Zmýšľaj zdravo — konaj múdro

PREDSTAV si túto scénu: Ježiš Kristus rozpráva, že náboženskí nepriatelia v Jeruzaleme mu spôsobia veľkú bolesť a potom ho zabijú. Jeho blízky priateľ apoštol Peter tomu nemôže uveriť. Berie Ježiša nabok a karhá ho. Peter to nepochybne myslí úprimne a s opravdivým záujmom. Ale ako sa na Petrovo zmýšľanie pozerá Ježiš? „Choď za mňa, Satan!“ hovorí. „Si mi dôvodom na potknutie, lebo nemyslíš Božím myslením, ale ľudským.“ — Matúš 16:21–23.

Aký šok to musel byť pre Petra! Namiesto toho, aby bol pre svojho milovaného Majstra oporou, bol pre neho „dôvodom na potknutie“. Prečo? Zdá sa, že Peter sa stal obeťou rozšíreného chybného ľudského uvažovania — veril len tomu, čomu chcel veriť.

Nebuď príliš sebaistý

Našu schopnosť zdravo zmýšľať ohrozuje sklon k prílišnej sebadôvere. Spolukresťanov v starovekom Korinte apoštol Pavol varoval: „Ten, kto si myslí, že stojí, nech si dá pozor, aby nepadol.“ ​(1. Korinťanom 10:12) Prečo to Pavol povedal? Zrejme preto, že vedel, ako ľahko sa môže ľudské zmýšľanie pokriviť — dokonca aj myseľ kresťanov môže byť ‚skazená a odvedená od úprimnosti a cudnosti, ktoré patria Kristovi‘. — 2. Korinťanom 11:3.

To sa stalo celej generácii Pavlových predkov. V tom čase im Jehova povedal: „Vaše myšlienky nie sú mojimi myšlienkami, ani moje cesty nie sú vašimi cestami.“ ​(Izaiáš 55:8) Stali sa „múdrymi vo svojich vlastných očiach“ a to malo katastrofálne následky. (Izaiáš 5:21) Preto je určite rozumné preskúmať, ako si môžeme udržať zdravé zmýšľanie, a tak sa vyhnúť podobnému nešťastiu.

Daj si pozor na telesné zmýšľanie

Niektorí v Korinte boli silne ovplyvnení telesným zmýšľaním. (1. Korinťanom 3:1–3) Väčší dôraz kládli na ľudskú filozofiu než na Božie Slovo. Grécki myslitelia tej doby boli nepochybne veľmi inteligentní ľudia. V Božích očiach však boli pochabí. Pavol povedal: „Je napísané: ‚Spôsobím, aby zahynula múdrosť múdrych ľudí, a vzdelanosť vzdelancov odvrhnem.‘ Kde je múdry?  Kde znalec Písma? Kde diskutér tohto systému vecí? Neurobil Boh múdrosť sveta pochabou?“ ​(1. Korinťanom 1:19, 20) Takíto intelektuáli boli vedení ‚duchom sveta‘, nie Božím duchom. (1. Korinťanom 2:12) Ich filozofie a predstavy neboli v súlade s Jehovovým zmýšľaním.

Hlavným zdrojom takéhoto telesného zmýšľania je Satan Diabol, ktorý použil hada, aby zviedol Evu. (1. Mojžišova 3:1–6; 2. Korinťanom 11:3) Je Satan nebezpečný aj pre nás dnes? Áno! Podľa Božieho Slova Satan „zaslepil mysle“ ľudí do takej miery, že teraz „zvádza celú obývanú zem“. (2. Korinťanom 4:4; Zjavenie 12:9) Je veľmi dôležité, aby sme si dali pozor na jeho zámery! — 2. Korinťanom 2:11.

Chráň sa pred „úskočnosťou ľudí“

Apoštol Pavol varoval tiež pred „úskočnosťou ľudí“. (Efezanom 4:14) Stretol sa s ‚podvodnými robotníkmi‘, ktorí predstierali, že predkladajú pravdu, ale v skutočnosti pravdu prekrúcali. (2. Korinťanom 11:12–15) Aby takíto ľudia dosiahli svoje ciele, uchyľujú sa k tomu, že hovoria iba to, čo sa im hodí, používajú reč pôsobiacu na city, zavádzajúce polopravdy, špekulatívne narážky a dokonca otvorené lži.

Propagandisti často používajú napríklad slovo „sekta“ na hanlivé označenie iných ľudí. V príhovore k Parlamentnému zhromaždeniu Rady Európy bol predložený návrh, aby autoritám, ktoré prešetrujú nové náboženské skupiny, „bolo odporučené nepoužívať tento výraz“. Prečo? Slovo „sekta“ vyvoláva extrémne negatívne pocity. Podobne aj grécki intelektuáli označili apoštola Pavla za ‚táraja‘. Podľa nich nebol nič viac než neužitočný táraj, ktorý zbiera a opakuje len útržky poznania. Pavol v skutočnosti „oznamoval dobré posolstvo o Ježišovi a vzkriesenie“. — Skutky 17:18.

Sú metódy propagandistov účinné? Áno. Sú hlavným činiteľom pri vzniku náboženskej a etnickej nenávisti, keď sa pomocou nich skresľujú predstavy ľudí o iných národoch alebo náboženstvách. Mnohí tieto metódy využívajú, aby vytlačili na okraj spoločnosti nepopulárne menšiny. Adolf Hitler účinne využíval takéto metódy, keď Židov a iné menšiny vykreslil ako „degenerované“, „zlé“ a ako „hrozbu“ pre štát. Nikdy nedovoľ, aby takýto druh úskočnosti nakazil tvoje zmýšľanie. — Skutky 28:19–22.

Neklam sám seba

Aj my by sme mohli ľahko klamať sami seba. Napríklad môže byť pre nás veľmi ťažké opustiť alebo už len podrobiť skúmaniu názory, ktoré si hlboko vážime. Prečo? Pretože sme na naše názory citovo naviazaní. Potom sa možno začneme klamať tak, že si vymýšľame dôvody na ospravedlnenie názorov, ktoré sú v skutočnosti mylné a zavádzajúce.

To sa stalo niektorým kresťanom v prvom storočí. Poznali Božie Slovo, ale nedovolili, aby ovplyvňovalo ich zmýšľanie. Skončili tak, že sa ‚klamali falošným uvažovaním‘. (Jakub 1:22, 26) Keď niekto spochybňuje naše názory a my sa nahneváme, môže to byť jeden z náznakov toho, že sme sa chytili do pasce tohto druhu sebaklamu. Namiesto toho, aby sme sa nahnevali, je múdre udržať si otvorenú myseľ a pozorne počúvať, čo hovoria iní — dokonca aj keď sme si istí, že náš názor je správny. — Príslovia 18:17.

Pátraj po ‚pravom poznaní Boha‘

Čo môžeme robiť, aby sme si zachovali zdravé zmýšľanie? K dispozícii máme veľkú pomoc, ale musíme byť ochotní pre to niečo urobiť. Múdry kráľ Šalamún povedal: „Syn môj, ak prijmeš moje slová a ak zachováš v sebe moje prikázania, aby si svojím uchom venoval pozornosť múdrosti, aby si naklonil svoje srdce k rozlišovacej schopnosti, ak budeš  okrem toho volať po porozumení a dvíhať svoj hlas k rozlišovacej schopnosti, ak to budeš stále hľadať ako striebro a stále po tom pátrať ako po skrytých pokladoch, vtedy porozumieš bázni pred Jehovom a nájdeš pravé poznanie Boha.“ ​(Príslovia 2:1–5) Áno, ak sa osobne snažíme napĺňať svoju myseľ a srdce pravdami z Božieho Slova, získame pravú múdrosť, pochopenie a rozlišovaciu schopnosť. Budeme pátrať po oveľa hodnotnejších veciach, ako je striebro alebo akékoľvek iné materiálne bohatstvo. — Príslovia 3:13–15.

Múdrosť a poznanie sú rozhodne podstatnými činiteľmi zdravého zmýšľania. „Keď múdrosť vojde do tvojho srdca a poznanie sa stane príjemným tvojej duši,“ hovorí Božie Slovo, „schopnosť premýšľať ťa bude strážiť, rozlišovacia schopnosť ťa bude ochraňovať, aby ťa oslobodili od zlej cesty, od človeka hovoriaceho zvrátenosti, od tých, ktorí opúšťajú chodníky priamosti, aby chodili po cestách tmy.“ — Príslovia 2:10–13.

Umožniť, aby Božie myšlienky viedli naše zmýšľanie, je dôležité najmä v tiesnivých a nebezpečných časoch. Také silné pocity, ako je hnev a strach, môžu spôsobiť, že je ťažké zdravo premýšľať. „Útlak môže spôsobiť, že múdry koná pomätene,“ hovorí Šalamún. (Kazateľ 7:7) Môže sa stať, že sa dokonca ‚rozhneváme na samotného Jehovu‘. (Príslovia 19:3) Ako? Tak, že by sme za naše problémy obviňovali Boha a využívali ich na ospravedlnenie toho, že konáme v rozpore s jeho zákonmi a zásadami. Namiesto toho, aby sme si mysleli, že vždy vieme všetko najlepšie, pokorne počúvajme múdrych radcov, ktorí sa nám snažia pomôcť na základe Písiem. A ak je to potrebné, buďme pripravení vzdať sa aj tých názorov, ktorých sme sa pevne držali, keď vyjde najavo, že sú mylné. — Príslovia 1:1–5; 15:22.

‚Stále žiadaj Boha‘

Žijeme v mätúcich a nebezpečných časoch. Aby sme mali dobrý úsudok a konali múdro, je nevyhnutné pravidelne sa modliť k Jehovovi o vedenie. „O nič sa úzkostlivo nestarajte,“ píše Pavol, „ale nech sa vaše prosebné žiadosti oznamujú Bohu modlitbou a pokornou prosbou spolu s vďakou; a Boží pokoj, ktorý prevyšuje každé myslenie, bude strážiť vaše srdce a vaše myšlienkové sily prostredníctvom Krista Ježiša.“ ​(Filipanom 4:6, 7) Ak nám na zvládnutie zložitých problémov alebo skúšok chýba múdrosť, musíme ‚stále žiadať Boha, lebo dáva všetkým štedro a bez výčitiek‘. — Jakub 1:5–8.

Apoštol Peter si uvedomoval, že jeho spolukresťania potrebujú prejavovať múdrosť, a preto sa snažil ‚prebudiť ich schopnosť jasne premýšľať‘. Chcel, aby si „zapamätali výroky, ktoré už predtým vyriekli svätí proroci, a prikázania Pána a Záchrancu“, Ježiša Krista. (2. Petra 3:1, 2) Ak to robíme a udržiavame naše myslenie v súlade s Jehovovým Slovom, budeme zmýšľať zdravo a konať múdro.

[Obrázok na strane 21]

Raní kresťania nechali formovať svoju myseľ božskou múdrosťou, a nie filozofickými úvahami

[Pramene ilustrácií]

Filozofi zľava doprava: Epikuros: fotografia prevzatá s láskavým dovolením British Museum; Cicero: reprodukované z The Lives of the Twelve Caesars; Platón: Rím, Musei Capitolini

[Obrázky na strane 23]

Nevyhnutná je modlitba a štúdium Božieho Slova