladu Biblie je hojný výskyt Božieho mena v Hebrejských a Gréckych Písmach. Vďaka tomu je dnes Jehovovo meno na Tahiti a priľahlých ostrovoch všeobecne známe. Možno ho vidieť aj na niektorých protestantských kostoloch. No dnes sa Božie meno spája s Jehovovými svedkami a ich horlivou kazateľskou činnosťou, pri ktorej vo veľkej miere používajú tahitskú Bibliu preloženú Nottom a jeho spolupracovníkmi. Námaha, ktorú vynaložili takí prekladatelia ako Henry Nott, nás upozorňuje na to, akí vďační by sme mali byť za Božie Slovo, ktoré je dnes dostupné väčšine ľudstva.

[Obrázky na strane 26]

Prvé preklady Biblie v tahitčine, 1815. Vyskytuje sa v nich Jehovovo meno

Henry Nott (1774–1844), hlavný prekladateľ tahitskej Biblie

[Pramene ilustrácií]

Tahitská Biblia: Copyright the British Library (3070.a.32); Henry Nott a list: Collection du Musée de Tahiti et de ses Îles, Punaauia, Tahiti; katechizmus: S dovolením London Missionary Society Papers, Alexander Turnbull Library, Wellington, New Zealand

[Obrázok na strane 28]

Tahitský a waleský dvojjazyčný katechizmus z roku 1801, v ktorom je Božie meno

[Prameň ilustrácie]

S dovolením London Missionary Society Papers, Alexander Turnbull Library, Wellington, New Zealand

[Obrázok na strane 29]

Protestantský kostol s Jehovovým menom na priečelí, ostrov Huahiné, Francúzska Polynézia

[Prameň ilustrácie]

Avec la permission du Pasteur Teoroi Firipa