Prečo nemôžeme existovať sami

„Dvaja sú lepší ako jeden... keby snáď jeden z nich spadol, druhý môže zdvihnúť svojho spoločníka.“ — Kráľ Šalamún

ŠALAMÚN, kráľ starovekého Izraela, vyhlásil: „Dvaja sú lepší ako jeden, pretože majú dobrú odmenu za svoju tvrdú prácu. Lebo keby snáď jeden z nich spadol, druhý môže zdvihnúť svojho spoločníka. Ale ako to bude s tým, ktorý je sám a padá, keď niet druhého, aby ho zdvihol?“ ​(Kazateľ 4:9, 10) Tento múdry pozorovateľ ľudského správania vyzdvihol, že potrebujeme spoločnosť a že je dôležité neizolovať sa od iných. No nebol to len nejaký ľudský názor. Šalamún bol vedený božskou múdrosťou a vyslovil tieto slová pod Božou inšpiráciou.

Izolovať sa od iných nie je múdre. Ľudia potrebujú jeden druhého. Každý z nás potrebuje posilnenie a pomoc od iných. „Ten, kto sa oddeľuje, bude hľadať svoju vlastnú sebeckú túžbu,“ hovorí jedno biblické príslovie. „Vzbúri sa proti každej praktickej múdrosti.“ ​(Príslovia 18:1) Neprekvapuje teda, že sociológovia povzbudzujú ľudí, aby sa začlenili do nejakej skupiny a prejavovali záujem o iných.

Profesor Robert Putnam odporúča na oživenie spoločenského života okrem iného aj „posilniť vplyv viery“. V tomto ohľade sú príkladom Jehovovi svedkovia, pretože vo svojich zboroch po celej zemi, v ktorých vládne podobná atmosféra ako v rodine, sa tešia z pocitu bezpečia. V súlade so slovami apoštola Petra ‚milujú celé spoločenstvo bratov‘, ktorí majú posvätnú „bázeň pred Bohom“. (1. Petra 2:17) Svedkovia sa od iných ľudí neizolujú, a tak nepociťujú škodlivé účinky izolácie, lebo mnohé činnosti súvisiace s pravým uctievaním si od nich vyžadujú, aby sa venovali druhým a pomáhali im dozvedieť sa pravdu z Božieho Slova, Biblie. — 2. Timotejovi 2:15.

Láska a spoločnosť iných zmenila ich život

Jehovovi svedkovia tvoria zjednotenú organizáciu, v ktorej každý člen zohráva dôležitú úlohu. Zamyslime sa napríklad nad skúsenosťou Miguela, Froylána a Alma Ruth, ktorí sú členmi jednej rodiny v Latinskej Amerike. Narodili sa s poruchou, ktorá postihuje kosti a vedie k istému typu trpaslíčieho vzrastu. Všetci traja sú pripútaní na invalidný vozík. Ako ich život ovplyvnilo to, že sa začali stretávať so svedkami?

 Miguel o tom hovorí: „Prežíval som náročné obdobie, ale keď som sa začal stretávať s Jehovovým ľudom, môj život sa zmenil. Izolovať sa je veľmi nebezpečné. To, že som sa stretával so spoluveriacimi na kresťanských zhromaždeniach a že som každý týždeň mohol byť s nimi, mi veľmi pomohlo.“

Alma Ruth dodáva: „Zažívala som obdobia hlbokej depresie; bola som veľmi skľúčená. Ale keď som spoznala Jehovu, pochopila som, že k nemu môžem mať blízky vzťah. Tento vzťah sa stal tým najdrahším, čo mám. Rodina nás veľmi podporovala a to nás ešte viac stmelilo.“

Otec s láskou učil Miguela čítať a písať. Miguel v tom zas pomáhal Froylánovi a Alma Ruth. To bol základný predpoklad na ich duchovný rast. „Mali sme veľký úžitok z toho, že sme sa naučili čítať, lebo tak sme sa mohli duchovne sýtiť čítaním Biblie a biblických publikácií,“ hovorí Alma Ruth.

V súčasnosti slúži Miguel ako kresťanský starší. Froylán prečítal Bibliu už deväťkrát. Alma Ruth rozšírila svoju službu pre Jehovu a od roku 1996 slúži ako priekopníčka, čiže hlásateľka Kráľovstva celým časom. Hovorí: „Tento cieľ som s Jehovovým požehnaním dosiahla vďaka tomu, že mám podporu mojich drahých sestier, ktoré mi pomáhajú nielen kázať, ale aj vyučovať pri vedení 11 biblických štúdií, ktoré som zaviedla.“

Ďalším veľavravným príkladom je Emelia, ktorá pri nehode utrpela zranenia nôh a chrbtice, následkom čoho je odkázaná na invalidný vozík. V meste Mexiko s ňou začali Jehovovi svedkovia študovať Bibliu a v roku 1996 sa dala pokrstiť. Emelia hovorí: „Predtým ako som spoznala pravdu, chcela som sa zabiť; nechcela som viac žiť. Cítila som veľkú prázdnotu, celé dni a noci som preplakala. Ale keď som sa začala stretávať s Jehovovým ľudom, cítila som od bratov lásku. Osobný záujem, ktorý mi prejavovali, bol pre mňa veľkým povzbudením. Jeden zo starších mi bol ako vlastný brat či otec. Spolu s niekoľkými služobnými pomocníkmi ma na invalidnom vozíku brávali na zhromaždenia i do zvestovateľskej služby.“

José, ktorý bol pokrstený ako Jehovov svedok v roku 1992, žije sám. Má 70 rokov a do dôchodku odišiel v roku 1990. José mával depresie, ale po tom, čo prišiel do kontaktu so  svedkami, ihneď začal navštevovať ich kresťanské zhromaždenia. Páčilo sa mu, čo tam počul a videl. Všimol si napríklad priateľskosť bratov a cítil, že sa oňho osobne zaujímajú. Aj teraz sa oňho starajú starší a služobní pomocníci z jeho zboru. (Filipanom 1:1; 1. Petra 5:2) Takíto spoluveriaci sú preňho „posilňujúcou pomocou“. (Kolosanom 4:11) Berú ho k lekárovi a navštevujú ho. Podporovali ho aj v období, keď podstúpil štyri operácie. José hovorí: „Zaujímajú sa o mňa. Sú skutočne mojou rodinou. Veľmi sa teším, keď môžem byť s nimi.“

Pravé šťastie je v dávaní

Keď kráľ Šalamún povedal, že „dvaja sú lepší ako jeden“, hovoril o tom, aké je márne venovať všetku energiu získavaniu hmotného bohatstva. (Kazateľ 4:7–9) Ale presne o to sa mnohí dnes veľmi usilujú, aj keď to znamená obetovať dobré vzťahy v rodine i medziľudské vzťahy vôbec.

Tento chamtivý a sebecký duch vedie mnohých ľudí k tomu, že sa izolujú od ostatných. No neprináša im to v živote ani šťastie, ani uspokojenie, lebo tí, ktorí podľahnú takémuto duchu, často pociťujú beznádej a frustráciu. Na rozdiel od toho skúsenosti, o ktorých sme sa práve zmienili, ukazujú, aký dobrý vplyv má na ľudí spoločnosť tých, ktorí slúžia Jehovovi a sú motivovaní láskou k nemu a k blížnym. Pravidelná návšteva kresťanských zhromaždení, podpora a záujem spolukresťanov i horlivá služba týmto ľuďom veľmi pomohli prekonať negatívne pocity spojené s osamelosťou. — Príslovia 17:17; Hebrejom 10:24, 25.

Keďže sme jeden od druhého závislí, je prirodzené, že je pre nás uspokojujúce, keď robíme niečo pre druhých. Albert Einstein, ktorého práca priniesla úžitok iným ľuďom, povedal: „Hodnota človeka... by sa mala posudzovať podľa toho, čo dáva, nie podľa toho, čo je schopný prijať.“ To je v súlade so slovami nášho Pána Ježiša Krista: „Viac šťastia je v dávaní ako v prijímaní.“ ​(Skutky 20:35) A tak hoci je pre nás dobré, keď druhí prejavujú lásku nám, je tiež veľmi dobré, a dokonca to prospieva nášmu zdraviu, keď my sami prejavujeme lásku iným.

Jeden cestujúci dozorca, ktorý roky navštevuje zbory, aby im poskytoval duchovnú pomoc, pomáha aj pri výstavbe miest uctievania pre kresťanov, ktorí majú málo finančných prostriedkov. Svoje pocity vyjadruje takto: „Radosť z toho, že môžem slúžiť bratom a vidieť v ich tvári vďačnosť, ma podnecuje ďalej hľadať spôsoby, ako pomôcť. Zistil som, že kľúčom k šťastiu je prejavovanie osobného záujmu o iných. A viem, že my starší by sme mali byť ‚ako úkryt pred vetrom... ako prúdy vody v bezvodnej krajine, ako tieň mohutného skalného útesu vo vyčerpanej krajine‘.“ — Izaiáš 32:2.

Aké príjemné je prebývať spolu v jednote!

Keď pomáhame druhým a vyhľadávame spoločnosť tých, ktorí slúžia Jehovovi, máme z toho veľký úžitok a pociťujeme pravé šťastie.  „Hľa,“ napísal žalmista, „aké je to dobré a aké príjemné, keď bratia bývajú spolu v jednote!“ ​(Žalm 133:1) Jednota v rodine je veľmi dôležitá, ak sa majú jej členovia navzájom podporovať, ako to bolo vidieť aj z príkladu Miguela, Froylána a Alma Ruth. A akým požehnaním je, keď sme zjednotení v pravom uctievaní! Apoštol Peter po tom, čo dal radu kresťanským manželom a manželkám, napísal: „Konečne, majte všetci rovnaké zmýšľanie, majte súcit, prejavujte bratskú lásku, nežnú náklonnosť, pokoru mysle.“ — 1. Petra 3:8.

Pravé priateľstvo je pre človeka veľkým prínosom, a to v emocionálnom i v duchovnom ohľade. Apoštol Pavol svojich spoluveriacich nabádal: „Hovorte utešujúco so skľúčenými dušami, podopierajte slabých, buďte zhovievaví ku všetkým... Vždy sa snažte o to, čo je dobré, jeden voči druhému a voči všetkým ostatným.“ — 1. Tesaloničanom 5:14, 15.

Hľadajte teda praktické spôsoby, ako robiť dobro druhým. Robiť dobro všetkým, najmä však tým, čo sú s vami spojení vo viere, dá vášmu životu skutočný zmysel a prispeje k tomu, že budete v živote pociťovať naplnenie. (Galaťanom 6:9, 10) Ježišov učeník Jakub napísal: „Ak sú brat alebo sestra nahí a majú nedostatok jedla na ten deň, a niekto z vás im povie: ‚Choďte v pokoji, zohrejte sa a dobre sa najedzte,‘ ale nedáte im čo potrebujú pre telo, aký je z toho úžitok?“ ​(Jakub 2:15, 16) Odpoveď na túto otázku je jasná. Musíme sa snažiť ‚nehľadieť s osobným záujmom iba na svoje veci, ale s osobným záujmom aj na veci ostatných‘. — Filipanom 2:4.

Okrem toho, že Jehovovi svedkovia poskytujú materiálnu pomoc, keď vznikne nejaká naliehavá situácia alebo dôjde ku katastrofe, sú veľmi zamestnaní poskytovaním pomoci svojim blížnym ešte jedným veľmi dôležitým spôsobom — kázaním dobrého posolstva o Božom Kráľovstve. (Matúš 24:14) Dôkazom ich úprimného, láskyplného záujmu o druhých je to, že posolstvo nádeje a útechy hlása vyše 6 000 000 svedkov. Poskytovanie takejto pomoci zo Svätých Písiem pomáha uspokojovať aj ďalšiu ľudskú potrebu. Akú?

Životne dôležitá potreba

Na to, aby sa človek mohol tešiť z pravého šťastia, potrebuje mať dobrý vzťah k Bohu. V jednej publikácii sa píše: „Skutočnosť, že človek v každej dobe od začiatku až po dnešné dni cítil potrebu uctievať niečo, o čom veril, že je vyššie a mocnejšie ako on, ukazuje, že náboženské cítenie je vrodené a malo by byť vedecky uznané... Keď vidíme, ako ľudstvo celé dejiny hľadá niečo vyššie a verí v túto najvyššiu bytosť, mala by nás napĺňať bázeň, úžas a posvätná úcta.“ — Man Does Not Stand Alone (Človek nemôže existovať sám), A. Cressy Morrison.

Ježiš Kristus vyhlásil: „Šťastní sú tí, ktorí si uvedomujú svoje duchovné potreby.“ ​(Matúš 5:3) Ľuďom sa nemôže dobre dariť, ak dlhodobo žijú izolovane od iných. No ešte horšie je, ak sa izolujeme od Stvoriteľa. (Zjavenie 4:11) Získavanie a uplatňovanie ‚pravého poznania Boha‘ by malo byť dôležitou súčasťou nášho života. (Príslovia 2:1–5) Mali by sme byť rozhodnutí uspokojovať svoje duchovné potreby, pretože nemôžeme žiť bez iných ľudí ani bez Boha. Šťastný a skutočne obohacujúci život závisí od dobrého vzťahu k Jehovovi, ‚Najvyššiemu nad celou zemou‘. — Žalm 83:18.

[Obrázok na strane 5]

Miguel: „Prežíval som náročné obdobie, ale keď som sa začal stretávať s Jehovovým ľudom, môj život sa zmenil“

[Obrázok na strane 5]

Alma Ruth: „Keď som sa dozvedela o Jehovovi, pochopila som, že k nemu môžem mať blízky vzťah“

[Obrázok na strane 6]

Emelia: „Predtým ako som spoznala pravdu... cítila som veľkú prázdnotu“

[Obrázok na strane 7]

Spoločenstvo s pravými ctiteľmi Jehovu pomáha uspokojovať naše duchovné potreby