Prejsť na článok

Prejsť na obsah

Prejavuješ „postoj očakávania“?

Prejavuješ „postoj očakávania“?

Prejavuješ „postoj očakávania“?

„Akými ľuďmi by ste mali byť vy v svätých činoch správania a v skutkoch zbožnej oddanosti, keď očakávate a pevne zachovávate v mysli prítomnosť Jehovovho dňa!“ — 2. PETRA 3:11, 12.

1, 2. Ako by sme mohli znázorniť očakávanie príchodu Jehovovho dňa?

PREDSTAV si rodinu, ktorá čaká hostí na večeru. Čas ich príchodu sa blíži. Manželka má plné ruky práce so záverečnou prípravou jedla. Manžel i deti jej pomáhajú, aby bolo všetko hotové. Celá rodina dychtivo očakáva príchod hostí a teší sa na výborné jedlo a príjemnú spoločnosť.

My ako kresťania očakávame niečo oveľa dôležitejšie. Čo? Všetci očakávame príchod „Jehovovho dňa“! Kým tento deň nepríde, mali by sme prejavovať rovnaký postoj ako prorok Micheáš, ktorý povedal: „Ja budem stále vyhliadať Jehovu. Ja budem stále čakať na Boha svojej záchrany.“ ​(Micheáš 7:7) Podobne Jeremiáš povedal: „‚Jehova je môj podiel,‘ povedala moja duša, ‚preto prejavím voči nemu postoj očakávania.‘“ ​(Plač Jeremiáša 3:24) Znamená to iba nečinne čakať? Nie. Treba vykonať veľa práce.

3. Aký postoj majú mať kresťania podľa slov v 2. Petra 3:11, 12?

Apoštol Peter nám ukazuje, aký postoj by sme mali prejavovať, kým očakávame príchod tohto dňa. Píše: „Akými ľuďmi by ste mali byť vy v svätých činoch správania a v skutkoch zbožnej oddanosti, keď očakávate a pevne zachovávate v mysli prítomnosť Jehovovho dňa!“ ​(2. Petra 3:11, 12) Všimni si, že to nie je otázka, ale zvolacia veta. Peter vo svojich dvoch inšpirovaných listoch opisoval, akými ľuďmi by kresťania mali byť. Povzbudzoval ich tiež, aby vytrvávali „v svätých činoch správania a v skutkoch zbožnej oddanosti“. Hoci to bolo už asi 30 rokov po tom, čo Ježiš Kristus vyslovil znamenie „záveru systému vecí“, kresťania nemali poľaviť v bdelosti. (Matúš 24:3) Mali ‚očakávať a pevne zachovávať v mysli‘ prítomnosť Jehovovho dňa.

4. Čo znamená ‚pevne zachovávať v mysli prítomnosť Jehovovho dňa‘?

Grécky výraz preložený ako ‚pevne zachovávať v mysli‘ doslova znamená „urýchliť“. Samozrejme, príchod Jehovovho dňa nemôžeme doslovne „urýchliť“. Koniec koncov ‚nepoznáme deň ani hodinu‘, v ktorú Ježiš Kristus príde vykonať rozsudok nad nepriateľmi svojho Otca. (Matúš 24:36; 25:13) Jedna publikácia vysvetľuje, že výraz „urýchliť“ je odvodený od slovesa s významom „‚poponáhľať sa‘ a úzko súvisí s myšlienkou ‚byť horlivý, aktívny, zaujatý niečím‘“. Takže Peter povzbudzoval spoluveriacich, aby dychtivo túžili po príchode Jehovovho dňa. To mohli robiť iba vtedy, ak mali tento deň stále na pamäti. (2. Petra 3:12) Keďže teraz je ‚veľký a bázeň vzbudzujúci Jehovov deň‘ tak blízko, aj my by sme mali prejavovať rovnaký myšlienkový postoj. — Joel 2:31.

Očakávanie spojené so ‚svätými činmi správania‘

5. Ako môžeme dať najavo, že skutočne túžime po príchode ‚Jehovovho dňa‘?

Ak skutočne túžime prežiť Jehovov deň, dáme to najavo svojimi ‚svätými činmi správania a skutkami zbožnej oddanosti‘. Výraz ‚sväté činy správania‘ nám pripomína iné Petrovo nabádanie: „Ako poslušné deti prestaňte sa utvárať podľa žiadostí, ktoré ste mali skôr, v svojej nevedomosti, ale v zhode s tým Svätým, ktorý vás povolal, staňte sa aj vy sami svätými v celom svojom správaní, lebo je napísané: ‚Buďte svätí, lebo ja som svätý.‘“ — 1. Petra 1:14–16.

6. Čo musíme robiť, ak chceme byť svätí?

Ak chceme byť svätí, musíme si zachovať telesnú, myšlienkovú, morálnu i duchovnú čistotu. Pripravujeme sa na „Jehovov deň“ tak, že sa zachovávame svätými ako tí, ktorí nosia Jehovovo meno? Zachovať si takúto čistotu v dnešnej dobe nie je ľahké, pretože mravné normy sveta sa stále viac znižujú. (1. Korinťanom 7:31; 2. Timotejovi 3:13) Je medzi našimi morálnymi zásadami a normami sveta stále väčšia priepasť? Ak nie je, potom máme dôvod znepokojovať sa. Čo ak zistíme, že naše osobné normy, hoci sú stále vyššie ako normy sveta, sa postupne znižujú? V tom prípade musíme podniknúť rozhodné kroky na nápravu, aby sme sa mohli páčiť Bohu.

7, 8. a) Ako by sme mohli stratiť zo zreteľa dôležitosť ‚svätých činov správania‘? b) Čo bude možno potrebné urobiť na nápravu situácie?

Dnes je nemravný materiál, napríklad pornografia na internete, dostupný v úplnom súkromí. A tak mnohí, ktorí predtým nemali prístup k takým veciam, teraz nachádzajú „nekonečné množstvo sexuálnych podnetov,“ hovorí jeden lekár. Ak by sme vyhľadávali také nečisté internetové stránky, bolo by to jasné porušenie biblického príkazu ‚nedotýkať sa ničoho nečistého‘. (Izaiáš 52:11) Mohli by sme potom povedať, že naozaj ‚pevne zachovávame v mysli prítomnosť Jehovovho dňa‘? Alebo by sme v mysli skôr odďaľovali príchod toho dňa, v mylnej predstave, že aj keď si znečisťujeme myseľ nemravným materiálom, ešte stále máme čas očistiť sa? Ak máme v tomto smere nejaký problém, je naliehavo potrebné prosiť Jehovu, aby ‚dal prejsť našim očiam pomimo, aby nevideli to, čo je bezcenné, a zachoval nás nažive na svojej ceste‘! — Žalm 119:37.

Väčšina Jehovových svedkov, mladých i starých, sa drží Božích vysokých mravných noriem a vyhýba sa nemorálnym lákadlám tohto sveta. Keďže si uvedomujú naliehavosť doby a pamätajú na Petrovo upozornenie, že „Jehovov deň príde ako zlodej“, ďalej chodia „v svätých činoch správania“. (2. Petra 3:10) Svojím počínaním dokazujú, že ‚očakávajú a pevne zachovávajú v mysli prítomnosť Jehovovho dňa‘. *

Očakávanie spojené so ‚skutkami zbožnej oddanosti‘

9. K čomu by nás mala podnecovať zbožná oddanosť?

Ak si máme pevne zachovávať v mysli Jehovov deň, musíme tiež konať ‚skutky zbožnej oddanosti‘. „Zbožná oddanosť“ súvisí s posvätnou úctou k Bohu, ktorá nás podnecuje konať to, čo sa mu páči. Silou, ktorá nás k takým skutkom zbožnej oddanosti motivuje, je verná láska k Jehovovi. Jeho vôľou je, aby boli „ľudia každého druhu zachránení a prišli k presnému poznaniu pravdy“. (1. Timotejovi 2:4) Boh „si nepraje, aby bol niekto zničený, ale si praje, aby všetci dospeli k pokániu“. (2. Petra 3:9) Nemala by nás teda naša zbožná oddanosť podnecovať, aby sme sa stále viac usilovali pomáhať ľuďom učiť sa o Jehovovi a napodobňovať ho? — Efezanom 5:1.

10. Prečo by sme si mali dávať pozor na ‚podvodnú moc bohatstva‘?

10 Náš život bude naplnený skutkami zbožnej oddanosti, ak budeme hľadať najprv Božie Kráľovstvo. (Matúš 6:33) To okrem iného znamená mať vyrovnaný názor na hmotné veci. Ježiš upozorňoval: „Majte oči otvorené a vystríhajte sa každého druhu žiadostivosti, lebo aj keď má niekto hojnosť, jeho život nevyplýva z toho, čo má.“ ​(Lukáš 12:15) Hoci si možno nevieme predstaviť, že by sme boli zaslepení láskou k peniazom, je dobré všimnúť si, že „úzkostlivé starosti tohto systému vecí a podvodná moc bohatstva“ môžu ‚dusiť Božie slovo‘. (Matúš 13:22) Zarobiť si na živobytie nemusí byť ľahké. V niektorých častiach sveta si mnohí myslia, že ak sa chcú mať lepšie, musia sa presťahovať do nejakej bohatšej krajiny, a to azda aj za cenu toho, že na niekoľko rokov opustia rodinu. Možno tak uvažujú aj niektorí členovia Božieho ľudu. Keby odišli do inej krajiny, možno by boli schopní zadovážiť svojej rodine moderné vymoženosti. Ako by to však mohlo ovplyvniť duchovnosť ich blízkych, ktorí zostanú doma? Ak členovia rodiny nedostanú potrebné vedenie, budú mať duchovnosť nevyhnutnú na prežitie Jehovovho dňa?

11. Ako jeden muž z Filipín ukázal, že skutky zbožnej oddanosti sú pre neho dôležitejšie ako bohatstvo?

11 Jeden muž z Filipín, ktorý odišiel za prácou do Japonska, spoznal od Jehovových svedkov biblickú pravdu. Keď sa dozvedel o zodpovednosti, ktorú má podľa Biblie ako hlava rodiny, uvedomil si, že by mal pomôcť členom svojej rodiny stať sa ctiteľmi Jehovu. (1. Korinťanom 11:3) Jeho manželka prudko odporovala jeho novonájdenej viere. Nechcela, aby prišiel domov učiť rodinu o svojom biblickom presvedčení, ale chcela, aby im ďalej posielal peniaze. No naliehavosť doby a úprimný záujem o rodinu podnietili tohto muža, aby sa vrátil domov. Jeho trpezlivosť a láskavé zaobchádzanie s členmi jeho domácnosti bolo odmenené. Časom sa táto rodina zjednotila v pravom uctievaní a manželka vstúpila do služby celým časom.

12. Prečo by sme mali dávať duchovné záujmy na prvé miesto vo svojom živote?

12 Naša situácia by sa dala prirovnať k situácii ľudí, ktorí sú v horiacom dome. Bolo by múdre snažiť sa z tejto budovy, ktorá sa každú chvíľu môže zrútiť, zachraňovať hmotné veci? Nebolo by oveľa dôležitejšie zachraňovať životy — náš, našich blízkych i ďalších ľudí, ktorí bývajú v dome? Tento skazený systém vecí rýchlo smeruje k svojmu koncu a životy ľudí sú v ohrození. Vzhľadom na to by iste bolo múdre dávať duchovné záujmy na prvé miesto a s horlivosťou sa sústrediť na zvestovateľské dielo zachraňujúce životy. — 1. Timotejovi 4:16.

Musíme zostať ‚nepoškvrnení‘

13. V akom stave chceme byť nájdení, keď príde Jehovov deň?

13 To, aké je dôležité zachovať si postoj očakávania, vyzdvihol Peter slovami: „Milovaní, keďže očakávate tieto veci, usilujte sa, aby vás [Boh] nakoniec našiel nepoškvrnených a bezchybných a v pokoji.“ ​(2. Petra 3:14) Teda Peter nabádal nielen k svätým činom správania a k skutkom zbožnej oddanosti, ale zdôraznil aj dôležitosť toho, aby nás Jehova nakoniec našiel ako ľudí očistených Ježišovou drahocennou krvou. (Zjavenie 7:9, 14) To znamená, že človek musí prejavovať vieru v Ježišovu obeť a stať sa oddaným a pokrsteným služobníkom Jehovu.

14. Čo znamená byť ‚nepoškvrnení‘?

14 Peter nás podnecuje usilovať sa o to, aby sme boli nájdení ‚nepoškvrnení‘. Udržiavame si svoj symbolický odev, čiže kresťanské správanie a osobnosť, nepoškvrnený, neznečistený svetom? Keď si na svojom oblečení všimneme nejakú škvrnu, okamžite sa ju snažíme odstrániť. Ak ide o náš obľúbený odev, dáme si na vyčistení zvlášť záležať. Máme podobný prístup aj vtedy, keď sa pre nejaký nedostatok našej osobnosti alebo chybu v správaní znečistí náš kresťanský odev?

15. a) Prečo si Izraeliti mali na svojich odevoch robiť strapcové okraje? b) Prečo sa dnešní Jehovovi služobníci odlišujú od sveta?

15 Izraeliti si mali robiť „strapcové okraje na sukniach svojich šiat“ a ‚nad strapcový okraj suknice si mali dať modrú šnúrku‘. Prečo? Aby pamätali na Jehovove príkazy, poslúchali ich a „preukázali [sa] ako svätí“ svojmu Bohu. (4. Mojžišova 15:38–40) Aj dnes sa ako Jehovovi služobníci odlišujeme od tohto sveta, lebo dodržiavame božské zákony a zásady. Napríklad zachovávame si mravnú čistotu, rešpektujeme posvätnosť krvi a vyhýbame sa modlárstvu každého druhu. (Skutky 15:28, 29) Pre naše pevné rozhodnutie zostať nepoškvrnenými si nás mnohí ľudia vážia. — Jakub 1:27.

Musíme zostať ‚bezchybní‘

16. Čo musíme robiť, aby sme zostali ‚bezchybní‘?

16 Peter tiež hovorí, že máme byť nájdení ‚bezchybní‘. Ako to môžeme dosiahnuť? Škvrna sa väčšinou dá vyprať alebo vyčistiť, ale o chybe to neplatí. Keď ide o chybu, znamená to, že kaz je niekde vnútri. Apoštol Pavol spolukresťanov vo Filipi nabádal: „Naďalej robte všetko bez reptania a odvrávania, aby ste sa stali bezúhonnými a nevinnými, Božími deťmi bez poškvrny [„bez chyby“, Reference Bible] medzi pokriveným a prevráteným pokolením, v ktorom žiarite ako [nositelia] svetla vo svete.“ ​(Filipanom 2:14, 15) Ak sa držíme tejto rady, vyhneme sa reptaniu a odvrávaniu a budeme slúžiť Bohu z čistej pohnútky. Láska k Jehovovi a k našim blížnym nás bude podnecovať kázať „toto dobré posolstvo o kráľovstve“. (Matúš 22:35–40; 24:14) Budeme vytrvávať v kázaní dobrého posolstva, aj keď ľudia možno nechápu, prečo venujeme svoj čas a úsilie tomu, aby sme pomohli druhým dozvedieť sa o Bohu a jeho Slove, Biblii.

17. Čo by malo byť našou pohnútkou, ak sa usilujeme o výsady v kresťanskom zbore?

17 Keďže túžime byť nájdení ako ‚bezchybní‘, pri všetkom, čo robíme, by sme mali skúmať svoje pohnútky. Zavrhli sme svetský spôsob konania — robiť veci zo sebeckých dôvodov —, ako je napríklad snaha získať bohatstvo alebo moc. Ak sa usilujeme o výsady v kresťanskom zbore, kiež naše pohnútky zostanú čisté a kiež nás vždy motivuje láska k Jehovovi a k bratom. Je osviežujúce vidieť duchovných mužov, ktorí sa ‚usilujú o úrad dozorcu‘ s pokornou túžbou slúžiť Jehovovi a svojim spoluveriacim. (1. Timotejovi 3:1; 2. Korinťanom 1:24) Áno, tí, ktorí sú spôsobilí slúžiť ako starší, ‚pasú Božie stádo... ochotne; nie z lásky k nepoctivému zisku, ale horlivo; ani nie ako panujúci nad tými, ktorí sú Božím dedičstvom, ale stávajú sa príkladom stádu‘. — 1. Petra 5:1–4.

Musíme zostať „v pokoji“

18. Akými vlastnosťami sú známi Jehovovi svedkovia?

18 Nakoniec Peter hovorí, že máme byť nájdení „v pokoji“. Ak máme žiť v súlade s touto požiadavkou, je potrebné mať pokojný vzťah s Jehovom i s našimi blížnymi. Peter zdôrazňuje dôležitosť toho, aby sme mali „jeden k druhému vrúcnu lásku“ a udržiavali si pokojné vzťahy so spolukresťanmi. (1. Petra 2:17; 3:10, 11; 4:8; 2. Petra 1:5–7) Na zachovanie pokoja je nevyhnutné, aby sme mali medzi sebou lásku. (Ján 13:34, 35; Efezanom 4:1, 2) Naša láska a pokoj sú zvlášť viditeľné na medzinárodných zjazdoch. Napríklad keď sa taký zjazd konal v roku 1999 na Kostarike, istý predavač na letisku znervóznel, keď miestni svedkovia pri vítaní prichádzajúcich delegátov neúmyselne zakryli výhľad na jeho predajné miesto. Na druhý deň si však všimol, aký pokoj a lásku prejavujú miestni svedkovia, nadšene vítajúci delegátov, ktorých predtým osobne nepoznali. V posledný deň vítal delegátov už aj tento predavač a požiadal o biblické štúdium.

19. Prečo je nevyhnutné usilovať sa o pokojné vzťahy so spoluveriacimi?

19 To, nakoľko úprimne sa usilujeme o pokoj s našimi duchovnými bratmi a sestrami, môže mať vplyv na to, ako dychtivo budeme očakávať Jehovov deň a sľúbený nový svet. (Žalm 37:11; 2. Petra 3:13) Povedzme, že máme problém zachovať si pokojný vzťah s nejakým spoluveriacim. Dokážeme si predstaviť, ako v pokoji spolu žijeme v raji? Teda ak má nejaký brat niečo proti nám, mali by sme pohotovo robiť kroky, aby sme sa ‚zmierili so svojím bratom‘. (Matúš 5:23, 24) Takéto konanie je nevyhnutné, ak chceme mať pokojný vzťah s Jehovom. — Žalm 35:27; 1. Jána 4:20.

20. Ako by sa mal prejaviť náš „postoj očakávania“?

20 Dá sa o nás osobne povedať, že ‚očakávame a pevne zachovávame v mysli prítomnosť Jehovovho dňa‘? Naša túžba vidieť koniec skazenosti sa prejaví tak, že uprostred tohto nemorálneho sveta zostaneme svätí. Okrem toho dychtivé očakávanie príchodu Jehovovho dňa a túžbu žiť pod vládou Kráľovstva dáme najavo svojimi skutkami zbožnej oddanosti. A to, že sa pripravujeme na život v pokojnom novom svete, vidno aj z toho, že sa už teraz usilujeme o pokojné vzťahy so spolukresťanmi. Tým všetkým dávame najavo, že máme „postoj očakávania“ a že ‚pevne zachovávame v mysli prítomnosť Jehovovho dňa‘.

[Poznámka pod čiarou]

Spomínaš si?

• Čo znamená ‚pevne zachovávať v mysli prítomnosť Jehovovho dňa‘?

• Ako „postoj očakávania“ súvisí s naším správaním?

• Prečo sú nevyhnutné ‚skutky zbožnej oddanosti‘?

• Čo musíme robiť, aby nás Jehova našiel „nepoškvrnených a bezchybných a v pokoji“?

[Študijné otázky]

[Obrázok na strane 11]

„Postoj očakávania“ sa prejavuje svätými činmi správania

[Obrázky na strane 12]

Zvestovateľské dielo zachraňuje životy

[Obrázok na strane 14]

Zatiaľ čo očakávame Jehovov deň, usilujme sa o pokoj s druhými