Prejsť na článok

Prejsť na obsah

Hľadáš Jehovu vážne?

Hľadáš Jehovu vážne?

Hľadáš Jehovu vážne?

JEDEN kresťan veľmi túžil deliť sa o dobré posolstvo z Biblie s inými ľuďmi, ktorí spolu s ním denne dochádzali vlakom do zamestnania. (Marek 13:10) Ochromil ho však strach. Nechal sa odradiť? Nie, vrúcne sa v tejto veci modlil a snažil sa zistiť, ako by mohol nadviazať rozhovor. Jehova Boh vypočul jeho prosbu a dal mu silu, aby mohol vydávať svedectvo.

Takéto vážne úsilie je veľmi dôležité, keď hľadáme Jehovu a jeho požehnanie. Apoštol Pavol povedal: „Ten, kto sa približuje k Bohu, musí veriť, že je a že sa stáva darcom odmeny tým, ktorí ho vážne hľadajú.“ ​(Hebrejom 11:6) Teda nestačí iba hľadať Jehovu. Tvar gréckeho slovesa preloženého ako „vážne hľadajú“ naznačuje intenzitu a sústredené úsilie. Také úsilie si vyžaduje celé srdce, myseľ, dušu a životnú silu človeka. Ak hľadáme Jehovu vážne, nie sme ľahostajní, pohodlní ani nedbanliví, skôr pri tom prejavujeme pravú horlivosť. — Skutky 15:17.

Tí, ktorí vážne hľadali Jehovu

V Písmach je množstvo príkladov ľudí, ktorí vynakladali sústredené úsilie pri hľadaní Jehovu. Jedným z nich bol Jakob, ktorý až do úsvitu ťažko zápasil s Božím zhmotneným anjelom. Jakob potom dostal meno Izrael (Zápasiaci s Bohom), pretože „zápasil“ alebo „vytrval“, „namáhal [sa]“, „zotrval“ s Bohom. Anjel ho za jeho vážne úsilie požehnal. — 1. Mojžišova 32:24–30, poznámka pod čiarou v Reference Bible.

Ďalším príkladom bola jedna nemenovaná galilejská žena. Dvanásť rokov trpela krvotokom, ktorý jej spôsoboval „veľa bolestí“. V takom stave sa nemala dotýkať iných ľudí. Pozbierala však odvahu, aby vyšla a stretla sa s Ježišom. Hovorila si: „Ak sa čo len dotknem jeho vrchného odevu, budem uzdravená.“ Predstav si, ako si táto žena kliesni cestu cez ‚veľký zástup, ktorý nasledoval Ježiša a tlačil sa naňho‘. Keď sa dotkla Ježišovho vrchného odevu, pocítila, že „vyschol prameň jej krvi“ — bola uzdravená zo svojej chronickej choroby! Keď sa Ježiš opýtal: „Kto sa dotkol môjho vrchného odevu?“, žena sa naľakala. Ale Ježiš jej láskavo povedal: „Dcéra, tvoja viera ťa uzdravila. Choď v pokoji a buď uzdravená zo svojej bolestivej choroby.“ Jej úsilie bolo odmenené. — Marek 5:24–34; 3. Mojžišova 15:25–27.

Pri inej príležitosti jedna Feničanka naliehavo žiadala Ježiša, aby uzdravil jej dcéru. Ježiš jej odpovedal, že nie je vhodné dávať psíkom jedlo, ktoré patrí deťom. Tým chcel povedať, že sa nemôže starať o Neizraelitov na úkor Židov. Žena pochopila význam tohto znázornenia, no napriek tomu úpenlivo prosila: „Áno, Pane; ale aj psíci jedia z omrviniek, ktoré padajú zo stola ich pánov.“ Jej silná viera a úprimnosť podnietili Ježiša, aby povedal: „Ó, žena, tvoja viera je veľká; nech sa ti stane, ako si praješ.“ — Matúš 15:22–28.

Čo by sa stalo, keby títo ľudia neboli vo svojom úsilí vytrvalí? Boli by požehnaní, keby sa vzdali hneď pri prvej prekážke či odmietnutí? Nie! Tieto príklady výstižne znázorňujú zmysel toho, čo Ježiš učil — pri hľadaní Jehovu je „smelá horlivosť“ nielen správna, ale aj nevyhnutná. — Lukáš 11:5–13.

Podľa jeho vôle

Bolo v uvedených prípadoch zázračného uzdravenia vážne úsilie jedinou požiadavkou na vyliečenie? Nie, to, o čo títo ľudia žiadali, muselo byť v súlade s Božou vôľou. Ježiš dostal zázračnú moc, aby poskytol mimoriadny dôkaz o tom, že je Božím Synom, sľúbeným Mesiášom. (Ján 6:14; 9:33; Skutky 2:22) Ježišove zázraky boli tiež predobrazom veľkých požehnaní, ktoré Jehova udelí ľuďom na zemi počas Kristovej tisícročnej vlády. — Zjavenie 21:4; 22:2.

Dnes už nie je Božou vôľou, aby tí, ktorí pestujú pravé náboženstvo, mali zázračnú moc, napríklad schopnosť uzdravovať a hovoriť jazykmi. (1. Korinťanom 13:8, 13) K Božej vôli patrí, aby sa oznamovalo dobré posolstvo o Kráľovstve po celej zemi, aby tak ‚ľudia každého druhu mohli prísť k presnému poznaniu pravdy‘. (1. Timotejovi 2:4; Matúš 24:14; 28:19, 20) Keď Boží služobníci vynakladajú úprimné úsilie, ktoré je v súlade s Božou vôľou, môžu právom očakávať, že ich vrúcne modlitby budú priaznivo vypočuté.

Niekto si však môže položiť otázku: ‚Prečo sa namáhať, keď Božie predsavzatia sa nakoniec aj tak splnia?‘ Hoci je pravda, že Jehova dosiahne svoj zámer bez ohľadu na ľudské úsilie, má radosť, keď sa jednotlivci podieľajú na spĺňaní jeho vôle. Jehovu môžeme prirovnať k človeku, ktorý stavia dom. Má kompletný projekt, ale vyberá si taký stavebný materiál, ktorý je na danom mieste dostupný. Podobne aj Jehova má projekt, ktorý sa v súčasnosti uskutočňuje, a je rád, že na to môže používať svojich služobníkov, ktorí sa ochotne dávajú k dispozícii. — Žalm 110:3; 1. Korinťanom 9:16, 17.

Uvažuj o skúsenosti mladého Tošia. Keď prišiel na strednú školu, chcel v tomto špecifickom obvode vydať čo najväčšie svedectvo. Vždy mal poruke Bibliu a svedomito sa usiloval byť príkladným kresťanom. Koncom prvého školského roka sa mu naskytla príležitosť, aby pred triedou predniesol referát. Tošio sa modlil k Jehovovi o pomoc. Bol nadšený, keď videl, ako celá trieda pozorne počúva jeho referát na námet „Mojím životným cieľom je priekopnícka služba“. Triede povedal, že ako Jehovov svedok sa chce celým časom venovať zvestovaniu. Jeden študent súhlasil s biblickým štúdiom. Robil pokrok a dal sa pokrstiť. Tošiovo vážne úsilie, ktoré bolo v súlade s jeho modlitbami, bolo bohato odmenené.

Nakoľko vážne je tvoje úsilie?

To, že vážne hľadáš Jehovu a jeho požehnanie, môžeš dať najavo rôznymi spôsobmi. V prvom rade sa to môže prejaviť v niektorých základných veciach, napríklad v dobrej príprave na zhromaždenia. Premyslenými komentármi, podnetnými prejavmi a účinnými predvedeniami dávaš najavo, nakoľko vážne hľadáš Jehovu. Svoje vážne úsilie môžeš dať najavo aj tak, že zlepšuješ kvalitu svojej služby. Čo tak pristupovať k ľuďom priateľskejšie a používať účinné úvody, ktoré sú vhodné pre tvoj obvod? (Kolosanom 3:23) Keď sa kresťanskí muži z celého srdca usilujú, možno budú schopní prijať nejaké úlohy v zbore. Môžu napríklad slúžiť ako služobní pomocníci alebo starší. (1. Timotejovi 3:1, 2, 12, 13) Ak sa dáš k dispozícii, môžeš zažiť radosť z dávania. Môžeš pomáhať pri výstavbe odbočiek alebo uchádzať sa o službu v odbočke Jehovových svedkov. Ak si spôsobilý slobodný brat, možno budeš chcieť navštevovať školu služobného vzdelávania, ktorá vyzbrojuje duchovných mužov, aby boli dobrými pastiermi. Ak si v manželstve, misionárska služba je spôsob, ako môžeš prejaviť, že chceš Jehovovi slúžiť viac. Alebo sa môžeš presťahovať do oblasti, kde je väčšia potreba zvestovateľov Kráľovstva. — 1. Korinťanom 16:9.

Najdôležitejší je postoj, s akým si spĺňaš svoje úlohy. Nech máš akúkoľvek zodpovednosť, chop sa jej vážne, horlivo a s „úprimnosťou srdca“. (Skutky 2:46; Rimanom 12:8) Na každú úlohu by si sa mal pozerať ako na príležitosť horlivo chváliť Jehovu. Neustále sa modli o Jehovovu pomoc a rob všetko, čo je v tvojich silách. Potom zožneš bohatú odmenu.

Vážne úsilie odmenené

V úvode sme hovorili o kresťanovi, ktorý sa modlil o prekonanie strachu, aby mohol zvestovať spolucestujúcim. Spomínaš si na to? Jehova požehnal jeho úprimnú túžbu. Brat si pripravil viaceré námety na začatie rozhovoru a snažil sa o príjemný prístup. Účinne využil Bibliu, aby vydal svedectvo mužovi, ktorého znepokojovali napäté medziľudské vzťahy. Niekoľko opätovných návštev vo vlaku viedlo k domácemu biblickému štúdiu. Jehova požehnal tohto brata za jeho vážne úsilie!

Aj ty môžeš dosiahnuť podobné výsledky, ak budeš naďalej vážne hľadať Jehovu. Ak budeš pokorne vytrvávať a do každej teokratickej činnosti vložíš celé svoje srdce, Jehova ťa použije v súlade so svojimi zámermi a vyleje na teba bohaté požehnania.

[Obrázok na strane 26]

Čo by sa stalo, keby táto žena nebola vytrvala?

[Obrázok na strane 27]

Vytrvalo žiadaš Jehovu o požehnanie?

[Obrázky na strane 28]

Ako môžeš dať najavo, že vážne hľadáš Jehovu?